Prvý:

Lk 6, 6-11
V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil.
Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou.    
Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať.
Hľadali, z čoho by ho mohli obžalovať.  
On vedel o ich zmýšľaní a preto človeku s vyschnutou rukou povedal:
Vstaň a postav sa do stredu. On vstal a postavil sa.
Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle,
zachrániť život, alebo ho zničiť?  
Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal:
Vystri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela.  
Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom.

V tomto príbehu vystupujú tri mužské typy. Muž s odumretou rukou je jeden typ,
zakonici a farizeji druhý a Ježiš je tretí. Keď sa pozorne pozrieme na tieto
mužské typy a spýtame sa sami seba, kam patrím ja, keby som sa ocitol v rovnakom
príbehu, zistili by sme mnoho o sebe samých.
Muž s odumretou rukou je typickým mužom dnešného sveta.
Všimnite si, že má odumretú pravú ruku. To je ruka viac používaná, produktívna ruka.
Je to prototyp mužov , ktorí nie sú schopní dosiahnuť to, po čom túžia,
uskutočniť to, čo by chceli.
  Je slabý. Náhodou je práve v synagóge a niekam sa posadil. Chýba
mu akákoľvek iniciatíva a odhodlanie. O nič nežiada. Dokonca ani o to, aby bol uzdravený,
ako to robí väčšina ľudí v evanjeliových príbehoch o uzdravení.
Namiesto toho ho musí zavolať Ježiš k sebe. A keď ho Ježiš zavolá, stojí tam bez slova.
Robí, čo mu Ježiš hovorí, ale za celý čas nepovie ani slovo.
Keď je uzdravený, ani nepoďakuje Ježišovi, ani nechváli Boha a ani nikomu nerozpráva
o svojom uzdravení. V jeho živote nie je pohyb, čaká, kým to urobí niekto iný
a potom možno bude reagovať. Nesmeruje so svojim životom niekam, dokonca mu ani nezáleží
na tom, že nikam nesmeruje. Práve tento typ muža je pre svojho syna najväčším sklamaním.
  Tento popis sa hodí na množstvo dnešných mužov, nielen v kontexte
americkej spoločnosti, ale aj na celom svete. Muži sa nevedia motivovať.
Keď majú akú-takú motiváciu, tak tá ma podobu peňazí, sexu alebo moci.
Nič viac. Nemajú vnútornú motiváciu a bez vonkajšej motivácie peňazí,
sexu a moci nevedia, ako sa majú rozhodovať, čo chcú so svojím životom urobiť.
  Inými slovami povedané, vo väčšine mužov nie je žiadna "vnútorná šťava"
ani žiadna radosť. Potrebujú akú-takú vonkajšiu okolnosť /napríklad zákon
alebo strach/, ktorá by ich nakopla, naštartovala, ponúkla im istotu, povýšila ich, odmenila ich a urobila na chvíľu "šťastnými". V spiritualite je zdroj energie, ktorá je motyvujúcou a hnacou silou nášho života.
  Spomenutá príhoda sa v Lukašovom evanjeliu často nazýva príbehom o uzdravení,
ale pochybujem o tom, že bol ten muž skutočne uzdravený. Možno bola v poriadku
jeho ruka, ale všetko ostatné sa zdá byť nefunkčné. Tí z nás, ktorí máme skúsenosť
so službou uzdravovania v charizmatickej obnove alebo sme boli svedkami uzdravenia cez udeľovanie sviatostí nemocným, vieme, akú dôležitú úlohu hraje psychologická a citová stránka uzdravovacieho procesu. Keď fyzické uzdravenie nesprevádza uzdravenie duchovné, fyzické príznaky sa často vrátia. Fyzické uzdravenie je vždy podnetom k istej vnútornej zmene, premene srdca alebo zmene smeru.

voľný preklad
Richard Rohr