Nedávno som tu čítala blog o internetovom zoznamovaní a spoznávaní sa. Priznám sa, neprečítala som všetky komentáre... mnohé z nich sú len nekonečné filozofické argumentácie, či žabo-myšie vojny a ja sa vždy pýtam, ako by sa asi hádajúci na blogoch hádali v reálnom živote! Bože, uchovaj! Avšak nemálo je aj takých príspevkov, ktoré majú skutočnú hodnotu a človek sa môže poučiť, či povzbudiť. A práve toto je cieľom aj môjho blogu.
Na zoznámku som zaregistrovaná niekoľko mesiacov, s prestávkou asi tak rok a pol. Nemala som žiadne skúsenosti, ale zato veľké oči. Veď normálna, schopná žena, so zdravým sebavedomím, nepokazenou minulosťou a v očiach iných dobre vyzerajúca, nemôže mať predsa problémy na nejakom zoznámku. Samozrejme, bola som pripravená vyberať si. Starostlivo som si vytvorila svoj profil, bez fotky, keďže vnútorné hodnoty boli pre mňa vždy dôležitejšie ako vonkajšie a ... nečakala som. Oslovila som prvého, ktorého profil ako-tak zodpovedal môjmu.Odpoveď prišla - stručná, ale zmysluplná, jasné, že som pokračovala. Stupňovalo sa to, zatiaľ podľa mojich predstáv, a ja som bola šťastná. Chcel vidieť fotku, tak som nahrala, ale súkromnú - pre priateľov, a tak sme sa stali priateľmi. Bol to dobrý pocit, aspoň pre mňa, a potom sa opýtal, odkiaľ presne som. Odpísala som mu, koľko km nás delí. Odpoveď: si milá, úžasná žena, ale prepáč, neviem si predstaviť rozvíjať vzťah pri takej vzdialenosti (186km) - zapôsobila na mňa ako studená sprcha. Ale zmohla som sa na poslednú správu: všetko dobré a veľa šťastia v ďalšom hľadaní. Nebudem predsa plakať, veď sme sa ani nestretli. Musím hľadať bližšie. Napodiv, druhý prípad, ten istý kraj a na ešte väčšie počudovanie, vedľajšie mesto, ani nie 10 km. Volal sa tak, ako môj nebohý manžel. Nevideli by ste v tom prst Boží? Ja áno. Stretli sme sa bez problémov a porozprávali so záujmom. Dohodli sme sa, že si to necháme uležať. Čakala som, že na druhý deň zavolá. Nezavolal. Ani na tretí. Na štvrtý deň som si našla správu na zoznámku. Po úvodných komplimentoch... prepáč, ale chcel by som si založiť ešte vlastnú rodinu. Bol zhruba v mojom veku. Čo vás nezabije, to vás posilní. Moja odpoveď: chápem, ja svoje deti mám, nech sa to podarí aj tebe, veľa šťastia.
Nebudem tu rozpisovať všetky svoje príbehy, nie je to potrebné, a možno by sa to aj minulo účinku. Zostručním a zovšeobecním, aby čítanie nebolo dlhé a nudné. Prišli aj ponuky, síce nie celkom podľa mojich predstáv... ale reagovala som, človek nikdy nevie, no ako prišli, tak aj odišli. Žiada sa mi ešte veľa napísať, ale to už by bolo len opakovanie. V skratke, zoznámila som sa s mnohými: normálnymi, schopnými, nenormálnymi, čudákmi. Tí normálni a schopní nevedeli, alebo lepšie povedané, nechceli prekonávať prekážky, tí, ktorí boli ochotní prekonať všetko, boli trochu čudní, alebo iskra sa nevedela rozdúchať. A boli aj takí,a nebolo ich málo, ktorí odmietli hneď, napr. kvôli deťom, alebo nezareagovali vôbec. Tak či tak, nedarilo sa. A tak veľmi som chcela. Nielen kvôli sebe, aj kvôli deťom. Bože, prečo nespĺňaš takéto ušľachtilé túžby? Je vari hriech túžiť po normálnej rodine a normálnom vzťahu? Veď viem, že to nie je prechádzka ružovou záhradou a viem aj, čo je obeta. Odpoveď neprichádzala, ani na zoznámku, ani od Boha. S bolesťou som si uvedomila, že mám právo len na otázky. Odpovede nemusia vždy prísť a
často ani neprichádzajú. A ešte niečo veľmi dôležité: potrebovala som sa oslobodiť... od svojich predstáv, očakávaní, túžob. Nie je to ľahké a nie je to naraz, je to proces, ešte stále s tým bojujem.
