Karl Ráhner, nemecký jezuita, povedal, že v cirkevných dejinách
boli dve veľké krízy.  K prvej kríze došlo, keď boli prví kresťania
nútení opustiť jediné spoločenstvo, ktoré dovtedy poznali -
synagógu, a tak  zbadali, že nie sú len židovskou sektou. Očakával som,
že povie, že druhou bola reformácia. To však nepovedal.
Z mnohých pohľadov je reformácia len odrazom európskych dejín
a kultúry. Reformácia nám vlastne nedokázala dať naozaj radikál-
ne nový obraz o Cirkvi. Nebola nejakou prevratnou reformáciou
lásky. A to je vlastne jediná reformácia, o ktorej sa oplatí hovoriť.
Rahner hovorí, že druhá kríza  sa uskutočňuje práve teraz, a že my
sme uprostred nej.
Až v našej dobe sa totiž Cirkev stáva univerzálnou, obopínajúcou
svet. Cirkev, ktorú sme doteraz poznali, bola až príliš
spútaná európskym spôsobom kladenia otázok a výrazne racionálnym
výkladom Písma. A teraz sa v našej dobe uskutočňuje nová
Cirkev. Nedeje sa  to však zhora, cez hlavu, ale zdola, cez lásku.
Najjednoduchšie to bude možné vyjadriť takto: Kríza dnešnej
Cirkvi je krízou zbožnosti, krízou modlitby. Naši ľudia jednoducho
nevedia, ako sa modliť. Ako však môže jestvovať kresťanstvo,
keď sa ľudia nevedia modliť? Preto hovoríme o duši. Preto hovo-
rím o onom mieste slobody, z ktorého stredu vyjadrujeme naše
najhlbšie, vnútorné ja.
Zdá sa, že Kristus v našej dobe volá Cirkev naspäť k sebe. Nevolá
nás k úspechu alebo k veľkým počtom. Povoláva nás k poslušnosti
a k vernosti. Nemôžeme sa starať o to, či v to každý verí.
Jediné, čo vieme, je, že musíme robiť, čo sme počuli.
V 11. kapitole Listu Hebrejom autor hovorí: Viera je istota
o veciach, ktoré túžobne očakávame, a presvedčenie o veciach,
ktoré nevidíme.
V ďalších kapitolách vymenúva veľkých hrdinov viery.
Na konci hovorí, že všetci títo ľudia umreli bez toho, aby zažili
naplnenie prisľúbenia. A my povieme:"Čo? Myslel som si, že pointa
viery spočíva v tom, že to funguje!" Viera nie je na nič dobrá.
Viera je viera. Viera je cieľ v sebe samej. Viera je tu kvôli
vnútornému životu. A tí, ktorí majú dar viery, môžu vidieť
všetky možnosti. Nielen čo je možné a praktizovateľné,
ale aj k čomu ma Boh povolal.
Táto viera nikdy nebude vyzerať zmysluplne, iba že by sme Božiu
lásku videli a zažili. Keď sme túto lásku zažili, potom máme
naozaj istotu, ktorá nám dovoľuje byť nepoistenými.
To je Cirkev, ktorú, ako verím, vytvára Ježiš v našej dobe.
Vytvára ju z väčšej časti v mladých ľuďoch, ktorí vedia byť
zraniteľní, ktorí vedia byť bezmocné deti schopné dôverovať.
Myslím, že som možno riadny luterán, keď hovorím:
Sola fide!
- Rozhodujúci bod je viera.

prevzaté
Richard Rohr