Pokúsim sa definovať tajomstvo prítomnosti, ale najskôr
vysvetlím princíp tajomstva ako takého. Väčšina z nás
vyrastala v domnení, že tajomstvá sú veci,
ktorým nemôžeme porozumieť, takže sa o to nemáme snažiť.
Nie je to však tradičný ani pravý význam tohto slova.
Tajomstvo nie je ani čosi, čo nedokážeme pochopiť,
je to niečo nekonečne zrozumiteľné! Niečo mnohoúrovňové
a plné významu, čo nikdy nebude celkom ukončené
alebo vyriešené.
  Mysterion v náboženstvách Malej Ázie bolo niečo,
do čoho bol každý člen uvedený cez osobnú skúsenosť,
a nielen čítaním kníh alebo memorovaním dogiem.
Pavol to často spomína vo svojich listoch veriacim v tej oblasti.
  Ponúka múdrosť – no nie „múdrosť tohto veku
ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube,
ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá
a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu ..., Ale, ako je
napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo,
ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým,
ktorí ho milujú“/1Kor 2,6-7.9/.
  O niekoľko veršov ďalej píše, že tieto veci sa dajú vysvetliť
úplne iným spôsobom: „ ... duchovné veci duchovne vysvetľujeme“
/Kor 2, 13/. Inými slovami, nevysvetlíme to ľuďom,
ktorí nemajú nijakú vnútornú skúsenosť
/rozumej skúsenosť „modlitby“/.
Táto nevyhnutnosť vnútornej skúsenosti je základom
pre každé skutočné náboženstvo a ilustrujú ju príbehy
a postavy z Biblie. Veľké osobnosti v Biblii nielen „veria“,
ony nejakým spôsobom vedia, ale vedia tajomne.
  Vysvetlíme to na konkrétnom príklade.
Kresťania hovoria o „veľkonočnom tajomstve“,
procese straty a obnovenia, ktorý bol zosobnený
v smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša. Túto vieru môžeme
potvrdzovať obradmi a piesňami, ako to robíme pri svätej
omši, ale kým ľudia nestratia pôdu pod nohami a potom
neokúsia, ako ich Boh dvíha, až sú nakoniec úplne obnovení
pre nový život, výraz „veľkonočné tajomstvo“
nájde len málo pochopenia a nebude viesť k premene.
  Veľkonočné tajomstvo je doktrína, s ktorou kresťania
pravdepodobne vedome súhlasia, ale nie je základným kameňom
ich životnej filozofie. To je ten rozdiel medzi vierou
v doktríny a živou vierou. Cesta od jednej k druhej vedie
len cez osobné stretnutie, odovzdanie, dôveru
a vnútorný zážitok prítomnosti a sily.
  Zdravé náboženstvo vie, že existuje veľa dôležitých vecí,
ktoré je možné si osvojiť len mimo akéhokoľvek intelektuálneho
vyučovania. Ateisti to nevedia. Skutočne veľké pravdy,
ako láska a vnútorná sloboda, nie sú koncepčné a nikdy
sa nebudú dať pochopiť len rozumom. Nie je možné ich „dokázať“
iným ľuďom , či sa o to snaží človek s titulom PhD., alebo človek,
ktorý má päť doktorátov z teológie. Spoznávajú sa holisticky,
to znamená so zapojením celého človeka!
/Mimochodom, nie je to ľahká úloha./ Preto svätý Bonaventúra,
učenec a intelektuál, hovoril, že upratovačka môže poznať Boha lepšie
ako doktor teológie.
  Kritickým bodom je porozumieť, že Boh nie je závislý
od poznania v tom zmysle, v akom naša západná kultúra poznanie
definuje. Ako by Boh mohol urobiť takú veľkú chybu, keď deväť-
desiatosem percent ľudí, ktorý kedy žili, nevedelo písať a čítať?
Biblické poznanie sa skôr podobá prítomnosti tvárou v tvár.
Je to poznanie celým telom, poznanie každou bunkou.
Preto má slovo „poznanie“ v najdôležitejších biblických textoch
význam „zmyslového poznania“ alebo sexuálnej intimity!
  Nikde v biblickej tradícii nenachádzame to samostatné,
autonómne, „správne“ konanie, ktoré vidíme v neskorších
obrazoch kresťanskej svätosti. Biblická správnosť znamená
v prvom rade správny vzťah! V Biblii nie sú idealizované
žiadne prométeovské bytosti. S výnimkou Márie a samotného
Ježiša je takmer každá biblická postava, či už v hebrejskom
alebo kresťanskom Písme, znázornená ako premenený hriešnik
alebo ako niekto, kto najprv pácha neprávosť a až potom
začne konať správne veci.
Biblia je plná zranených, hriešných jednotlivcov.
  Ich vlastné chyby ich učia vzájomnosti, zraniteľnosti,
vzťahu z tváre do tváre, v ktorom dovoľujeme druhému,
aby nás ovplyvnil. My to nazývame prítomnosť,
alebo dokonca viera. A stretávame sa s tým zriedkavejšie,
ako si myslíme.

Veci skryté
Richard Rohr