Otvára nám oči, aby sme odhalili ilúzie, ktoré sme si o sebe utvorili pod vplyvom mienky iných a na základe situácie v našom svete. V každom z nás je taký vnútorný prorok. Často je však hlboko ukrytý". Alebo sa prejavuje len povrchne. Tak sa z nás stávajú neprestajní hundroši, ktorí sú večne nespokojní s tým, čo majú, ale neukazujú nijakú cestu do budúcnosti. Pravý umelec má tiež vždy prístup k prorokovi vo svojom vnútri. „Pravé umenie je prorocké... Otvorený umelec nám ukazuje vízie skutočnosti, ktoré nás vyzývajú, aby sme videli, počúvali a vnímali veci v novom svetle." (Arnold, s. 201)Tretím aspektom prorockej existencie je veľká angažovanosť za spravodlivosť. Byť prorokom znamená tiež protestovať proti falošnosti mocnárov, bez ohľadu na vlastné blaho. Prorok sa neuspokojí s tým, že sa prispôsobuje. Chce pozdvihnúť svoj hlas, ak cíti, že tento svet či Cirkev kráčajú po nesprávnej ceste. Byť prorokom znamená bez strachu nazvať veci pravým menom. Druhý vatikánsky koncil sa nanovo zaoberal témou prorockého poslania Cirkvi. No kde sa dnes podeli v Cirkvi muži, ktorí sa odvážia proti duchu čias povzniesť svoj hlas za pravdu a spravodlivosť, za tých, ktorých nikto nepočúva, za tých, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti? Prorok žije nebezpečne. Cena za to, že na základe svojho "vnútorného proroka" ľudia poukazujú
na skutočnú situáciu tohto sveta, je často vysoká. Aj dnes mnohí proroci platia za svoje poslanie životom, či je to v Salvádore, Zimbabwe alebo Alžírsku. Ani Cirkev neprijíma vždy prorokov rada. Neraz ich radšej umlčí a obkolesí ich bariérou všemožných cirkevných úradov. Kritici často počujú výčitku, že im ide len "o poškodenie obrazu Cirkvi" alebo len potrebujú na niekoho žalovať. Prorok však nekritizuje, aby obžaloval, ale aby opäť vniesol do povedomia Božiu vôľu. A Božia vôľa sa nezhoduje vždy s našou predstavou harmonickej Cirkvi, ktorá radšej všetky spory zametie pod koberec, aby navonok vzbudzovala dojem jednoty.
"archetyp proroka"
Prevzaté z "Bojovník a priateľ."
Anselm Grun
:
motyl12·29.07.2012 18:42
„No kde sa dnes podeli v Cirkvi muži, ktorí sa odvážia proti duchu čias povzniesť svoj hlas za pravdu a spravodlivosť, za tých, ktorých nikto nepočúva, za tých, ktorí boli vylúčení zo spoločnosti?“
Myslím si, že problém je aj v tom, že mnohých mužov v Cirkvi zväzujú tradície a cirkevné príkazy, ktoré im síce v istom zmysle ponúkajú pocit istoty, ale na druhej strane nedokážu naplno otvoriť svoje srdcia pre druhých a ich potreby a teda proroka v sebe hlboko potláčajú a nedajú mu šancu...