Sú všade,
tu a tam,
v záhrade, na ceste, na chodníku,
pod našimi nohami,
Pripomínajúc nám,
že aj my môžeme padnúť,
listy,
zelené, žlté, červené,
úbohé, suché, odpadnuté,
pošliapané
a stratené,
Čakajúce na svoju smrť,
kým iné
na jar opäť vypučia,
aby rozveselili naše srdcia
Ako novonarodené bábätká...
Sophie Rinvolueri (voľný preklad)
Posledné komentáre 
Pridaj
ListyZamyslenie na jeseň
Komentáre (4)
hore
grace·22.11.2015 08:39
Ak som správne pochopila komentár somakasom, tak myslela na kolobeh života ľudstva a nie života jednotlivca. A to je vlastne posolstvo tejto básne. V pozadí smútku, ktorý bezpochyby je prítomný na tejto zemi, črtá sa nová nádej... Ak ju chceme vidieť.
hore
katuska111·22.11.2015 09:22
mne sa to tiez pacilo,taka krasna jesenna nostalgia,kedy sa da trosku inak zamysliet nad vlastnou pominutelnostou a zaroven nas neopusta radost z nadeje....
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
primerose·21.11.2015 17:43
Pekne