...a modlit sa za nich? Co si vlastne mylsite o odpusteni ? Budem rad, ak sa tu rozprudi debata na tuto temu. Pekny den
Posledné komentáre 
Pridaj
Odpustenie - vieme ho davat alebo prijmat?odpustenie
CO je to odpustenie? Co to znamena? Co obsahuju tieto slova? Ako inac by sa to dalo povedat, vyrieknut? Ako sa da popisat odpustenie inymi slovami? Co sa deje v cloveku, ktory odpusta?....odpustil?...co sa deje v clovek ktory prijma...prijal odpustenie? Co je ine vo vasom zivote, ked sa "deje"...odpustenie? Ako vnimate Bozie odpustenie hriechov? KAo odpustate druhym...vzdialenym znamym? alebo uplne blizkym, tym najblizsim, ked Vam ublizili? alebo ako dokazete prijat odpustenie, ked Vam ho niekto ponuka ? je mozne odpustit a opat budovat vztah tak, ako by nic nebolo stalo? Je spojene odpustenie so zabudnutim? Je mozne uplne zahladit v sebe pocit krivdy a ublizenia alebo z druheho pohladu, skusit uverit niekomu, ze Vam naozaj bezprecedentne odpustil a tym padom Vas oslobodil od jarma svedomia? S tym je spojena dalsia otazka...ako milovat podla Vas ,priatelia, nepriatelov? ...a modlit sa za nich? Co si vlastne mylsite o odpusteni ? Budem rad, ak sa tu rozprudi debata na tuto temu. Pekny den
...a modlit sa za nich? Co si vlastne mylsite o odpusteni ? Budem rad, ak sa tu rozprudi debata na tuto temu. Pekny den
Komentáre (2)
hore
lazar44·22.08.2012 06:38
Od-pustiť, alebo o-pustiť.
Tým, že nám niekto ublíži, akoby vytvoril spojenie, puto s nami.
Strácam slobodu. Moje emócie, krivda, rozhorčenie ma viažu
na záporný postoj, správanie druhého. 
Potrebujem odísť, pustiť, prerušiť, spracovať a vlastne
odstrániť puto ktoré ma chce zbaviť slobody.
Ponechám všetko na Boha, On vidí, prinášam vlastnú obetu.
Otváram srdce, dušu so všetkým bôľom a stojím nahý pred Ním.
Nenechám, neponechám si nič, všetko mu odovzdám.
Možno zranený, ale slobodný. 
Však slnko rovnako svieti na dobrých aj zlých.
Spáchané zlo dopadne na hlavu vinníka. Skôr, či neskôr.
A človek potresce sám seba tým, že sa mu splní, čo chcel. 
Zvyknem súhlasiť so správaním druhých. Len ľutujem,
že mohli odo mňa dostať omnoho viac, ak by boli skromnejší,
múdrejší a neurčovali si vo vlastnom živote, vlastné obmedzenia.
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
motyl12·20.08.2012 20:35
Odpustenie nie je zabudnutie. Ak niekomu odustím krivdu spáchanú na mne alebo mojich blízkych, neznamená to, že na túto krivdu zabudnem. Možno po čase spomienky vďaka odpusteniu prebolia a zoslabnú (ak sa krivda neopakuje), ale nemyslím si, že úplne zmiznú. Vďaka odpusteniu sa bolesť, ktorú sme prežili môže zmierniť a my sa dokážeme oslobodiť od myšlienok, ktoré nás neustále vracajú k viníkovi a ku krivde, ktorú sme prežili. Určite je ľahšie odpustiť cudziemu človeku ako niekomu, kto je nám blízky. Zrada blízkeho človeka bolí viac, lebo ho poznám a nečakám niečo také. Budovať vzťah s niekým, kto nám ublížil, je náročné, možno je šanca vtedy, ak skutočne odpustíme bez toho, aby sme viníkovi neustále pripomínali, čo urobil (a on to už nerobí) a možno pripustíme, že ani my nie sme úplne nevinní... Mne osobne v takýchto situáciách pomáha to, že človeka rešpektujem so všetkým, čo k nemu patrí, teda aj s kladmi, aj so zápormi, nikoho si neidealizujem. Sama som omylná, robím chyby a občas ubližujem... Každé odpustenie (alebo stupeň odpustenia) určite ale závisí na veľkosti bolesti, ktorú sme museli prekonať (tak ako píše disk), ale odpustenie vždy prináša určité oslobodenie a pokoj duše, či už odpúšťam, alebo je odpustené mne...