Na druhej strane Ježiš sa vždy snaží podkopať aroganciu, seba-
potvrdenie, chladnú kalkuláciu ega. Jasne to ukazuje celá reč
na hore /porov. Mt 5-7/. Ježiš jasne vidí pýchu, sebauspokojenie
a z nich plynúce pokrytectvo ako hlavné morálne problémy. "Za-
nedbali ste, čo je v Zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosr-
denstvo a vernosť!"/Mt 23,23/ a namiesto toho dávate desiatky,
hovorí Ježiš zákoníkom a farizejom.
Ježiš sa zaoberá radikálnymi príčinami zla, a nielen jeho
príznakmi. Ján Krstiteľ hovorí o Ježišovi, že prikladá sekeru
"na korene /radix/ stromov /Mt3,10/. Väčšina z nás len osekáva
konáre a čuduje sa, prečo z kmeňa stále znova vyrastajú kazy.
Definícia hriechu, ktorú sa mnohí z nás naučili, znie: "myš-
lienka, slovo alebo skutok v rozpore s Božím zákonom". Hriech
sa definoval tromi bodmi: /1/ Musíš mať plnú vedomosť,
/2/ musí to byť vo veľkej veci a /3/ tvoje konanie je plne dobrovoľné.
Na prvý pohľad sa to všetko zdá jasné a zrozumiteľné, lenže
toto vôbec nie je biblická definícia hriechu, ale právnicka defi-
nícia zákona. Stratili sme kontakt s biblickou tradíciou a tým in-
tímnym osobným bojom, ktorý vyjadruje slovo hriech. Celé sme
to preniesli na právnicku úroveň, kde to môžeme jednoducho
identifikovať, hanbiť sa za to a vynucovať, aby sa to nedialo.
Zaoberáme sa viac vonkajším správaním, na ktoré sa dá pou-
kázať, ktoré je merateľné, definovateľné a kontrovateľné a dá
sa "postaviť pred súd", ak je to potrebné. Tak to nejde so spra-
vodlivosťou, milosrdenstvom a vernosťou /porov.Mt 23,23/, ktoré
Ježiš nazýva tým, čo je v Zákone dôležitejšie.
Politici sú zriedka odvolaní z úradu pre klamstvo, lakomstvo
alebo ctižiadosť, ktoré považujeme za takmer samozrejmé, ale
odvolajú ich vtedy, keď ich pristihnú pri nejakom "horúcom
hriechu". Niekoho zahanbiť je oveľa jednoduchšie, keď ide
o telesnú záležitosť. Myslím si, že telo dokáže zahanbenie jed-
noduchšie zniesť. Taktiež je ho možné kameňovať, na rozdiel
od spravodlivosti, milosrdenstva a vernosti.
prevzaté z knihy
Veci skryté
Richard Rohr
lazar44·09.06.2015 08:09
Všetko má svoju príčinu.
Niekedy môže byť aj takáto:
Sú to ľudia Cirkvi, zástupcovia náboženstva. Svoje náboženstvo berú vážne,
no zároveň sa pokúšajú zabrániť tomu, aby medzi človekom a Bohom
vznikol ozajstný, život meniaci vzťah. Ježiš symbolizuje život,
slobodu, niečo celkom nové - a túto udalosť stretnutia života
a smrti chcú práve reprezentanti náboženstva zablokovať. Až
podnes funguje inštitucionalizované náboženstvo veľmi často
podľa tohto vzoru. Farizeji sú zajatcami svojho myšlienkového
sveta a princípov a neschopní zanechať svoju vlastnú ideológiu.
Rovnakú hru zažívame aj dnes: Ideológie, ktoré medzi sebou
bojujú, ľudia, ktorí sú zajatcami svojich vlastných myšlienkových
svetov. .. o farizejoch sa dozvedáme nasledovné:
Striehnu. Neangažuju sa, iba pozoruju z bezpečnej vzdialenosti.
Kritizujú a hodnotia z odstupu, aby našli proti ... dôvod na obžalobu.
Títo sú konzervatívci moci. Lipnú na udržaní jestvujúceho.
Nie však preto, že by im išlo o zachovanie pravých hodnôt.
Ide im o pozície, moc a istotu. Je ťažké spolupracovať s takýmito
ľuďmi. S konzervatívcami hodnôt je to ľahšie. S ľuďmi ale,
ktorým záleží na čistom udržaní moci a stabilizácii systému -
pod pláštikom naboženstva a hodnôt - nemožno robiť na spoločnej
veci. Nejde im totiž vôbec o to, o čom hovoria. Náboženstvo
sa dá zneužiť na všetko, ...
Majú myšlienky, nepovedia ich však.
Títo muži sútrojnásobnými zajatcami:
vo svojich myšlienkach, strachoch a vo svojej skupine.
Nevystupujú ako jednotlivci, ale ako klika.
Zastupujú vládnuce náboženske stanovisko.
Myslia, ako "sa" myslí.
Bez skupiny sú neschopní premýšľať.
Nie sú to osobnosti a chýba im vlastné vedomie
individuálneho svedomia. Skupinové myslenie nastupuje na miesto
vlastného vnútorného presvedčenia. Človek si je potom istý
svojim morálne bezúhonným životom a tiež tým, že nikde nezakopne.
Kto však takto žije, nie je schopný obstáť v situáciách,
keď sa od neho vyžadujú ozajstné rozhodnutia svedomia.
Divý muž
Richard Rohr
krátené, upravené