boziazena·27.06.2015 21:04

Tu už sa nemá význam baviť o pravosti zjavení... Dokonca, myslím, že som čítala, že sú oficiálne uznané...
Pretože to pred čím to zjavenie upozorňovalo sa už stalo...
Rolandatila myslím, že sa treba zamyslieť pri akých témach a ako sa sluší vtipkovať... Ak vôbec vieš o čom bol Rwandský masaker, genocída...

boziazena·27.06.2015 21:06

Táto hrozná katastrofa môže a asi aj pravdepodobne je predobrazom, čo čaká celý svet, ak sa neobrátime a nebudeme sa kajať...

boziazena·27.06.2015 21:11

Panna Mária z Kibeha
Zo zapadnutej dedinky v štáte Rwanda pochádza dôležité posolstvo pre svet

Liz Kellyová


Predstavivosť katolicizmu je už dlho uchvátená zjaveniami. Väčšinou je to preto, že zjavenia nám približujú nebo, ktoré nás tak miluje, že sa nám zjavuje tu na zemi. S ľahkosťou nám dáva precítiť raj v našom každodennom svete a prehlbuje v nás hlad po večnom Bohu.

Zjavenia sú jedným z najúčinnejších spôsobov, akými nebo vstupuje do dejín ľudstva. Pozývajú nás k novému pohľadu na život. V románe Willa Cathera Smrť si ide po arcibiskupa to jedna z hlavných postáv - kňaz misionár - opisuje takto:

"Vždy sa dejú zázraky tam, kde existuje veľká láska. Niekto by mohol skoro povedať, že zjavenia sú ľudskou predstavou upravenou božskou láskou.... Zdá sa mi, že zázraky v Cirkvi nespočívajú ani tak v ich videní, počutí alebo v sile uzdravovať, ktorá k nám zrazu prichádza zhora, ale v tom, aby sme lepšie vnímali a aby naše oči zrazu uvideli a naše uši počuli, čo je stále vôkol nás."

Osobitné zaľúbenie máme v mariánskych zjaveniach, lebo Panna Mária často prichádza k pokorným, chudobným, zabudnutým - k tým, čo sú pripravení prijať ju. Týmto ľudom sa zjavuje, pričom vždy ukazuje na svojho Syna. Sú to ľudia, ktorých navštevuje s materinskými pripomenutiami: "Drahé deti, modlite sa, postite sa, obráťte sa. Milujem vás." Odpoveďou sú srdcia, ktoré sa obracajú k nebesiam a sú uzdravené.

Záhadná neznáma
V roku 1981 začala Panna Mária znovu navštevovať chudobných tej doby - tentoraz s plamennou, naliehavou prosbou o modlitbu za obrátenie sveta. Stalo sa to v dedinke Kibeho na juhu Rwandy, v zapadákove nič neznamenajúcom v šírom a zaneprázdnenom svete na opačnom konci zeme.

Rwanda, pomenovaná francúzskymi objaviteľmi ako "krajina tisícich hôr", je husto osídlená a veľmi zbedačená komplikovanými a búrlivými dejinami kmeňových a občianskych konfliktov. Jej obyvateľstvo pochádza z kmeňov Hutu, Tutsi a Twa. Sú to "etnické označenia", ktoré boli počas stáročí v podstate bezvýznamnými, ale stali sa príčinou nesmiernych krutostí. Nikto v roku 1981 nevedel, že Rwanda stojí pred jedným z najhroznejších období násilia v dejinách.

Sedemnásťročná Alfonzína Mumureke pracovala 21. novembra toho roku v jedálni katolíckeho kláštora v Kibeho, kam chodila do školy. Keď začula hlas, ktorý ju volal von, vyšla na chodbu. Ocitla sa pred nádhernou ženou oblečenou v bielom. "Dcéra moja," oslovila ju táto žena.

Ochromená Alfonzína sa spýtala ženy, kto je. Žena jej odpovedala v miestnom nárečí: "Nyina wa Jambo. Ja som Matka sveta."

Žena sa spýtala Alfonzíny, aké náboženstvo vyznáva. "Milujem Boha a jeho Matku, ktorá nám dala Syna, aby nás zachránil," odpovedala dievčina. Panna Mária potešená touto odpoveďou jej povedala, že by si priala, aby malo viac jej priateľov takúto vieru. Naznačovala, že prichádza do Kibeha ako Matka a chce, aby bola milovaná a aby jej dôverovali, že bude dobre viesť ľudí k svojmu Synovi.

Keď sa Panna Mária vznešene vzniesla do vzduchu a zmizla jej z očí, Alfonzína omdlela a ostala v bezvedomí asi pätnásť minút.

