RADOSŤ

Jednou z najčastejšie citovaných viet kresťanskej literatúry je veta sv. Augustína z Vyznaní: „Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, ó, Bože."
Vždy, keď čítam alebo počujem túto vetu, zíde mi na um jeden z najväčších mystických básnikov Indie - Kabira. Napísal nádhernú báseň začínajúcu slovami: „Zasmial som sa, keď mi povedali, že ryba vo vode má smäd." Predstavte si: smädná ryba uprostred vody! Je to možné?
My ľudia sme obklopení Bohom a nenachádzame pokoj. Pozrite na stvorenie: stromy, vtáky, tráva, zvieratá, nebo, more... Sú plné radosti, sú šťastné! Áno, viem - existuje utrpenie, bolesť; rast, odkvitanie, staroba a smrť. To všetko je častou stvorenia. Predsa však skúsme pochopiť, čo skutočne znamená šťastie. Človek má smäd, ľudské srdce je plné nepokoja. Nie je to zvláštne? Prečo je človek nešťastný? Čo sa dá robiť, aby sme nešťastie zmenili na radosť? Prečo sa väčšina ľudí cíti byť ubitá, smutná? Pretože majú prekrútené a falošné predstavy o radosti a šťastí.
Hlavná klamlivá predstava spočíva v tom, že radosť staviame na rovnakú úroveň s nadšením, šteklením nervov, zábavou a rozprávaním. Tu hľadáme ohlušenie a opojenie. Môžeme mať nádherné pocity, šteklenie nervov a byť na ceste k najstrašnejšej fáze sklamania a ubitosti!
Jediné, z čoho sa môžeme opojiť je život - jemný opojný prostriedok, no s dlhodobým účinkom. Tu je teda prvá falošná predstava, z ktorej sa musíme vyslobodiť. Radosť a šťastie sa bezpodmienečne nerovná nadšeniu.
Druhá falošná predstava je tá, že môžeme bežať za svojim šťastím, že môžeme čosi urobiť pre jeho dosiahnutie. Tu si takmer protirečím. Veď hneď budem hovoriť, čo robiť, aby sme dosiahli šťastie. Lenže šťastie ako také neexistuje. Ono je vždy len dôsledok.
Tretia, rozhodujúca, falošná predstava je veriť, že šťastie možno nájsť vo vonkajších veciach, napríklad v inom človeku. „Určite budem šťastný, ak zmením pracovné miesto." Alebo: „Kto vie, možno by som bol šťastný, keby som si našiel nový byt, inú ženu, iného muža?" Atd. Šťastie nemá s vonkajškom nič do činenia! Väčšina si myslí, že peniaze, moc, či úcta ich urobia šťastnými. Takto to nie je. Veľmi často sú šťastní práve chudobní 1'udia.
Spomínam si na príbeh muža, ktorého nacionálni socialisti zatkli a neprestajne mučili. Jedného dňa ho preložili do cely so svetlíkom. Vo dne videl kúsok modrého neba, v noci pár hviezd. Bol z toho tak nadšený, až napísal dlhý list. Vyjadril v ňom svoje veľké šťastie. Keď som o tom čítal, zahľadel som sa von oknom. Predo mnou sa rozprestierala príroda v celej nádhere. Bol som slobodný, mohol som ísť, kam som chcel. A predsa som bol presvedčený, že pociťujem len zlomok zajatcovho šťastia a radosti.
Čítal som román o trestancovi v sibírskom koncentračnom tábore. Toho úbohého človek budili ráno o štvrtej, dostal kúsok chleba ako prídel na celý deň. Tak rád by ho zjedol naraz, ale povedal si: „Lepšie bude časť odložiť. Možno sa mi zíde dnes v noci, keď od hladu nebudem vedieť zaspať. Ak potom niečo zjem, možno opäť zaspím." Po dlhom dni namáhavej práce sa unavený vystrel na lôžku, prikryl sa dekou, ktorá ho nemohla zohriať
a povedal: „Dnes bol dobrý" deň. Nepracoval som v mrazivom severnom vetre. A až ma v noci zobudí hlad, dojem kúsok chleba." Dokážete si predstaviť radosť a šťastie tohto muža?
