To slovo som si prvý krát prečítal v smske, ktorú som nedávno dostal.
Nikdy sme neboli praiteľmi, pretože si si ma zidealizoval. Táto veta mi utkvela v hlave a zabodla dýku do srdca. Stačí vytiahnúť a ja vykrvácam.
Nepoznal som ťa, ale vždy keď som ťa uvidel, moje srdce podskočilo. Chcel som ťa veľmi spoznať.
Myslíš si, že keď som ti napísal, keď sme sa stretli, že to bolo zidealizované?
Čakal som, kedy ťa zase uvidím, kedy zase uvidím tvoj úsmev. Vieš, miloval som ho. Mala si prekrásny úsmev. Miloval som tvoj pohľad, tak hlboký, že by som sa do tvojích očí dokázal pozerať dlhé hodiny a myslel by som si, že je to najkrajší sen. Miloval som tvoj hlas, ako sa smeješ. Nikdy nezabudnem na ten deň, keď si mi povedala: "Usmievaj sa! Potom, keď ťa uvidia iní, pomyslia si: "Aj ja chcem taký úsmev" a budú sa všetci usmievať" Táto veta mi pomohla nespočetne krát. Čakal som ťa, stále som ťa vyčkával, aby som ťa mohol len na chvíľku zahliadnuť. To, že som povedal " Milujem " neznamená, že som ťa miloval hneď od prvého momentu. Znemaná to, že som veľmi chcel, aby si bola súčasťou môjho života. Dúfal som, že ťa budem môcť spoznať. A keď som ťa spoznal, vedel som, že si niekto, kto dokáže zmeniť môj život. Tak sa aj stalo. Od tej doby, čo sme sa spoaznli, sa začala nová éra v mojom živote.

A teraz mi potom všetkom povieš, že sme nikdy neboli priatelia. Prečo? Myslel som si, že ti na mne aspoň trochu záleži, ale vidím, že nie. Mýlil som sa. Teraz to miesto v srdci, ktoré bolo len pre teba, už zmizlo. Je tam len prázdna diera

Ďakujem