Stretnutie s Pannou Máriou
Svedectvo Alfonzíny o tejto udalosti sa stretlo s nepochopením a nedôverou, ale Panna Mária sa zjavila na druhý deň znovu a videnia pokračovali. Kým sa niektorí Alfonzíne vysmievali, iní jej spolužiaci sa začali modliť za milosť prežiť zjavenie spolu s ňou, aby mohli potvrdiť jej správy.

Panna Mária sa 12. januára v roku 1982 zjavila aj dvadsaťročnej Anatálii Mukamazimpaka. Prišla s požiadavkou viac sa modliť a cvičiť sa v pokore a sebazaprení.

Toto posolstvo zvýšilo dôveru Alfonzininých posolstiev a celá škola sa čoskoro zmenila vďaka mnohým modlitbám, hlavne modlitbe svätého ruženca. Mnoho študentov prosilo dve kamarátky, aby im Panna Mária posvätila ružence. Počas požehnania ružencov niektoré z nich tak oťaželi, že ich Alfonzína a Anatália len horko-ťažko zdvihli. Blahoslavená Matka im vysvetlila, že ružence patria tým, čo sa ešte neobrátili.

Dňa 22. marca sa Panna Mária zjavila aj Márii-Kláre Mukanganga. Táto dvadsaťdvaročná žena, jedna z najnedôverčivejších a najpohŕdavejších kritičiek, začala sama nabádať spolužiakov k väčšej horlivosti a pokániu. Povedala im, že Panna Mária ich prosí o rozjímanie nad Ježišovým umučením a nad jej siedmymi bolesťami i o modlitbu svätého ruženca prosiac o dar skutočného pokánia.

"Polejte záhradu"
V Kibeho sa čoskoro začali objavovať pútnici. Stovky ľudí sa zhromažďovali pred zjaveniami spievajúc mariánske piesne a spoločne sa modliac svätý ruženec. Diali sa obrátenia. Zaznamenávali sa prvé uzdravenia.

Na požiadanie Panny Márie začali mladé dievčiny žehnať zástupy na konci každého zjavenia. Keď to robili, zistili, že miesto ľudí vidia záhradu kvetov - niektoré čerstvé a plné života, iné zvädnuté. Panna Mária im vysvetlila, že čerstvé kvety predstavujú ľudí, ktorí svoje srdce odovzdali Bohu, kým zvädnuté kvety patria tým, ktorí upriamili svoje srdce na svetské veci. "Polejte záhradu," povedala dievčinám.

Zjavenia pokračovali do roku 1989 a podobali sa na ostatné mariánske zjavenia v minulom storočí. Aj tie sa diali na bezvýznamných a zbedačených miestach. Podobne ako ostatné posolstvá aj posolstvá z Kibeha vyzývali ľudí k obráteniu, k modlitbe srdcom, k pôstu a modlitbe svätého ruženca, k pokániu a k chráneniu sa sexuálnej nemravnosti.

Premena a kríž
Panna Mária často zdôrazňovala dôležitosť spásneho utrpenia. Anatálii povedala: "Nikto nepríde do neba bez utrpenia." Vyzvala tieto mladé ženy k prijatiu utrpenia s vierou a radosťou, k obetovaniu sa a zrieknutiu sa svetských radostí za obrátenie sveta. Týmto zvýraznili svedectvá z Kibeha najdôležitejšiu úlohu kríža v živote kresťana a Cirkvi.

Volanie po pokání a obrátení bolo v tom čase dôležité pre problémovú Rwandu, kde sa rozrastalo násilie. Panna Mária počas jedného zjavenia sa Alfonzíne povedala posolstvo pre štátnych predstaviteľov: "Hovorím k tým, ktorí majú moc a ktorí vedú národ: Neubližujte ľuďom, ale ich zachraňujte."

V inom posolstve Panna Mária povedala Márie-Kláre: "Neobávam sa len o Rwandu, ale o celú Afriku. Znepokojujem sa a obraciam sa k celému svetu. Svet je na pokraji katastrofy."

Najznepokojujúcejším bolo videnie pri oslave Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta roku 1982, ktoré malo apokalyptický charakter. Počas osemhodinového zjavenia, ktorého sa zúčastnilo skoro dvadsaťtisíc ľudí, varovala Panna Mária Rwandu, že ak sa neobráti k Bohu, potečú "potoky krvi". Vizionári, ktorí sa počas celého zjavenia silno chveli a nariekali, videli plamene ohňa, rozsekané telá s odťatými hlavami, množstvo mŕtvol, ktoré nemal kto pochovať. V skutočnej rwandskej genocíde, ktorá nasledovala ani nie o desať rokov neskôr, mnohí uznali, že tie hrozné videnia boli varovaním a proroctvom.

