Z historického hľadiska väčšina náboženstiev očakávala,
že k Bohu sa dostaneme, keď budeme vyhľadávať duchovné miesta,
dodržiavať presné rituály a vyslovovať správne slová.
Naše bezchybné správanie alebo morálka nás privedú k Bohu
alebo Boha k nám. Vlastne takmer všetci začíname tu -
hľadáme tie správne mapy, dúfame, že prejdeme akýmsi
kozmickým prijímacím pohovorom. Základnou domnienkou je,
že keď budeme mať správne odpovede, Boh nás bude mať rád.
Božia láska sa vždy pokladala za veľmi náhodnú a víťazmi
boli vždy tí chytrí. Biblia však nepodmieňuje premenu
chytrosťou, ale tou vlastnosťou,
v ktorej sa Boh najradšej a najúčinnejšie ukrýva -
pokorou,
/prečítaj si prvých päť blahoslavenstiev - Mt5, 1-12/.
Práve chudoba v duchu je to, čo podľa Ježiša strácame,
keď dozrievame do takzvanej dospelosti.
/porovnaj Mt 18, 2; Mk 9, 3-6/
  Genialitou biblického zjavenia je to, že prichádzame
k Bohu prostredníctvom toho, čo budeme volať "prítomnosť",
tu a teraz, alebo celkom jednoducho to, čo je.
Biblia nás posúva od posvätného miesta
/preto musel zaniknúť chrám/
alebo posvätného činu
/preto musel byť relativizovaný Zákon/,
alebo rozumových systémov viery /preto Ježiš v tomto
smere nekládol nijaké podmienky/
do času ako takého, do posvätného času.
"Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta,"
znie posledný verš Matúšovho evanjelia.
  Čas samotný a trpezlivosť s ním nám zjavuje vzory milosti,
a preto väčšine z nás trvá tak dlho, kým sa obrátime.
Naša pozornosť sa postupne prenesie zo zamerania na dokonalé
činy akéhokoľvek typu na prostú prítomnosť
/môžeme to nazvať "modlitba"/.
Ježiš to často volá "opatrnosťou", "videním" alebo
"bdelosťou". Keď bdieš a si prebudený, sám získavaš vedomosť.
V skutočnosti "bdejte" bolo jedno z posledných slov,
ktoré Ježiš dva razy zopakoval apoštolom predtým,
ako ho odviedli na zabitie. Potom však prijal ich
neschopnosť a povedal im, ako hovorí aj nám:
"Prišla hodina" /porovnaj Mk 14, 35-41/.
  Eckart Tolle v knihe The Power of Now /Sila prítomnosti/
poukazuje na to, že sa nemusíme nachádzať na určitom mieste
alebo byť dokonalými ľuďmi, aby sme mohli zažiť Božiu
prítomnosť. Boh sa vždy dáva, je vtelený v každom okamihu
a prítomný pre tých, ktorí vedia byť prítomní.
Podivuhodné je, že často práve nedokonalí ľudia a ľudia
žijúci v pomerne sekulárnych podmienkach zažijú
"Prítomnosť" /Parousia, "plnosť/.
Táto schéma je zreteľná v celej Biblii.
  Povedzme si to jasne: jednou z veľkých myšlienok
biblického zjavenia je, že Boh sa zreteľne prejavuje
v bežných, aktuálnych, každodenných veciach, tu a teraz,
v konkrétnych vteleniach života.
To je opakom obrazu Boha, ktorý vyčkáva na čistotu,
duchovnosť, tú správnu myšlienku alebo to ideálne niečo.
Toto je dôvod, prečo Ježiš stavia náboženstvo na hlavu!
My katolíci sme v tomto svetle dokonca zvykli hovoriť
o "aktuálnej milosti". Preto hovorím,
že práve naše zážitky nás pretvárajú,
ak sme ochotní prežiť ich naplno.

Prevzaté z knihy
Richard Rohr
Veci skryté
Písmo ako spiritualita.