Človek prechádza v živote rôznymi obdobiami. Niekedy sa mu v živote darí a takmer všetko ide ako „po masle“. Inokedy prichádzajú do života človeka rôzne ťažké a krízové udalosti. Obvykle prichádzajú nečakane a niekedy dostanú človeka do zložitej a neriešiteľnej situácie.
Väčšina ľudí sa snaží aspoň zo začiatku novovzniknutú ťažkú životnú situáciu čo možno najlepšie vyriešiť. Ale niektoré situácie sa napriek dlhodobej snahe a vyskúšaniu všetkých možností nedaria človeku vôbec vyriešiť a nevie nájsť z nich východisko.
Viaceré výskumy poukázali na to, že ak sa človek ocitne v ťažkej životnej situácii, ktorú napriek opakovaným snahám nemôže vyriešiť, dostáva sa v súvislosti s tým do stavu tzv. naučenej bezmocnosti. Človek sa cíti frustrovaný, bezradný a nešťastný, že sa mu danú situáciu nedarí vyriešiť, čo ho postupne vedie k úplnej rezignácii, upadá do letargie a prestane sa snažiť danú situáciu riešiť.
Tento stav tzv. naučenej bezmocnosti sa vyskytuje nielen u ľudí, ale experimenty ukázali, že aj u zvierat. Touto problematikou sa zaoberal psychológ Seligman, ktorý nadviazal na experimenty známeho ruského neurofyziológa I.P. Pavlova.
Táto téma je podrobnejšie rozpracovaná v článku psychológa Tomáša Nováka, na ktorý tu pridávam odkaz:
http://www.vitalia.cz/clanky/naucena-bezmocnost-vi-predem-nema-to-cenu/
(stačí kliknúť na červený text – otvorí sa celý článok)
Mám niekoľko otázok do diskusie, ak by ste sa chceli zapojiť:
•Prechádzali ste niekedy v živote, alebo prechádzate ťažkými situáciami, ktoré ste napriek dlhodobej snahe a vyskúšaniu všetkých dostupných možností nemohli / nemôžete vyriešiť ?
•Ako ste reagovali alebo reagujete v takýchto ťažkých životných situáciách ? Snažíte sa aj po niekoľkých desiatkach neúspešných pokusov znova riešiť zložitú situáciu, alebo postupne rezignujete, vzdáte sa a prestanete ťažkú situáciu riešiť ?
Vopred ďakujem za každú úprimnú odpoveď.
Archívy
Posledné komentáre 
Pridaj
NA ZAMYSLENIEBezvýchodiskové situácie v živote a pocit bezmocnosti
Komentáre (31)
hore
lesanka333·26.08.2014 14:07
ahoj Janjan, dakujem za Zalm 91, poznam ho - rada citam žalmy v Biblii.
Ja som sa ale v mojom blogu pytala na to, ci si niekedy v zivote prechadzal natolko tazkou a zlozitou situaciou, ze sa ti ju z dlhodobeho hladiska nedarilo vyriesit a ako si v takej situacii konal ? 
hore
lesanka333·26.08.2014 14:11
Anneliese, vďaka za reakciu. Tá tvoja známa musela mať ťažký život 
Naposledy upravil lesanka333 dňa 2014-08-26 15:11 GMT
hore
motyl12·26.08.2014 16:34
...ťažké a zložité obdobia sú súčasťou našich životov... pocit bezmocnosti občas dopadne i mňa, našťastie to ale nie je trvalý stav... snažím sa hľadať riešenie, ak to nejde hneď, tak si dám chvíľu pauzu a potom to skúsim znova... zatiaľ som, vďaka Bohu, vždy našla nejaké riešenie, možno ale moje problémy neboli až také závažné...zároveň si myslím, že to ako zvládame stresujúce situácie záleží od našich pováh a predispozícií...niekto je viac iný menej odolný čeliť zložitým životným situáciám a preto niekto rýchlejšie podľahne pocitu bezmocnosti a beznádeje...mne osobne pomáha práve moja viera...
hore
lesanka333·26.08.2014 18:22
Shema, Moly, Motyl, Alexandra, ďakujem, že ste sa podelili so svojimi osobnými skúsenosťami a názormi 
Naposledy upravil lesanka333 dňa 2014-08-26 19:27 GMT
hore
lesanka333·26.08.2014 19:34
Ahoj Jeremiah, dakujem za tvoju reakciu. Ja beriem modlitbu ako komunikáciu s mojím nebeským Otcom 
V mojom blogu som sa pytala, ci ste niekedy prechadzali nejakou tazkou zivotnou situaciou, ktora sa vam zdala neriesitelna a ako ste sa vtedy spravali ?