Zoznámko nie je o spoznávaní, určite nie, len o zoznámení, o prvom kroku. To, ako sa dvaja zoznámia, naozaj nie je dôležité a vôbec to neovplyvňuje budúci vzťah. Dôležité je, ako sa spoznávajú, a to sa určite nedá len vo virtuálnom svete. Vtedy nastávajú riziká. Je len na nás, koľko dovolíme virtuálnemu svetu vstúpiť do svojej reality. O svojej poslednej skúsenosti na zoznámku možno niekedy nabudúce.
Prajem všetkým pekný požehnaný čas.
Posledné komentáre 
Pridaj
AKO SOM HĽADALASkúsenosti zo zoznámka
Komentáre (52)
hore
zisielzcesty·02.08.2016 10:21
g Zabudla si na svoj cieľ ? Chýba tomu totiž nejaká pointa
Naposledy upravil zisielzcesty dňa 2016-08-02 14:17 GMT
hore
pipirinda·02.08.2016 15:56
Grace, dobrý blog 
Odpovede od Boha prichádzajú často, len väčšinou s určitým oneskorením (aspoň podľa mojich skúseností).
A súhlasím s Moly, že veľa ľudí nemá plnohodnotný vzťah z pohodlnosti, ale skôr vidím problém v tom, že nechceme riskovať, že to "nevyde", hľadáme výhovorky a dôvody prečo to nemôže fungovať, či už vo virtuálnom ale aj reálnom svete.
hore
pipirinda·02.08.2016 16:56
A možno sme nezabudli o čom je láska, len vidíme a počujeme toľko zla, že keď nám niekto ponúka dobro, neveríme, že je skutočné 
hore
weve·02.08.2016 18:21
GRACE: drzim palec.:-)
ja mam podobnu skusenost. Problem dokonca aj vzdialenost 60 km. A to ani nemam deti.:-)
Pekny vecer
Veronika
hore
janjan·02.08.2016 18:40
Vzdialenosť môže byť len zámienka. Ľahšie sa povie "bývaš ďaleko" než "nepáčiš sa mi" či "máš hroznú povahu". Je na hlavu postavené ísť s niekym x kilometrov na rande a potom mu povedať, že problém je vzdialenosť. Je to len klamstvo.
hore
grace·02.08.2016 19:31
Ahojte prispievatelia,
nechcela som písať o vzdialenosti, či pohodlnosti mužov a ani neviem, či to boli skutočné dôvody. Písala som o svojich skúsenostiach, svojom prežívaní, o tom, ako som to vnímala ja. Či už boli dotyční muži úprimní alebo nie, to teraz neriešim. Pointa môjho blogu - aby bola zrozumiteľná - jednou vetou: napriek mnohým neúspechom nevzdala som to. I keď jedným dychom dodávam: Boh má pre každého z nás pripravenú cestu, či už v samote, alebo vo vzťahu. Bez obety to nejde ani na jednej, ale obidvomi môžeme prísť k cieľu... ak chceme.
hore
grace·06.09.2016 18:43
11111,
ďakujem za príspevok a nedá mi nezareagovať. Moja skúsenosť je takáto: my sme od seba vzdialení 324 km, čo je 4 hodiny cesty vlakom, s prestupovaním minimálne 5. A nie sme dvaja, ale dohromady šiesti. A "pendlujeme", ako sa dá... dvaja, traja, jeden - na týždeň, na víkend, na otočku, podľa okolností. Samozrejme, že nám je smutno, a ja to neskrývam. Vyhŕknu mi slzy na stanici, keď vystrájam, alebo vo vlaku, keď odchádzame, a potom sa usušia a žijeme zo spoločne prežitých chvíľ a tešíme sa na ďalšie. Možno si povieš, čo je to za vzťah, keď nemôžeš držať milovanú osobu v náručí. Vieš, koľko odriekania bude treba v manželstve? To je taký dobrý tréning... a vzdialenosť nie je jediný háčik, s ktorým sa pasujeme. Čo by sme za to dali, keby to bolo len 224 km a boli by sme one to one... ale nesťažujeme sa. "Čo nič nestojí, za nič nestojí."
