Môžem niekomu pomôcť?
Nie, to v žiadnom prípade, nie. Nenaplním vaše očakávania.
Ja zas očakávam, že nikomu z vás neublížim.
Pocit ublíženia je výsledkom vášho snaženia.
Ak vám niečo pomohlo, tiež je to výsledkom vášho snaženia.
Problém je v tom, že zväčša to, čo si myslíme a ako sa cítime,
si vytvárame my sami, vo svojej hlave.
Včítane toho, že nám niekto pomáha.
Myslíte si, že niekomu pomôžete, keď sa zamilujete do neho?
Potom vám musím niečo dôležité povedať.
Vy nie ste zamilovaní do niekoho. Vy ste zamilovaní do toho,
čo si o tom človeku myslíte, do svojej predstavy, ktorá je predpojatá
a vytvára si svoje plány. Pokúste sa nad tým na chvíľu zamyslieť.
Vy nie ste zamilovaní do človeka, vy ste zamilovaní do toho,
čo si o ňom myslíte. A to je aj príčina vášho vytriezvenia.
Vaša predstava je v kolízií so skutočnosťou.
„Ako si ma mohol/a tak sklamať. Tak som Ti veril/a,“ poviete.
To je len súčasť vymytia mozgu, zmanipulovaného myslenia,
ktoré má na svedomí spoločnosť.
Vy neveríte nikdy nikomu.
Vy veríte len svojmu hodnoteniu, konkrétneho človeka.
Tak na čo sa to sťažujete?
Vám sa jednoducho nechce priznať si, že vaše hodnotenie bolo nesprávne.
Preto vytknete: „Ako si ma mohol/a, tak sklamať?“
A sme pri tom:
Ľudia v skutočnosti nechcú rásť,
ľudia sa v skutočnosti nechcú meniť,
ľudia v skutočnosti nechcú byť šťastní.
Raz mi niekto múdro povedal:
„Nesnaž sa ich učiť, ako majú byť šťastní,
tým ich dostaneš do problémov.
Nesnaž sa učiť prasa spievať.
Ty premárniš čas a prasa to len dráždi.“
.......
Takže, je to márne. „Vzdaj to,“ hovorím sám sebe.
Povedz, čo chceš povedať, a vyprázdni priestor.
Keď to niekto pochopí, výborne,
a ak nie, škoda, ale nedá sa nič robiť.
Voľný preklad z knihy "Bdelosť." AdM
Posledné komentáre 
Pridaj
BdelosťSklamanie
Komentáre (3)
hore
lazar44·05.05.2012 18:34
@lovelyfantasy
"No naša pomoc druhým."
"Raz mi niekto múdro povedal:
Nesnaž sa učiť prasa spievať.
Ty premárniš čas a prasa to len dráždi.“
To povedal niekto AdM.
Ale ja ho podozrievam, že to tam zámerne vložil.
Potrebujeme niekedy nakopnúť, uraziť,
a mi potrebujeme dokázať, že to tak nie je.
Naše zmýšľanie, je také, že či už chceme alebo nechceme
so sebou meniť, potrebujeme precitnúť.
Vidieť, vidieť celkom inak.
Postúpiť o schodík vyššie.
To však môžem urobiť, len ja sám.
@palculienka
"Ak miluješ, nie je čo riešiť."
Ak máš sebe primeraného partnera
"A čo nás núti pomáhať druhým? Opäť je to láska."
Ak niekoho miluješ, musíš niekedy, ako chirurg,
zdanlivo ublížiť, rezať pre záchranu milovaného.
"Ak nemiloval tie prasatá, ktoré chcel naučiť spievať naozaj,
potom sa nečudujem jeho neúspechu."
Tu o úspech neide.
Problém je v tom, že nič nové nám nevonia.
Nechceme poznávať nové veci.
Uspokojili sme sa s tým, čo vieme.
Nedychtíme po novom poznaní. Iste opatrne.
Nedokážeme ani len pochopiť, čo je nám ponúkané.
Stvrdli sme.
@deuce
"Je to bomba."
"Minúta múdrosti" pokračuje v "Bdelosti"
a tá ak smiem povedať, v "Rozlámať okovy."
Len obsiahnuť všetko to, čo nám autor ponúka.
@smutná
Ja som stratil len rodičov.
Ťažko sa mi zdieľa, strata životného partnera.
Nechcel by som to.
@motyl12
"Život prináša aj situácie, kedy sa snažíme niekomu pomôcť,
lebo cítime, že to ten človek potrebuje, ale on našu pomoc odmieta."
Utrpenie, životné skúšky, nám pomáhajú rásť.
Nedá sa žitko, ryžu ťahať, aby rýchlejšie vyrástla.
Pre toho komu chceš pomôcť, je dôležité, že niekto pri ňom stojí.
Všetko má svoj čas.
Múdrosť jedinca to rozpozná.
@lucy11
"hladte na Svetlo a vsetky tiene spadnu za vas.."
Krásna myšlienka, predstava.
Dokázať to v bežnom živote.
Vedel by som, čo je radosť aj v najťažších podmienkach.
"Keď to niekto pochopí, výborne,
a ak nie, škoda, ale nedá sa nič robiť." 
Naposledy upravil lazar44 dňa 2012-05-08 07:27 GMT
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
motyl12·30.04.2012 19:15
Ak niekto miluje toho druhého so všetkým, čo k nemu patrí a pozná všetky jeho slabé a silné stránky, tak mu dokáže odpustiť aj chyby, ktorých sa dopustí. Ak si ale človeka idealizujeme a očakávame od neho to, čo si želáme my, tak naše predstavy o ňom sú skreslené a my sme sklamaní a cítime sa podvedení, ale potom to nie je láska v pravom zmysle slova, je to len predstava lásky.
Život prináša aj situácie, kedy sa snažíme niekomu pomôcť, lebo cítime, že to ten človek potrebuje, ale on našu pomoc odmieta. Možno vnútorne nie je na to pripravený, možno nám neverí, alebo jednoducho to nepovažuje za potrebné. V takomto okamihu sa aj my musíme rozhodnúť, čo je pre nás a pre toho človeka lepšie, nútiť mu našu predstavu pomoci (ktorá ho môže iritovať), alebo vzdialiť sa a nechať veciam voľný priebeh a možno čas dá zapravdu nám alebo jemu... Určite si ale nemyslím, že pomoc tomu druhému je strata času, treba sa o ňu pokúsiť a potom sa rozhodnúť čo ďalej.