Naposledy upravil lesanka333 dňa 2014-08-26 20:37 GMT
hore
lesanka333·26.08.2014 19:49
Dakujem, Anneliese, za tvoj prispevok. Odovzdanie celej situacie Bohu a modlitba su urcite dolezite, to s tebou suhlasim. Ja chapem, ze clovek nebude osobné veci rozoberat verejne uplne do detailov.
V tomto mojom blogu mi išlo aj o to, poukazat na problematiku tzv. naučenej bezmocnosti, ale neviem, či si ludia aj precitali ten clanok, na ktory som v tomto blogu pridala link.
hore
janjan·26.08.2014 19:50
Nepamätám si, žeby som bol v neriešiteľnej situácii. Ale jedno som sa naučil, že keď som nejakú situáciu chcel riešiť na vlastnú päsť, svojim úsilím, svojimi schopnosťami, nie vždy to dopadlo dobre. Ale keď som sa pritom spoliehal na Božiu pomoc, výsledok bol nad očakávania a často som až s úžasom spoznával, ako veci dokonale do seba zapadajú.
hore
janjan·26.08.2014 19:53
A ešte jednu vec by som chcel zdôrazniť. Veľa zmôže modlitba matky, aspoň tá moja mi takto veľmi pomohla.
hore
janjan·26.08.2014 19:54
Prečo anne ?
Len smola bola, že tých prípadov, keď som sa spoliehal na Božiu pomoc, bolo oveľa menej ako napnutých svalov.
hore
janjan·26.08.2014 20:40
alex,
máš pravdu, už budem ticho. Ľahko sa rozpráva tomu, kto nič podobné nezažil.
Len dúfam, že keď to príde, budem mať dosť sily spoliehať sa na Božiu pomoc.
hore
janjan·26.08.2014 20:53
anne,
svokra a zať je zlý príklad. Žena má stáť pri mužovi (a opačne), aj keby sa mal(a) rozhádať s rodičmi. Samozrejme v prípadoch, keď rodičia sa miešajú do vzťahu. Iné je, keď im treba pomôcť, vtedy obaja majú prispieť svojim dielom.
hore
janjan·26.08.2014 21:02
alex,
mám rád Tvoje oponentúry. Učia ma pokore a privádzajú spät na zem.
hore
janjan·26.08.2014 21:09
"Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele."
To je riešenie horeuvedených prípadov. A ak rodičia nevedia pochopiť, že ich dieťa je dospelé a nie je ich majetok, je to ich problém.
Naposledy upravil janjan dňa 2014-08-26 22:10 GMT
hore
janjan·26.08.2014 21:20
anne,
ešte raz si dupnem 
Miešaš hrušky s jablkami. Kamarátky a maželstvo sa ani zďaleka nedá porovnávať.
A Tvoja veta "Neriesitelna situacia je aj ak svokra a zat nemaju dobry vztah" svedčí skôr o tom, že sa to týka manželstva.
A ak ide napríklad o majetkový spor, tak musím stáť na strane, ktorá má pravdu. Inak sa napríklad spolupodieľam na podvode.
A tak isto pri kamarátkach, stojím na pozícii pravdy.
Kompromis je VŽDY zlé riešenie.
Naposledy upravil janjan dňa 2014-08-26 22:22 GMT
hore
tadea·27.08.2014 05:06
Bola som v takej situácii, keď mi vo vážnej chorobe zomieral veľmi blízky človek v mladom veku. Dokonca to bolo 2x . (28r.,37r.) Ten stav viditeľne smeroval k zhoršovaniu...hľadala som všetky možné riešenia, lekári tvrdili-robíme všetko čo je v tomto prípade teraz možné...Prosili sme zároveň o pomoc aj toho najväčšieho Lekára - z nebies. Rozhodol inak ako sme chceli...- Prijal ich k sebe.- Ale popri tomto ťažkom ortieli a jeho prijímaní napĺňali ma na moje prekvapenie nezvyčajný Pokoj a Sila...
V bežnejších "bezvýchodiskových" situáciách sa snažím vybrať. A ak by malo byť moje rozhodnutie nesprávne, prosím Boha, aby z toho vyťažil čo najviac dobra pre mňa aj pre ľudí, ktorým tým snáď (?) nejako ublížim... Zopárkrát Boh aj dal vedieť výsledky...Boli pekné.Odpláca dôveru a aj to, že mu dovolíme veci za nás "doťahovať",ak sme pokorní. Myslím, že práve po tom túži: spolupracovať s nami. Preto nás niekedy drží v "hmle nerozhodnosti a bezvýchodiskovosti"...a čaká - vždy nám nablízku...Taká je láska.
hore
tadea·27.08.2014 05:15
To je pravda Roman, veľmi nás posilnili priatelia a dobrí známi, keď sme prežili také straty...Možno nás niesli práve aj ich modlitby a povzbudenia.