Potoky krvi
Pravda je taká, že dnes si pri vyslovení mena Rwanda mnohí spomenú na jediné slovo: genocída. Roku 1994 vzbúrenci z kmeňa Hutu zabili skoro sedemdesiat percent obyvateľstva z kmeňa Tutsi spolu s tými z kmeňa Hutu, ktorí sa proti tejto vzbure postavili - bolo to približne osemstotisíc ľudí.

Kibeho sa stalo miestom najhroznejších násilností. Mnoho študentov zabili na miestach, kde prebiehali zjavenia. Alfonzína spolu s Anatáliou prežili, Mária-Klára zomrela v susednom meste.

Rok po krviprelievaní tu stál utečenecký tábor, v ktorom sa nachádzalo od stotisíc do dvestotisíc utečencov. Počas jedného víkendu v apríli roku 1995 v ňom brutálne zabili okolo osemtisíc nevinných ľudí vrátane žien a detí. Na celý masaker sa prizerali dôstojníci OSN, ktorí mali prísny zákaz zasiahnuť.

Genocídu v Rwande nedávno opísala Immaculée Ilibagiza z kmeňa Tutsi v knihe Left to Tell, ktorá spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi prežila tri mesiace v kúpeľni vďaka susedovi z kmeňa Hutu. Otca Immaculée zastrelili. Jej mamu spolu s dvoma bratmi rozsekali mačetami bojovníci z kmeňa Hutu. Prežil len jeden člen jej najbližšej rodiny - brat, ktorý študoval v Senegale.

Počas skrývania sa Immaculée niekedy meditovala a kontemplovala dvadsať hodín denne. Jej príbeh je pútavým svedectvom nutnosti modlitby a dôvery v Boha bez ohľadu na hrôzu situácie, v akej sa človek práve nachádza.

Immaculée teraz žije v New Yorku spolu s manželom a dvoma deťmi a vyzýva k obráteniu a zmiereniu. Nedávno navštívila vo väzení vraha svojho brata, aby mu mohla odpustiť.

Učiť sa z minulosti
Čo si môžeme odniesť z tohto príbehu násilia a milosti, ktorý nás núti zamyslieť sa?

Miestny biskup Augustín Misago hovorí, že zjavenia nás učia nutnosti "usilovať sa o zmierenie sa s nepriateľmi, prosiť o odpustenie ľudí, ktorým sme ublížili, a vážiť si druhých". Oficiálne boli uznané roku 2001 po dvadsiatich rokoch lekárskych a teologických skúmaní. Pápež Benedikt XVI. udelil plnomocné odpustky pútnikom počas návštevy Kibeha počas dvadsiateho piateho výročia zjavení, ktorého oslavy sa končia na budúci mesiac.

"Panna Mária z Kibeha je majákom nádeje, svetlom pre Afriku a pre celý svet," hovorí biskup Misago. Ten istý pohľad zdieľa aj Immaculée Ilibagiza. Zorganizovala mnoho pútí do svätyne v Kibehu a uvedomuje si, že najviac cíti Máriinu prítomnosť práve v tomto chráme.

Píšúc do Slova medzi nami Immaculée vysvetľuje: "Nikdy nie je neskoro pre posolstvá Panny Márie. Ako sama hovorí, prišla do Rwandy nie iba kvôli nej, nie iba kvôli Afrike, ale kvôli celému svetu." Prišla ponúknuť liek, ktorý môže zabrať "v každej krajine, aby sa predišlo vojnám a akýmkoľvek problémom".

Immaculée žiada, aby nás minulé prehry napriek používaniu Máriiných liekov nepoznačili strachom o budúcnosť. Je potrebné ľutovať svoje hriechy a chyby. "Dáva nám to šancu nad nimi uvažovať, urobiť s nimi niečo, neopakovať ich. V každom prípade je potrebnejšie a dôležitejšie dôverovať Božiemu nekonečnému milosrdenstvu, ako sa stále obzerať do minulosti."

"Nikdy nemôžeme zmeniť minulosť, môžeme sa z nej iba poučiť... Teraz je čas, aby sme venovali pozornosť posolstvám. Sú stále dôležité... musíme ich šíriť ďalej."

Panna Mária z Kibeha, oroduj za nás!

Naposledy upravil boziazena dňa 2015-06-27 22:11 GMT

janjan·27.06.2015 21:11

Zjv 9, 20-21:
"A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže."