Príbeh človeka
Kráčajúc ulicou,
do temných múrov,
prstami vrývam príbeh človeka.
Zhmotňujem myšlienku,
vdýchavam dušu,
nech múr aspoň na okamih ožíva.
Nech zračí sa v ňom ako v zrkadle,
príbeh človeka.
Príbeh človeka,
čo azda príliš miloval,
čo láske nedokázal krídla strhnúť,
pripučiť ju, zotročiť, privlastniť.
Príbeh človeka,
čo miloval bez otázok,
čo motýľa lásky choval,
kŕmil, láskal,
kým nezmocnel
a nevyletel do výšin.
Príbeh človeka,
čo motýľa vzlietnuť nechal
a viac sa nepýtal...
Dovoliť ľuďom, ktorých milujeme odísť vtedy, keď to sami chcú, je najväčší a najbolestnejší dar lásky a občas je to zároveň aj to jediné a posledné, čo pre nich môžeme urobiť.
Posledné komentáre 
Pridaj
Príbeh človekaPríbeh človeka
Komentáre (3)
hore
laura9·06.02.2010 18:29
máš pravdu Neskor, sú to naozaj hlboké veci a to musí človek prežiť...
Vlastne som sa nad tým zamyslela až po prečítaní jednej knihy - Noc v Lisabone...
Bol to naozaj úchvatný príbeh, ktorý mi pomohol mnohé veci vidieť z inej strany a hlbšie...
hore
lazar44·12.06.2010 03:57
Láska dáva milovanému slobodu.
Tak miluje Boh.
Môžme ho napodobniť ale ....
Tá láska pretvára nielen naše prostredie ale hlavne nás.
Pretavuje a bolí, ale robí nepšími a ....
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
laura9·06.02.2010 09:21
Neskor a fictione, ďakujem, za vaše príspevky
vážim si ich.
Fictione: áno rozumiem ti...tá láska ostáva aj keď druhý odíde...časom možno zapadne prachom spomienka na ňu, ale dôležité je, že tu vôbec bola, že sme nežili zbytočne, ale naplno sme milovali a aspoň nachvíľu sme robili tento svet krajším...a to sa len tak nevytratí...
Neskor: je to fakt dôležité rozlúčiť sa, ale niekedy ten druhý odíde bez rozlúčky, bez jediného slova...vtedy to naozaj ťažko pochopiť. Ostáva nám len rešpektovať to.