11111, vieš, dnes mi je smiešne,keď si spomeniem, ako mi raz napísal jeden slobodný muž, že si nevie predstaviť rozvíjať vzťah pri takej vzdialenosti(186km).
Láska nepozná hranice, láska nepočíta kilometre, láska prekonáva prekážky a prenáša hory. Veľa šťastia!!!
hore
katuska111·06.09.2016 20:15
....myslim,ze vzdialenost nie je ten hlavny problem,ktory chcel 11111 nacrtnut....,ale mozem sa mylit.
hore
alexandra_·07.09.2016 05:36
bláznovstá a pochabosti, ktoré ľuďom ubližujú, nie sú správne
tie, čo vedú k dobru, k šťastiu, k radosti
predpokladám, že tie mal Shakespeare na mysli, lebo len v tom prípade ich niekto môže považovať za prejavy lásky a nie egoizmu
napísal si
"Ženy netrápte sa ak vás odmietne muž a povie výhovorku ako vzdialenosť. Buďte radi, ušetrí vám to inú bolesť (ktorú som napísal a mal môj anjelik)ak to príde nie do šťastného konca , bude viac bolieť."
ak to muž vyjadrí na začiatku, je to správne, ale ak až potom, ako vytvára a vytvorí city a vie, že vzdialenosť alebo iná prekážka mu od začiatku prekážkou bola a bude, je to zbabelé, egoistické, so zahrávaním sa, nech je to zaobalené do hocijakých pekných slov
sme dospelí ľudia, aby sme dokázali byť si vedomí i následkov svojho konania voči druhému človeku
keby ľudia boli čestní a pravdiví, bolo by hneď menej bolesti na svete
city nie sú na to, aby sa s nimi niekto zahrával, práve preto, že sme každý iný, niečo iné spôsobujú mužovi a niečo iné žene
k čomu je dobré vedome spôsobovať niekomu trápenie?
ja by som povedala inak, ak niekto nechce ubližovať a ublížiť, nech neubližuje, najmä klamstvom, planými nádejami a ľahostajnosťou, to by mohlo stačiť..
prepáč, ale môj pohľad k obsahu napísanému je taký
keď si toto všetko dokáže človek uvedomovať, verím, že človeka, ktorého stretne, neurobí nešťastným, práve naopak, bude vedieť niekoho skutočne šťastným robiť, lebo k tomu má láska smerovať..
hore
albert·07.09.2016 09:02
Grace, vďaka za svedectvo, buď požehnaná
Ja osobne mám iba dobré skúsenosti hoci súčasnú priateľku som spoznal v reále a nie na internete.
Jasné, boli konverzácie, kedy dotyčná zrazu prestala odpisovať, ale to je v poriadku. Mala na to právo, rovnako ako by som na to mal právo ja.
Držte sa ľudia a buďte k sebe milí 
hore
alexandra_·07.09.2016 10:02
áno, vzdialenosť prináša bolesť, odlúčenie, chýbanie milovanej osoby, až sa nad tým, podobne ako ty, človek zamýšľa, či to význam má
či to neprináša viac bolesti ako radosti jeden druhému
niekomu vzdialenosť a odlúčenie neprekáža až tak, tešia sa spolu aj tak, no niekomu to spôsobuje bolesť
rozprávajte sa úprimne o tom, ak ti môžem odporučiť, neskrývaj svoje pocity, ale vyjav ich, vždy sa potom lepšie dvaja ľudia chápu a dokážu si viac rozumieť a dôverovať
nech sa vám to podarí vyriešiť všetko k dobrému..neviem poradiť ako, ale určite na to prídete..
hore
grace·07.09.2016 14:42
janjan, na odľahčenie
ber to ako srandu... s pribudajúcimi rokmi chápeš stále menej.
hore
alexandra_·21.09.2016 19:14
"..a argumentujú ale nič zo seba nedajú lebo je to iba prenesený text ktorému aj tak nerozumejú a v živote ani netušia ako sa napĺňa."