Poznal som ochrnutú ženu. Všetci sa jej pýtali: „Odkiaľ čerpáte radosť, ktorú stále vyžarujete?" Vždy odpovedala: „Mám všetko, čo k šťastiu potrebujem. Môžem robiť najkrajšie veci v živote." Ochrnutá, pripútaná na posteľ, a predsa plná radosti. Výnimočná žena!
Radosť sa nedá nájsť vo vonkajšku. Zbavte sa tohto mylného názoru. Ináč nikdy nenájdete šťastie.
Pre šťastie a radosť sa zbavme ešte čohosi: Zmeňme niektoré svoje zvyčajné spôsoby a reakcie. Ktoré? Detské. Dieťa vidí jedine samo seba. Poznáme to: „Ak sa nebudeš so mnou hrať, idem domov!"
Preskúšajte sa. Spomeňte si na veci a udalosti, ktoré vás urobili nešťastnými. Sledujte, či sa vám z podvedomia nevynorí veta: „Ak toto nedostanem, nebudem šťastný." „Ak toto nedosiahnem, ak sa tamto neuskutoční, jednoducho nemôžem byť šťastný."
Mnohí nie sú šťastní, lebo šťastie viažu na podmienky. Udomácnil sa vo vašom srdci tento postoj? Vyhoďte ho von!
Istý muž stále »pílil Bohu uši« všetkými možnými spôsobmi. Jedného dňa
mu Boh povedal: „Stačí. Vyplním ti tri prosby, nič viac. Vyslov ich!"
Muž bol nadšený a povedal: „Môžem si naozaj želať všetko, čo chcem?"
"Áno,  v troch prosbách!" odvetil Boh.
„Bože, vieš, je mi to nepríjemné," jachtal, „ale rád by som sa zbavil svojej ženy. Je hlúpa a vždy... Pane, veď vieš. Už to neznesiem... Nemôžem s ňou viac žiť. Osloboď ma od nej?"
"V poriadku," povedal Boh, „tvoje želanie je splnené."
Čoskoro sa muža zmocnili výčitky svedomia. No pomyslel si: „Ožením sa s krásnou ženou."
Keď sa rodičia i priatelia zišli na pohreb a modlili sa za zomrelú, zhrozil sa: „Môj Bože! Akú výbornú ženu som mal a neuvedomil som si to, kým žila!"
Odvtedy sa mu vodilo zle. Opäť vyhľadal Boha a prosil ho: „Pane, vráť jej život!"
Boh odvetil: „V poriadku. Druhé želanie je splnené!"
A tak mu zostala už len jedna prosba. Rozmýšľal: „Čo si priať?" Pýtal radu od priateľov.
Jedni radili:„Želaj si peniaze.Kto má peniaze, kúpi si všetko, čo chce."     Iní hovorili:„Čo pomôžu peniaze, ak nie si zdravý?"
Ďalší:„Načo zdravie, ak jedného dňa zomrieš? Pros o nesmrteľnosť!"
Úbožiak už vôbec nevedel, čo si priať, pretože nakoniec mu voľakto povedal: „Čo pomôže nesmrteľnosť, ak nebudeš mať nikoho, koho by si miloval? Želaj si lásku."
Tak premýšľal a premýšľal... Pri najlepšej vôli sa nevedel rozhodnúť, čo si žiadať. Prešlo päť rokov, desať, až mu jedného dňa Boh pripomenul: „Kedy vyslovíš tretiu prosbu?"
Chudák povedal: „Som úplne zmätený. Neviem, o čo prosiť. Prezraď, čo si mám žiadať?" Boh sa zasmial: „Dobre teda, poviem ti. Želaj si byť šťastný, nech sa deje čokoľvek. V tom je tajomstvo!"
Ďalší klam je naviazanosť. Nebudete šťastní, ak sa naviažete na negatívne pocity. Netvrdím, že vás nikdy nezasiahnu... Sme predsa ľudia! Dostanete sa do núdze, príde depresia, stratíte niekoho a zosmutniete... Môžete mať negatívne pocity. Avšak zlé je, že sa na ne upnete, naviažete.
Urobte nasledujúce cvičenie. Je trochu ťažké, ale oplatí sa. Sprítomnite si svoje utrpenie, žiarlivosť, pocity viny. Opýtajte sa: „Čo sa stane, ak to všetko hodím za seba?"

Prevzaté z knihy "Rozlámať okovy." AdM