Cirkev, ktorú Pavol budoval, vnímala seba samú ako inkarnáciu
Ježiša. Verila v celé Evanjelium, a aj ho žila. Žila Ježiša, ako sa
stáva človekom, ako žije, ako umiera i ako vstáva zmŕtvych. Toto
bol jej životný vzor. V priebehu stáročí sa toto plné Evanjelium
často trieštilo na čiastkové evanjeliá, ktoré brali na seba tie naj-
rozličnejšie podoby: teológia bez životného štýlu, liturgia bez spo-
ločenstva, kňazi bez laikov, inštitúcie bez ľudí, morálka bez lásky,
duchovné zážitky bez Kristovho tela a nakoniec, ako posledný
a nevyhnutný výsledok všetkého, cirkev bez žitého života.
Takýto pokus nechať cez toto trieštenie stroskotať plán, ktorý mal
Boh pre svoj ľud, nemožno nazvať inak ako diabolský. "Otec lži"
marí Božie volanie po vtelení, po spoločenstve a po ozajstných
vzťahoch skrze sieť vágnych myšlienok a duchovných abstrakcií,
ktoré znejú mysticky a zbožne. Neviditeľný Boží plán, ktorý bol
pre Zlo neprijateľný, spočíva v tom, že Boh chcel, aby sa jeho
víťazstvo uskutočnilo práve v ľudskom tele - ani nie nad ním,
a ani mimo neho. Diabol sa nemohol zmieriť s nejakým človekom
narodeným zo ženy. Nemohol akceptovať, že by Boh mohol zjaviť
sám seba, vziať na seba podobu otroka a byť človekom medzi
ľuďmi /Flm 2,7/.
Preto sa Lucifer pokúša - a bohužiaľ často úspešne! - ukryť sku-
točnosť za nejakú jemnú mozgovú gymnastiku, falošné obrazy
a ilúzie. Takzvané "telesné hriechy" sú len symptómy lži hlboko
usadenej v našich hlavách a srdciach. Takéto duchovné klamné
manévre môžu byť odhalené a odmaskované len vo svetle kon-
krétnych vzťahov v Kristovom tele. Vtedy sa ukáže, z čoho v sku-
točnosti pozostávajú: z našich obranných mechanizmov voči
láske, voči zodpovednému životu a krížu.

prevzaté
Richard Rohr
Nahý Boh