Žena sa narodí ako anjel, potom si zlomí krídla..
Tak začne lietať na metle?
Vravia jedni - pomaly každá druhá príhoda
Ale.. Čo keď nie?

Čo keď môže sa niesť aj ďalej po vetre?
A využiť svoje slabosti múdro a pokorne
Konceptuálne v pôvodnom znení
Avšak zavše v istom pozmenení

Padlá žena
Teória praxou podložená
Slza v oku potlačená
V duši rana rozjatrená
Nezahojená

Žena, čo čistú dušu mala
A ďalej poslala aj to, čo sama nemala
Žena, čo vedela aj viesť
Čo sa k tomu dá ešte riecť?

Len, že pokoriť sa tiež vedela
A nasledovať vodcu taktiež chcela
Urobiť všetko preto, aby celá výprava šťastná bola

No kľúčová podstata jej vlastných ciest
Echo pradávnych nočných hviezd:
Skákať si po hlave nenechala
A tak padla na pysk no a na kolená

Neprávom však
'Priateľský' drak
Uderil tak
Že stuhol jej tlak
Avšak z jej rán
Vytriskol Vám
Trblietavý živý pramienok
Tenký najskôr, no silnel s vierou anjelok

Až rana sa jej hojiť začala
Ako na tých kolenách kľačala
A to, čo bolo najskôr tak čierne a zranené
Jasom a žiarou svietiť jej začalo v ďalšej tme

Až nakoniec sa zahojila
Z prachu povstala nová sila
Metlou miesto letu kúty vymetala
A lietať sa inak chcieť naučila

Možno ako ten Nočný Bes
Vzniesla sa nad svoj bludný les
A zbadala more iných ciest
Aj vodu živú skalnatých plies

A tak padlá žena
Hoci na kosť obnažená
Bola znovu životom ovlažená
A tak prišla veľká zmena

Lebo nadýchnuť sa znovu smela
A tak ostala jej duša bdelá
Nezatvrdla a po pomste nebažila
A čo bolo potom ešte nikdy nezažila

Ťažká míľa
Veľká sila
Nové čosi zarodila
No a k Slnku nad oblaky postupne až vyletela

Také buďme
Ak sme padli
Upečme si koláč z datlí
Nemusí sa končiť zle
To, čo je jak v horore

No veď ibaže nie
Každá máme svoje trápenie
Každá vzácna predsa sme
Aj keď pod lopúchom čupíme

No a čo, aj to sa dá
V lesných čerstvých záhradách
A či veď tam slnko tiež
Svoje lúče nevyšle?

Fotosyntéza jak sa patrí
Ráno, naobed aj o trištvrte na tri
Život toľko podôb má
Žena, povstaň do sedla

Ako - na to sama príď
Len do smrti neodíď
Ešte poži trochu veď
Hoc aj pod lopúchom občas seď

No tak čo už... Keď...
Veď aj tam je mikrosvet!
Len si naň trochu posvieť
Uviď aj maličký kvet

Poteš sa aj z malej slamky
Pod lopúchom zasvietia ti lícne jamky
Zrazu ani nevieš jak
Už je lopúch naopak

A ty stojíš veselo a svižne
Ako kedysi.. približne
Skúsenosti nevídané
Ukázané mladej dáme v jame

Padlá žena
Krásna žena
Do slobody povolaná
Múdrosťou je zaodená
Vychudnutá a či zaoblená
Tam kde práve je
Studnica prehĺbená
Životom je obdarená
Veď je žena!  

Neničí
Lež dýcha slobodne v ihličí
No na krk jej siahať nikto nesmie
Lebo inakšie celkom zbesnie
Od takého na míle ďaleko odletí
A nájde to miesto, kde celá jej duša bude v Trblietí

Aha, už letí!
Žena
V Slnku zaodená
Ako tá z 12 kapitoly Zjavenia Jána?

Neviem
Čítaj, synku, hnedky z rána
Ekumenicky či ateisticky
Slobodne a ako chceš
Aj tak vo svojom najhlbšom vnútri vlastne vieš
A okrem iného aj to, že ženu nikdy neudrieš