hore
tadea·28.08.2014 06:46
Anneliese, nemyslím si, že Alexandra znižuje problém Katky. Len jej chcela dať nový pohľad na vec. Chcela ju posunúť od vlastnej bolesti ďalej...Tým, že plačeme nad niečím, čo už nie je vnímateľné našimi očami, nám často zakrýva iné pekné, čo ešte je na dosah...
hore
tadea·28.08.2014 07:39
Kati, ja som stratila sestričku, neskutočne nám chýba aj dnes. Mne veľmi pomáhala napríklad pri štúdiu, na ktoré som sa dala popri zamestnaní, musela som sa ale obrátiť s dôverou o pomoc na iných ľudí...Bola veľmi šikovná, praktická, úplná gazdinka, teraz, keď tu nie je, prinútilo to mňa - viac sa starať o domácnosť - hoci stále zostávam skôr "umelecký" typ. Boh nám niekedy niečo berie, aby nám dal niečo viac...otvoril naše srdce viac pre lásku a ľudí okolo...My sme si ako rodinka boli takmer sebestační, odrazu sa to (smrťou najbližšieho človeka)zmenilo, začali sme cítiť potrebu pomoci od iných...Tá pomoc bola fyzická aj duchovná podpora...Museli sme sa naučiť prosiť, aj prijímať pomoc. Katka, musíme s tým rátať, že raz sa naši rodičia s nami rozlúčia...Ak takáto rana prichádza náhle, je to oveľa ťažšie...Rozumiem tomu, čo prežívaš...ale úplne Tvoju bolesť precítiť neviem, to vie len Boh. Ak sa niečo také udeje, človek v sebe nosí horu ťaživých pocitov - hnev na lekárov, výčitku k Bohu, nemožnosť rozlúčiť sa s ockom, bezmocnosť nad tým, čo všetko odrazu postálo, lebo tu ocko nie je...Príjmi všetky tieto pocity a polož ich na oltár, k nohám Pána. Čaká na to, nechce aby si sa trápila v beznádeji, chce Ti tento kríž sňať z pliec a dať Ti do srdiečka nový pokoj a silu. Katka, ocko je vždy s Tebou, prihováraj sa mu, ak cítiš, že zostalo niečo medzi vami nevypovedané. Ak jeho smrť prišla náhle, iste vám (svojim drahým)tiež chcel ešte toho veľa povedať a prežiť s vami...Kati, láska nezanikne, len sa mení jej forma. Hoci sa už nemôžete vidieť očami, srdce spojenie má!!! Láska nikdy nezanikne! Dajte slúžiť sv. omšu za ocka, aj viac krát, nech nájde pokoj aj jeho duša. Možno ešte túžil tiež niečo v živote zmeniť, napraviť, dotiahnuť...a Boh ho zavolal prv než to očakával. Svätá omša má veľkú moc. Boh si znovu pripomína lásku svojho Syna-jeho obetu a dobrovoľnú smrť na kríži za nás. Skrze Jeho obeť, prosby kňaza a naše modlitby sa nad nami zmilúva a prijíma nás(aj našich drahých zomrelých) na svoje Srdce s milosrdenstvom najláskavejšieho Otca. Posilní to aj vás, najbližších, ktorým teraz tak veľmi ocko chýba! Kati, určite ocko chýba aj mamičke a súrodencom...Buďte si navzájom oporou! Poďakujte Bohu za tie krásne roky, ktoré ste prežili spolu...ocko bol dar pre vás, ktorý si len Boh vzal späť...Niekedy nás Boh nečakane žiada o takéto veľké veci, aby vyskúšal našu vieru...Tak ako žiadal aj Abraháma obetovať mu najmilovanejšieho vytúženého jediného syna Izáka...Abrahám prežíval presne všetku tú hrôzu v srdci ako Ty Kati, bojoval sám so sebou, ale keď napokon Bohu túto obeť(smrť syna) neodmietol, On odmenil jeho poslušnosť a dôveru milosťou a daroval mu život...Kati, uver, že všetko čo sa nám prihodí, nie je len tak, Boh dopustí na nás aj ťažké veci, lebo má s nami určitý zámer..., ktorý možno dnes nechápeme...ale čas a dôvera v Bohu nám to otvorí...Dôveruj mu a odovzdaj mu svoju bolesť. Pýtaj sa Jeho prečo sa to takto udialo, pozorne počúvaj a otvor sa životu a jeho novým výzvam...a buď trpezlivá, ak odpoveď hneď nedostaneš. Ver, že Boh Ťa miluje a bolí ho to rovnako ak trpíš Ty. Poďakuj mu za Jeho lásku, hoci teraz sa cítiš tak, že nijakú lásku akosi nepociťuješ, uver v Ňu!!! Oslobodí Ťa od zlých pocitov.
