... efekt prítomnosti. Tajomstvo prítomnosti je stretnutie,
pri ktorom otvorenie sa jedného vyvolá hlbší život v druhom.
Na to, aby si bol prítomný, si nemusíš nič „myslieť“ ani
ničomu rozumieť. Je to len o dávaní a prijímani práve
teraz a deje sa to v tvojej mysli. Je to vlastne prenášanie
a zdieľanie Bytia, ktoré zakusujeme ako milosť,
dar a vnútorné upokojenie.
  S opravdivou vzájomnou prítomnosťou sa vždy spája
veľký krok smerom k vnútornej autenticite, pretože keď sme
prijatí s milosťou, prijímame sami seba na najhlbšom stupni,
ale zároveň uznávame, že sme súčasťou niečoho Väčšieho -
Bytia samotného. To nám prináša veľké šťastie a hlbokú radosť.
  My ľudia sme skutočne spoločensky nákazlivé bytosti,
ale často sa obmedzujeme len na „ľudské činnosti“.
Život sa však prenáša na úrovni bytia. Nie div, že my
katolíci hovoríme o eucharistii ako o „skutočnej prítomnosti“.
Pretože na tejto úrovni sa prenáša život a energia.
  Každému z nás sa stalo presne to isté, keď ste sa po prvý krát
zamilovali. Preto je zamilovanie také vzrušujúce. Zrazu pohľad
toho druhého, ktorý na mne spočíva, prijíma ma, s radosťou ma
obdivuje, umožňuje  mi cítiť sa sebou samým, vo svojom
najlepšom svetle! Kresťania zažijú toto isté, keď spoznajú
„skutočnú prítomnosť“ v eucharistii. Keď naozaj prijímame bytie
a pohľad sebaobetujúceho sa Ježiša, posúvame sa na hlbšiu
úroveň nášho bytia. Pripomína mi to príhodu z hinduistického
chrámu v Indii, kde mi povedali: „Neprichádzaš sem na to,
aby si sa pozeral na Boha, ale  aby sa Boh pozrel na teba.“
  Zaľúbený človek by povedal: „Nepoznal som sám seba,
kým som sa nespoznal tvojimi očami.“ Alebo:
„Nedokázal som prijať seba samého, kým som nepocítil
tvoje prijatie.“ Pretože my ľudia sme takí krehkí a tak veľmi
potrebujeme vzájomnú lásku a prijatie. Ježiš však hovorí:
„Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené,
komu ich zadržíte, budú zadržané“/Jn 20;22-23/
  Koľko moci nad nami navzájom nám Boh dal!
Dostali sme moc prijímať od druhých lásku, ale aj prekliatie,
utvrdzovať jeden druhého, ale aj zapierať sa.
To sa stáva našou bránou k prijímaniu,
ale aj k ignorancii božského.
  Aké veľké riziko Boh podstúpil!
Aký smutný musí byť, keď nevidí pravdivých ľdí,
ktorí by boli zrkadlami pre novorodencov,
pre okrajové skupiny, homosexuálov, postihnutých ľudí,
mrzákov či takzvaných hriešnikov a kriminálnikov.
  Mať bezprostredný kontakt s dokonalým Druhým znamená
poznať samého seba tým najhlbším a najpravdivejším
spôsobom. Keď sa celkom otvoríš pre úplný a dokonalý pohľad
Toho, ktorý pozná a prijíma všetko, staneš sa nezničiteľným.
  Keď sa naučíš, ako prijímať jeho dokonalý pohľad,
ako byť jeho zrkadlom, potom hlas ľudského davu,
dokonca ani tie negatívne, ťa nebudú môcť zraniť.
Najlepšie to vyjadril Majster Eckhart: .....“oči, ktorými sa pozeráš na Boha,
sú tie isté oči, ktorými sa Boh najskôr pozrel na teba.“
  Stáť pokorne pred Božím pohľadom nielen sceľuje dušu,
ale aj zjednocuje túžby. Toto vysvetľujem, keď učím o kontemplatívnej
modlitbe. Oslobodzuje nás to od ...... závratu predstavivosti.
Je to vír predstavivosti, vôľa byť tu, tam a všade zároveň.
Stáť pred jedným , prijímajúcim Bohom nám doslova umožňuje
byť  sústredeným a zjednotenými na jednom mieste.
Môžeme byť na jednom mieste, môžeme byť tu a teraz.
Prestávame sa pozerať inam, na zajtrajšie šťastie.
Teraz , a navždy platí: „... teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy“.
/Kor6;2/.

Veci skryté
Richard Rohr