Bolo to okolo roku 1998 keď som sa stretol s internetom a začal objavovať jeho možnosti. Ako študent na univerzite v Bologni (Taliansko) som mal možnosť zoznámiť sa s veľa dievčatami a to nielen z talianska, keďže univerzitu navštevujú študenti ozaj z celého sveta. Ikeď dovtedy som aj vďaka štúdiu na chlapčenskom gymnáziu (GJB Šaštín) nemal veľa skúseností so známosťami opačného pohlavia, vovnútri som cítil, že tá pravá musí byť niekde na Slovensku.

A tak som (zrejme) vďaka Božiemu riadeniu urobil to, čo bolo v danej situácii najlepšie a začal hľadať tú pravú nadiaľku zo Slovenska. Keďže som hľadal dievča s podobnými hodnotami aké som dostal ja a zatiaľ žiadna taká zoznamka neexistovala, urobil som jednoduchú stránku nazvanú kresťanská zoznamka. V priebehu rokov sa stránka menila, dostala adresu Zoznamko.sk a dnes je taká ako ju vidíte. Na stránke bol samozrejme aj môj inzerát, vložený ako prvý, avšak postupom dní sa postupne strácal v dave.

V priebehu 2 rokov som si písal asi s 20 dievčatami, no moja skúsenosť bola taká, že ak ja som oslovil nejaké dievča, skončilo to po 2-3 emailoch, no ak oslovila ona mňa, trvalo to mesiace. Podľa hesla: pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže... môj krok bol síce vykonaný, no chýbalo zrejme požehnanie zhora. Na moje prekvapenie mi naša nebeská Matka poslala do cesty nejaké Márie (aké nenápadné). A za pomoci svojich služobníkov tu na zemi ukázala pre mňa tú pravú.

Láska na prvý pohľad v našom prípade znamenala neuveriteľnú zhodu náhod: podobné katolícke prostredie z ktorého sme pochádzali, saleziánska charizma, neskúsenosť so známosťami opačného pohlavia... no mohli sme sa baviť o čomkoľvek, dokázali sme sa pobaviť, dopĺňať a keď bolo treba povzbudiť a podporiť. To, že sa mi toto dievča veľmi páčilo aj zovňajškom bola taká čerešnička na torte, jediné z čoho som mal strach bol výškový rozdiel... ktorý však nikdy nevadil. Náš prvý rok komunikácie výhradne cez internet nás nezvyčajným spôsobom obohatil a tiež duchovne zblížil. Len na príklad uvediem, aké sú dôležité sv. omše, síce sme srandovali, že ak jeden v daný deň nemôže, druhý ho "zaskočí", no Niekomu hore sa to asi zapáčilo a tak náš vzťah požehnal.

Po mojom návrate na Slovensko som sa opäť vďaka nejakej náhode dostal do Bratislavy, čo bolo veľmi blízko mojej "internetovej láske". Obaja sme však "offline" boli ešte stále dosť hanbliví a tak sme v podstate začínali odznova :-). Aby som povzbudil chalanov, ak si dievča na rande sadne od Vás pol metra ďalej, buďte len radi, je to dobré dievča :-). Časom sa na tom zasmejete... a možno o tom vznikne aj pesnička, ako v našom prípade.
Ako čas plynul, my sme zisťovali ako veľmi sa máme radi a ako ešte musíme rásť. Trvalo to skoro 4 roky a stáli sme pred oltárom. Držali sme sa slovenského porekadla... s jedinou výnimkou, že strom sme zasadili ako posledný.

Ako mi povedalo viacero saleziánov, ktorí poznali nás oboch, no my sme sa nepoznali: "a kde inde sa mali stretnúť, keď boli tak ďaleko od seba?". Chcem preto povzbudiť aj vás, ktorí sa tejto formy zoznámenia bojíte. Nezabúdajte, že Boh dáva príležitosť každému a cestičky ponúka aj cez internet, tak ho nepodceňujte :-).

Vašo + Majka + Dominik + Filipko