"Skupina večných hľadačov chýb u druhých a vlastnej dokonalosti, neomylnosti, spávnosti"
tiež si všimnem isté protichodné (a rôzne iné) postoje na tejto stránke
hore
alexandra_·21.09.2016 19:53
nuž, ozvi sa aj jej, aj keď komunikuje
ak má o teba záujem, aj v návale komunikácie s inými tvoju reakciu určite neopomenie, nemusí byť neustála pozornosť, stačí občasná
ak ti to vyčíta..vysvetli jej presne to isté, čo si tu napísal, chcel si jej nechať priestor pre komunikáciu s inými, neprestal si sa o ňu zaujímať a tešíš sa na jej pozornosť odteraz
možno tak :-)
(ak ti teda také výčitky pre komunikáciu s niekým nevadia)
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-21 20:59 GMT
hore
janjan·21.09.2016 19:58
Aj ja by som rád vedel, že nejaká baba komunikuje a dobre sa baví s niekym iným (súkromnými odkazmi). Pomôže krištáľová guľa či skôr nejaký hacker ?
hore
alexandra_·21.09.2016 20:01
dopísala som, ak ti také výčitky nevadia
ak ti vadia, predlož jej to ako niečo, čo ti vadí a potešilo by ťa, ak by sa ozvala ona, nechcel si ju rušiť
vieš, postoj k druhému človeku je u každého iný, niekto to zoberie s nadhľadom, niekoho sa to dotkne
mne osobne by podobné výčitky vadili
zrejme ako žena čakala tvoj záujem,,aj keď mohol byť bez výčitky
hore
janjan·21.09.2016 20:05
A čo že sa baví niekde v diskusii ? Ak mám o nejakú záujem a ona má záujem o mňa, tak komunikujeme súkromne nezávisle od diskusií.
hore
alexandra_·21.09.2016 20:10
keby som bola v tvojej situácii jej prvá by mi vadila
adresoval by mi výčitky muž, s ktorým komunikujem a vyčíta mi, že som tu bola, prispela do diskusie a jemu sa neozvala
to by bol zrejme koniec..
zase tá tvojá druhá výčitka (na jej prvú výčitku) môže byť podaná jemne a výčitkou byť ani nemusí, len určitým usmernením, pre lepší vzájomný vzťah
................
to ti tak úplne nedokážeme vysvetliť, teda ja, lebo nevieme presne aký bol váš vzťah, akej je povahy a pod.
neber to tak, že či má právo, proste povedala ju a pristúp k tomu tak, že buď to dokážeš akceptovať a preniesť sa nad to, alebo sa ti to na žene nepáči a povieš jej to (jemne), a buď to prijme (uvedomí si to) alebo neprijme a rozhodneš sa podľa toho
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-21 21:12 GMT
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-21 21:15 GMT
hore
alexandra_·21.09.2016 20:17
ved som napísala, že to nie je správne, ale možno si jej chýbal a inak to povedať nevie..dopísala som aj do textu
to je potrebné si s ňou prebrať, my sme len takí teoretici
hore
janjan·21.09.2016 20:21
Aká je odpoveď na takúto výčitku ?
Láska moja, akože sa o Teba nezaujímam ? Sledoval som Tvoju diskusiu na blogu, Tvoje brilantné myšlienkove pochody a odpovede ... Si skvelá.
hore
alexandra_·21.09.2016 20:23
Janjan, napríklad
to je pekná odpoveď
ale tak možno ešte láskou sa nazvať nedá..samozrejme, je iné, keď si len tak ešte píšete a keď už máte vzťah
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-21 21:24 GMT
hore
alexandra_·21.09.2016 20:25
11111, prečo to tak berieš?
nedel to tak, človek sem tam potrebuje komunikovať aj s inými ľuďmi
to vôbec neznamená, že si len vtedy, keď zábava nie je..chýbal si jej, inak by ti to (asi) nevyčítala
v prvom rade k nej necíť odpor a nepochybuj, čo ti hovorí, lebo na odpore a nedôvere v pravdivosť toho druhého sa stavať nedá..ak cítiš odpor, hnev, nedôveru, nechaj to radšej tak, bolo by to tam dosť často..
