Svoju koncepciu "spirituality zdola" obhajuje Anselm Grun takto:
"Spiritualita zdola nám ukazuje, že k Bohu môžeme prísť len
presným sebapozorovaním a úprimným sebapoznaním. Čo chce od nás Boh,
to nepoznáme vo veľkých ideáloch, ktoré sme si vytýčili,
v nich je vytýčená len naša ctižiadosť. Chceme dosiahnuť veľké
ideáli, aby sme sa druhým i Bohu javili ako lepší.
Spiritualita zdola si myslí, že Božiu vôľu a svoje povolanie
môžem pochopiť len vtedy, keď mám odvahu zostúpiť k svojej realite,
zaujímať sa svojimi vášňami, pudmi, potrebami a želaniami,
a cesta k Bohu vedie cez moje slabosti a moju bezmocnosť.
Vo svojej bezmocnosti poznávam,
čo so mnou Boh zamýšľa, ako ma chce formovať,
keď ma úplne napĺňa svojou milosťou."
/Nebo začína v tebe/
Kresťanská viera je tak chápaná predovšetkým eticky -
ideálom je úspešný život človeka, ktorý verí v milujúcu
a uzdravujúcu prítomnosť Božiu.
Skutočná kresťanská spiritualita ale odmieta akékoľvek moralizovanie.
Principiálne odmietanie negatívnych emócií, vášni a myšlienok
teda psychologicky povedané "vytláčanie tieňov", prináleží
skôr "spiritualite zhora", ktorá dbá na jednostrannom zdôrazňovaní
duchovnej skutočnosti a ideálov.
Spiritualita zdola prijíma ľudskosť s jeho obmedzeniami
a vedie človeka k ich prijatiu a uzdraveniu.
Voľný preklad knihy Anselma Gruna
Prevzaté

lazar44·22.11.2014 08:31
@korasecha
Na obálke som našiel toto:
"Čo vedie srdce zvedavého človeka ku stále novým otázkam?
U mňa je to ustavičné hľadanie, neustály pokus o nájdenie
nového kľúča k otázkam, ktoré hýbu človekom.
Chcem na ne vedieť sformulovať adekvátnu odpoveď.
Pokúšam sa primäť ľudí k tomu,
aby sa dotkli vlastného poznania,
ktoré leží na dne ich srdca.
Tam, v hlbinách duše, sú pripravené odpovede na naše
najvnútornejšie otázky.
Stačí nepatrný impulz zvonku,
aby to, čo už naša duša dávno vie,
bolo odeté do slov."
Ak Ťa niečo osloví, som len rád.