Tá tomu dala, je buď úplne mimo, alebo tu ide o nejakú "horlivú" fanatičku. Ženská nepreháňaš to už trošku, aj s tou zbožnosťou to už treba vedieť odkiaľ-pokiaľ.
Pravdepodobne, takáto reakcia by ma čakala, keby som niečo také nahlas vyslovila.
Ale otázka znie, vyslovila by som niečo také?
Odpoviem Vám možno na konci.
Ale najprv mi odpovedzte Vy? Chcete sa dať vysmiať dobrovolne?
To je ako?
To je tak, že už dopredu viete, aká odozva bude nasledovať.
"Normálny človek robí všetko v živote preto, aby si narobil čo najmenej "zbytočných" problémov, život si zbytočne nekomplikoval a nie ešte si vytvára zámienku na výsmech.
Čo som padla na hlavu?
Okrem toho, čo máš z toho? Svätý sa staneš až po smrti... treba ísť na to šikovne.
A to je ako?
Tu na Zemi si to zbytočne nesmieš nekomplikovať, ale aj s nimi "Hore" treba udržovať kontakt.
S tou nábožnosťou to netreba  až tak preháňať, všetko si treba vedieť správne interpretovať a odôvodniť...Veď viete na čo narážam a myslím?
Na svätosť to však stačiť už nebude, ale nejako sa už pretlačím do tých lepších skupín tam "hore".
To bol úvod.
Zvláštny, však?
Stratili sme zmyslel pre posvätno. Krutá realita.
Radi si zo svätých vecí uťahujeme a berieme ich s veľkou rezervou.
Stačí pozrieť na Sviatosti, aký máme k nim vzťah.
Napríklad sviatosť manželstva. Ľudia sa prisahajú pred Bohom a bez akejkoľvek ľútosti a hanby sa rozvádzajú, podvádzajú ...

Čítate ešte blog?
Viem, nemáte radi dlhé blogy, ale čo už, keď som sa rozpísala a som nepoučiteľná

Keď som bola malá, zaregistrovala som čudné sochy.
Oči prevrátené, neprirodzený výraz v tvári.
Ako každé decko, chce vedieť čo to znamená...Kto sú to?
To sú svätí.
Hm, čudné sú to osoby. Ako z Marsu. Fakt žili na tomto svete?
Musím priznať, že ...
Socha Panny Márii, nech bola v akomkoľvek prevedení, aj nie veľmi vydarenom bola vždy niečím výnimočná.

Ďalšia informácia o svätých ku mne prišla, tak nečakane.
V škole sme robili upratovanie, našli sme tam starú knihu - životopis sv. Agnešky. Staré vydanie.
Nevedela som čo je to za kniha, nemala som ani tušenie,... len symbol na obrázku prezrádzalo niečo spoločné, čo charakterizovalo aj sochy svätých.
Boli "okrúžkovaní".
V tedy som ešte nevedela, že ide o symbol svätosti, svätožiaru.
Vedela som, čo má za lubom učiteľ a trieda, a tak som knihu skryla a zabránila tak jej zosmiešneniu.

Neznášala som už ako malá zosmiešňovanie. Už v tom veku, som cítila, že nemusíš niečomu veriť ani rozumieť tomu, ale nemáš právo po tom "šliapať".

Prišla som domov a jedným hltom som si prečítala stručný životopis sv. Agnešky ktorá zomrela v približnom veku, v akom som sa v tom čase "nachádzala" ja.
Zarazilo ma, že také mladé dievča malo už tak silnú vieru.
Ako je to možné? Pýtala som sa v tichosti.
Ako je možné, že Boh sa prizeral na mučenie tak krásneho a čistého dievčaťa.
Odložila som knihu a jediné čo som v tedy pochopila, že svätí musia byť umučení.
Inak sa svätí nestanú.

Tak ako každý mladý človek, hľadá pravdu... Na tejto ceste, ceste kresťanskej stretne osobnosti, ktoré po sebe zanechali neoceniteľné dedičstvo.
Určite nie som jediná na Zoznamku, ktorá našla obrovskú múdrosť, hodnotu v dielach čo zanechali po sebe niektorí svätí.

Stále čítaš blog?
Neviem či už mám prestať, ale ešte chcem niečo dopovedať.

Stretol si svätého človeka? Zle sa pýtam, svätým životom?
Myslím, že mnohí z nás, mali možnosť stretnúť ešte za života sv.Jána Pavla II, Matku Terezu atd...
To sú tí Kanonizovaní...
Každý z nich je jedinečný a sledovať ich životné príbehy je tak úžasne obohacujúce.
...čo tak niekto, koho si osobne dobre poznal, o kom nemáš pochýb, že je v nebi?

Mnohí si často myslia, že svätosť je výsadou rezervovanou len pre vyvolených.
Stať sa svätým je však v skutočnosti úlohou každého kresťana, vlastne by sme mohli povedať každého človeka!

Apoštol píše, že Boh ,nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním’ a ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, ,aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske’ (Ef 1, 3 - 4).
Všetky ľudské bytosti sú povolané k svätosti, ktorá spočíva v tom, že žijú ako Božie deti v tej ,podobe’ s ním, podľa ktorej boli stvorení. Všetky ľudské bytosti ,sú’ Božie deti a všetci sa prostredníctvom namáhavej cesty slobody ,musia’ stať tými, ktorými sú. Všetkých Boh pozýva, aby sa stali súčasťou jeho svätého ľudu. ,Cesta’ je Kristus, Syn, Boží Svätý: nik nepríde k Otcovi, iba cez neho (porov. Jn 14, 6).

Raz sa ma niekto opýtal, či chcem byť svätá.
Usmiala som sa a odpovedala som...budem rada, keď prídem domov.
Do neba.
Ale viem aj to, že do neba nikdy neprídeš sám, vždy tam musíš zobrať so sebou aj niekoho. Nerada chodím  tam, kde mi je dobre sama.
Dostanem výsmech za moju odpoveď?
Vedomá si reality a poznania srdca človeka, tak vie, že ani to ma neminie.

No viem aj to, že človek bez ľudskosti,plný len pobožnosti, pravidiel a litery...
sa na "svätosť" len hrá ..., domýšľa si.

Žiaden svätý nepotreboval mať pocit svätosti, práve naopak, bola mu na príťaž.
Pokušenie k pýche ,nadradenosti a výnimočnosti...
"Pestoval" iné čnosti.

Máme pomýlený obraz o svätosti.
Svätý  človek musí robiť veľké a dôležité veci vo svojom živote...má "charizmu", má to všetko "predurčené" a dopredu "vybavené"...
Nesmie robiť chyby, musí mať emócie pod kontrolou... to všetko je, veľká hlúposť.
O tom nie je cesta domov, do neba.
Boh skúma naše srdce a skúša našu vieru.
Boh nás potrebuje, lebo nás nestvoril ako "kópie", ale ako originály.
Aká je teda odpoveď na moju otázku?
Nechám sa vysmiať dobrovoľne, pre Tvoje meno, Pane.
the
END