A tá záhrada, áno, je to niečo nádherné vyjsť si do krásnej obrábanej upravenej zelene a trhať plody...Ale rozumiem aj, že je to istá záťaž, hlavne ak je menej ľudí, ktorí vládzu rýľovať a kosiť...Aj my to už pociťujeme. No tu si človek musí zvážiť, čo je dôležitejšie-človek alebo majetok. Niekedy je praktickejšie vymeniť rodinný dom za panelákový byt. Ale najskôr by som vyskúšala všetky rady, čo spomínala Alexandra.
Katka, opatruj sa a dôveruj! Budem sa modliť za vašu rodinku! Nech vám Mária, ktorá prežila toľko bolesti a predsa zostala verná aj pod krížom, vyprosí pokoj, silu a svetlo pre vaše srdcia.
hore
tadea·28.08.2014 08:20
Anneliese, áno, máš pravdu, v najťažších chvíľach nedokážeme vnímať nové možnosti ani cesty...len tichúčko trpíme...a čakáme jednoduchý súcit...
Ale je fajn, ak nám niekto akoby požičia svoje "oči", ktoré vtedy vidia ďalej, lebo tie naše to v slabosti( premoženej bolesťou) nedokážu...Potrebujeme súcit, ale aj nádej, príklad iných...
Mám kamarátku, ktorá mala dve malé detičky a čakala tretie - o tri mesiace sa malo narodiť a manžel sa jej náhle zabil v horách.
Kráča ďalej sama s tromi detičkami a bojuje... aj vďaka milujúcim ľuďom okolo seba. Buďme si navzájom oporou a vedzme, že na svete netrpíme sami...
hore
janjan·28.08.2014 08:44
Po smrti blízkeho človeka je veľmi dôležité odpustiť tým, čo smrť zapríčinuili, či už nezodpovedný šofér, či lekár, či nebodaj vrah ... A modliť sa za požehnanie pre tú zlú osobu a ešte lepšie, obetovať za neho svätú omšu. A zabudnúť.
A tiež je dôležité odpustiť aj sebe, určite sú ešte nevypovedané slová alebo slová zle vypovedané. Už sa nedá nič vrátiť, ak je potrebné, vyspovedať sa a hrubú čiaru. Minulosť je už v Božom milosrdenstve.
Naposledy upravil janjan dňa 2014-08-28 09:46 GMT
hore
tadea·28.08.2014 10:28
...a je dobré ak nám to niekto pripomenie, lebo niekedy potrebujeme odpustiť a zabudnúť každý deň nanovo ak sa tieto zlé pocity v nás opäť vynárajú...Nie každý má silu urobiť to raz a navždy, musí to urobiť aj niekoľko krát opakovane, trpezlivo, vždy keď také myšlienky prídu...A najmä s novou dôverou v Božiu lásku. Potom je to úžasný pocit oslobodenia od nepotrebného bremena, ktoré si tak trpiaci človek vlečie so sebou...lebo veci čo sa stali už nezmeníme. Bohu však nič nie je nemožné, aj zo "zla" vie vyťažiť požehnanie pre nás.
Kiežby Pán dal všetkým aj na to potrebnú silu a pomohol im otvoriť si pred Ním srdce...
hore
janjan·28.08.2014 10:45
tadea,
je to tak. Odpustiť a zabudnúť je možno to najťažšie, čo v živote musíme robiť. Ale bez toho sa nepohneme z miesta.
Mám takú skúsenosť zo svojho okolia. Jedna pani dlhé desiatky rokov nedokázala celkom odpustiť a zabudnúť jednému človeku, ktorý jej v detstve ubližoval. Stále si na to v zlom spomínala a aj jeď tvrdila, že sa na toho človeka nehnevá, z kontextu sa dalo vycítiť, že niekde v hĺbke jej srdca to nie je tak. Zmenilo sa to až vtedy, keď dala za túto osobu odslúžiť omšu, odvtedy má pokoj v srdci.
hore
tadea·28.08.2014 11:10
Anneliese, odpustenie je viac než len slovo, je to obrátenie srdca...a to je ťažká a veľká vec.
hore
janjan·28.08.2014 11:15
anne,
Ty vždy, keď sa to modlíš, prebehneš si v mysli, či si každému odpustila ?
A zabudla ?
Lebo otrepaná fráza "žena odpúšťa, ale nezabúda", nie sú slová skutočného odpustenia.
Naposledy upravil janjan dňa 2014-08-28 12:16 GMT
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
janjan·26.08.2014 13:57
Čo je bezvýchodisková situácia pre veriaceho človeka ?
Skúste veriť tomu, čo sa píše v Žalme 91.