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-21 21:31 GMT
hore
janjan·21.09.2016 20:29
Aj 60-ke je to aktuálne. K ľuďom máme pristupovať s láskou, s porozumením, oceniť ich prednosti, povzbudiť. A to nehovorím o tých, na ktorých nám najviac záleží.
hore
janjan·21.09.2016 20:37
Milujem len toho, kto miluje mňa ? Len toho, kto mi to vráti ? Len toho, kto mi to odplatí ?
hore
alexandra_·21.09.2016 20:39
prečítaj si ešte raz, čo sme ti napísali
darmo sa to pýtaš nás, jej sa to opýtaj
dôležité je neuraziť sa z takej výčitky do takého veľkého hnevu
mňa by to síce urazilo, ale ja som žena, a mám väčšie právo urážať sa
(nehovorím, že tak veľmi, ale beriem také skutočnosti inak na vedomie)
..nemusíte to komentovať
hore
janjan·21.09.2016 20:40
Ak teraz nenávidím tú, ktorá ma poslala k vode, miloval som ju vôbec niekedy ? Môže láska zaniknúť ? Alebo menej náročné - môže vzniknúť nenávisť ?
hore
janjan·21.09.2016 20:43
Výčitka sa prekonáva láskou, nie výčitkou, hnevom, urazením. Tak vzniká špirála výčitiek, špirála nenávisti. Ak milujem, prijmem výčitku s láskou a vo vhodnej chvíli upozorním na nevhodnosť jej chovania. Tak aj ona pochopí, že vzťah sa nebuduje výčitkami, ale objatím.
hore
janjan·21.09.2016 20:48
Prečo tu spomínaš anjelika ? Kde som ho ja spomenul ? Písal o tej, ktorá ma poslala k vode. Vari aj Teba poslala k vode ?
hore
alexandra_·21.09.2016 20:52
11111, teraz neviem tak úplne pochopiť, čo ťa na tom tak trápi, máš nejkaú lásku a píšeš si s nejakou ženou, tá ti niečo vyčíta, že si sa jej neozval..
pokiaľ je to len človek, s ktorým si píšeš, slušne jej to vyvsteli prečo sa tak stalo, aj to, že sa ti výčitky nepáčia a bodka..čo ťa na tom viac trápi, veď máš svoju lásku a jej postoj k tebe je najdôležitejší
pokiaľ máš dobrý a čestný postoj k iným ľuďom a oni k tebe nie..to veľmi nevieš ovplyvniť niekedy..a niekedy treba len prevrátiť list a ísť ďalej, alebo brať veci trochu s nadhľadom
aj keď si myslím, že podstatné je čas venovať svojej láske..
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-21 22:09 GMT
hore
janjan·21.09.2016 20:55
Aj láske sa treba učiť. Či skôr, to, čo sa máme hlavne učiť, je milovať. Každý deň máme otvorenú učebňu s názvom "Blížny". Nikto sa nenarodil ako milujúci. Ale učili ho to rodičia, dobrí učitelia, priatelia, prežité lásky aj prežité sklamania. Ale najlepším učiteľom lásky je smrť milovanej osoby.
hore
janjan·21.09.2016 21:21
11111,
svätí každý deň na sebe pracovali, učili sa milovať a keby sa dožili 200 rokov, aj v tom poslednom by konali tak isto. Nikdy si nepovedali, tak ja už viem naozaj milovať, vždy, za každých okolností, už som dokonalý.
Nikdy nenastane deň, žeby som nemohol byť vľúdnejší, láskavejší, viac nápomocný, viac dobre zmýšľajúci, ako včera. Nikdy.
hore
janjan·22.09.2016 03:35
11111: "A to mám iba ja nasledovať svätých?"
"Pane, koľkokrát mám odpustiť ? Vari sedemkrát ?"
Ako chceme, aby sa náš neveriaci sused stal svätým, ak sa my katolíci s ním súdime pre 5 centimetrov posunutý plot ?
Ako chceme, aby sa náš neveriaci kolega stal svätým, ak my katolíci mu závidíme o 20 eur vyšší plat ?
Ako chceme, aby sa naša priateľka stala svätou, ak ju my katolíci s neláskou zvozíme pod čiernu zem za každú chybu ?
Pozerajme na svoju svätosť, nie na okolitých ľudí. Tých ostatných vidí Boh.
Naposledy upravil janjan dňa 2016-09-22 04:36 GMT
hore
alexandra_·22.09.2016 06:16
11111, podľa mňa to moc, moc, moc riešiš
bola to taká bežná výčitka, alebo dožadovanie sa tvojej pozornosti
ako si písal, je to len slečna alebo kamarátka, s ktorou si píšeš
môžeš jej to vysvetliť a ak ti jej komunikácia nie je príjemná, rovnako s ňou môžeš prestať komunikovať
človek musí byť niekedy aj nad vecou, nemôže brať všetko tak s hnevom, s urazením..toto nie je dôvod na urazenie sa, je to trochu nesprávny postoj tej dámy, ktorý si možno žiada kamarátske vľúdne vysvetlenie, ale rozhodne nie osobná urážka
to je napríklad ten spôsob a postoj, v ktorom sa máme zdokonaľovať v láske, učiť sa ovládať svoje emócie, byť trpezlivejší a zhovievavejší voči inému
nie nadarmo som dala ten link na blog do komentára
je tam jedna veta, že si predstavujeme, že nás bude mať ten druhý rád spôsobom podľa našich predstáv..ale on nás vždy bude mať rád len spôsobom svojim..môžeme mu povedať, čo by sme chceli inak, ale je potrebné rešpektovať osobnosť toho druhého a podľa toho sa rozhodovať, nikto nás nenúti s niekým byť (ak takú povinnosť nemáme), naopak, ak s niekým sme, máme sa k nemu správať dobre
je to banalita (ktorú preberáme), ktorá sa dá vyriešiť úplne bežne medzi dvomi ľuďmi..niekedy zabíjame čas zbytočnosťami, nepodstatnými vecami, hoci by sme mohli robiť omnoho užitočnejšie veci
ak človek bude zotrvávať v hneve, nič dobré mu to neprinesie
je tam písané aj o odpustení..hoci si myslím, že v tomto prípade nie je potrebné odpúšťať nič
okrem iného si dávaj pozor aj na to, aby si v nej nevzbudzoval nejaké nádeje, citové priľnutie a pod., okrem kamarátskych, keďže jednu ženu za priateľku a lásku už máš..aj za to sme zodpovední voči druhému človeku, ak badáme, že sa to vymyká čestnosti alebo môže spôsobiť niečo nedobré, hoci aj na druhej strane
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-22 08:30 GMT
hore
eustacia·22.09.2016 08:01
Všetci máme za ušami. Všetci, vrátane mňa. Kto môže s čistým svedomím povedať, že tu nespáchal žiadny hriech? Že sa tu nikdy nevyťahoval, nepoučoval, neklamal, neodsudzoval, nedomýšľal si, že vždy bol citlivý k potrebám iných, nezľahčoval čo prežívajú? Každý si môže doplniť podľa svojich slabostí. Z chýb sa však dá poučiť, z cudzích aj vlastných. Tak sa snažme polepšiť a povzbudzujme sa navzájom v snahe o zlepšenie. Niekedy povzbudenie, viera v dobro iného zachráni život.
hore
alexandra_·22.09.2016 11:44
neberiem to osobne , a aj keby to bolo osobne, vysvetlila by som ti prečo to tak vnímam
ale iné sa ti snažím povedať, neber to tak "moc", ty sa tým trápiš (a myslím, že nie je čím)..neboj sa byť veľkorysý aj k slabostiam iného (aj keď až taká slabosť to byť nemusí)
snažím sa ti povedať, povedz jej to vľúdne, že sa ti to nepáčilo, možno si to neuvedomuje, že to pôsobí trochu nedobre a možno na základe takého vľúdneho vysvetlenia zmení svoj budúci postoj, či k tebe, či k iným ľuďom
alebo to nezoberie na vedomie, a vtedy s tým už nevieš spraviť nič, lebo má možno takú povahu..každý máme nejakú
zo skúsenosti viem, že ak aj hneď nezoberieme na vedomie isté dobré usmernenie, príde raz v živote čas, kedy také usmernenie nám príde, že áno, tak je to správne
niektoré veci možno nevidíme, nepoznáme, neuvedomujeme si, alebo sme zaslepení, a keď nám niekto na to poukáže, zbadáme viac, a hoci by ti nikto za to nepoďakoval, nech to je pre dobro toho človeka, Boh to vidí, viac by sa na nás Pán Boh hneval, ak by sme toho človeka ešte viac ranili
vieš, keď počítame na človeku len to zlé, a zabúdame počítať to dobré, čo nám dal, bol ochotný dať, čo si myslím, že ti dala aspoň v tom, že ti venovala čas a rozhovor, tak jasné, že nás to ženie do hnevu namiesto vďačnosti a láskavosti
zoberme si to tak, že si lepší postoj možno nezaslúžime, lebo ten náš mohol byť veľakrát k danej osobe alebo k niekomu inému zlý.., a buďme vďační za všetky dobré postoje a dary, ktoré sa nám v živote dostávajú, hoci konkrétne v takomto prípade máme možnosť sa rozhodnúť, či s tým niekým budeme komunikovať alebo nie. No, nič sa nestane (ba práve stane inak), ak niekoho potešíme nejakým neopätovaným dobrom, radosťou alebo láskavosťou
ale ako to už v živote býva, veľakrát jedno podané nezištné dobro dokáže priniesť mnoho iného dobra (aj pre nás, alebo pre iného)
ak teda chceme..
