Píšem, tvorím, slovo
k slovu pripájam,
neposlušne myšlienky,
ktoré lietajú sem a tam.

Myseľ tak hlboká, tak fascinujúca,
čo z teba nevznikne...
Nekonečna nemáš.
Čo bolo, raz zanikne.

Myšlienky ostré srdce nielen moje režú.
Myšlienky tiché všade pokoj vnesú.
Myšlienky nemravné na odyseu sa vydávam.
Myšlienky neskrotné reťazami spútavam.

No len málo z nich budú
papier v mene atramentu zdobiť,
tie druhé, bezmenné, ktorých
hýbateľom je anonym ostanú blúdiť,
kým sa nenarodia do života,
by meno mohol som im dať,
by On mohol si ich prečítať.

Život je plátno, myšlienky farby
a my sa každý deň stávame Picassom,
aby život sme dali našim snom.