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-22 14:08 GMT
hore
grace·22.09.2016 12:44
Ahojte blogeromaniaci
riešite, riešite, riešite... a ja mažem, mažem, mažem. Viete, čo by vám pomohlo? Mať tak 2-3 deti, musieť pripraviť večeru, desiaty, skontrolovať úlohy, ísť na rodičovské, zavesiť prádlo, upratať, atď, atď... a bolo by po problémoch. Nemali by ste čas na nedorozumenia a nekonečné vysvetľovania.
Pekný deň všetkým, vonku svieti slnko, tak si ho ešte užite.
hore
alexandra_·22.09.2016 15:16
môj pohľad nie je úplne totožný s tvojim, ale ani veľmi rozdielny, len používam iné spôsoby a metódy
povedal si jej to, čo sa ti nepáčilo?
lebo ak nie, posun k lepšiemu vo vzťahu dvoch ľudí môže ťažko nastať, a o to v živote ide..posúvať sa k lepšiemu
tam vznikol zdroj problému, tak treba riešiť pri zdroji
to, že použiješ pritom vľúdnosť, taktnosť, slušnosť, láskavosť, je len forma komunikácie
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-22 16:24 GMT
hore
alexandra_·22.09.2016 16:27
rozprávaš o kamarátke, ktorá ťa ľúbi?
myslela som, že je to komunikácia medzi dvomi kamarátmi..a že vzťahy sú jasné
nemôžeš prinútiť človeka ospravedlniť sa, ale máš právo človeka neprijať, ak ti ublížil alebo ťa urazil a neospravedlní sa, rovnako mu o tom môžeš povedať
no nič ti nebráni byť veľkorysý k nemu
ani neubudne z nás, ak niečo niekomu vysvetlíme
toto je podľa mňa banálny dôvod medzi kamarátmi, ktorý sa dá normálne povedať, ale to som ti už písala
bolo by dobré ujasniť si vzťahy a ich obsah
ak niekde nie je vzájomná láska, pozornosť, úcta, tak nie je, (aj keď ľudia môžu mať rôzdielny pohľad na to, čo znamená)
keďže už tomu prestávam rozumieť, nebudem sa k tomu už vyjadrovať
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2016-09-22 17:42 GMT
hore
alexandra_·22.09.2016 16:59
prečo nevenuješ svoju vzácnu pozornosť žene, o ktorej tvrdíš, že ju ľúbiš?
nie je toto neúcta voči nej, ak ťa tak preveľmi trápi iná žena?
ak ťa má niekto rád a ty jeho, staraj sa o ten poklad
to je podstatné, nie skúmať malé nedorozumenia medzi ostatnými ľuďmi a venovať im čas namiesto človeka, ktorého milujem
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
eustacia·02.08.2016 09:32
Naozaj nie je dôležité, či sa muž a žena zoznámia v realite alebo na internete. Ale niekedy sa vám to, čo z druhého spoznáte na internete páči tak málo, že už ani neskúšate rozvíjať vzťah v realite.
Ja považujem internet za katalyzátor. Umožňuje vzájomne reagovať ľuďom, ktorí by za bežných podmienok zrejme neprišli do kontaktu. Už len ho rozumne využiť.