pomôcť dvom mačatám. Snaha bola márna. Uhynuli.
Z ich tela začali vychádzať červy.
Nechápal som príčinu, ale stačilo niekoľko dní
a pochopil som. Moje najslabšie mača, na dvore, žiadalo o pomoc.
Zohrial som vodu a okúpal som ho.
Všimol som si, že z jeho tela vychádzali červy.
Neostávalo, len ho utratiť.
Muchy nakládli na neho vajíčka. Po vyliahnutí, mu larvy vnikli
do tela a pripravili ho o život.
Aj v našom živote sa deje niečo podobné.
Sú v našom prostredí jedinci, žijúci z našej dôvery.
Tí, čo chcú prežiť nám ponúkajú, myšlienky, predstavy,
to, čo pomôže ich nasledovníkom, skupine, pokračovať v tomto diele.
Ako muchy. Vybrali si v životnom reťazci, najslabších.
Stretol som sa aj s niečim iným.
V rodine sme mali "člena", ktorý bol svojim spôsobom geniálny.
Prirovnal by som ho pavúku.
Jeho sieť je geniálne utvorená. Silná, pravidelná,
ukotvená mnohými smermi. Nenápadná. Potrebuje len vhodnú obeť.
A ten, čo sa dostane do tejto siete, nikdy na to nezabudne.
Tento pavúčik, sa vyzná. Nie, že by pracoval,
on cicia svoje obete. A chytro.
"Pošli mi prosím Ťa, tri a pol eura na známky, aby som Ti mohol napísať."
Kto by posielal takú sumu? Patrí sa poslať viac.
A keď už pôjde do tuhého povie:
"Ako zdôvodníš svojmu spovedníkovi, že mi nechceš pomôcť?"
Budete sa cítiť previnilo a budete vydierateľní.
Nespomeniete si na Pavlovo:
"Kto nepracuje, nech neje."
A ešte jednú skupinu chcem spomenúť.
Tých, čo sa postavili na miesto Boha.
Vystihol to môj priateľ Peter.
Chcel ho zavraždiť vlastný brat.
Urobil z neho bitkára, aby zľahčil svoj čin, vláčil ho po súdoch.
Žiadal odškodné za zranenia, ku ktorý prišiel, keď sa Peter ubránil.
A po tom všetkom, mu povedal:
"Ty mi musíš odpustiť!"
Patrí do skupiny, chcel som napísať: ľudí, ale to by som klamal.
Tí jedinci majú plán. Ak sa vzopriete, nepodriadite,
ako bohovia vám dajú životnú lekciu.
"Dohodli sme sa, že mu budeme robiť zle."
A s tým budete ďalej existovať a očakávať, čo sa vám prihodí.
Prepáčte, že som premárnil Váš čas,
ak ste sa dostali až k týmto riadkom.
Prajem Vám nestať sa takýmto mačaťom ako som opísal,
prajem Vám nespadnúť do siete "pavúčika",
a nakoniec Vám prajem stretnúť ľudí, Vám seberovných,
ktorí nebudú zasahovať do Vášho života.
alexandra_·15.09.2014 20:53
Lazar, Pavol píše, kto nechce pracovať, nech ani neje (to len na upresnenie)
človek dáva z toho, čo mu zostane navyše, najskôr však musí mať na to, čo je povinný platiť, potom na to, kde má povinnosť starať sa a vyživovať a potom ostáva navyše, z čoho sa môže zriecť pre niekoho iného.., ak je rodina, prihliada aj na záujmy rodiny, detí, spoločných rodinných plánov
dáva z toho, čo mu ostáva po tom všetkom navyše, máš možnosť povedať neposielaj mi list, ak naň nemáš, alebo mu dáš preto, že tušíš, že žiada peniaze pre seba, alebo preto, že možno napísať chce
ak niekomu dáme preto, že žiada, nemáme sa trápiť, že dávame zo svojho ani sa zamýšľať na tým, či si to zaslúži, ani my si mnohé nezaslúžime a možno máme navyše, možno sme dostali viac ako ten druhý, lebo keby dostal toľko čo my (vrátane schopností, rodinného zázemia), bol by zrejme niekde podobne, kde my
ale posudzuje a rozhodujeme sa podľa nášho svedomia a rozumu, ak dáme, nech nevie pravá ruka, čo robí ľavá, čokoľvek dávame, dávajme ako Bohu a pre dobro človeka
ty mi musíš odpustiť.. áno, musíme odpustiť, tam kdesi v bolesti a zranení, keď odpustíš, začína pokora k Bohu a k Jeho slovám, tam začína to, čo Boh žiada. Je to však nesmierne ťažké niekedy a proti ľudskej logike a ľudskému ja. Nemusíme to chápať, ak nedokážem odpustiť, prvá vec je potrebné modliť sa o to, modliť sa za toho človeka, ktorý mi ublížil, za uzdravenie vzťahu medzi ním a mnou, (a je potrebné sa aj zahľadieť na seba, či sme tomu nedopomohli), neodpustením si ubližujeme my, nesieme v sebe veľkú bolesť, hnev, nenávisť a to ničí nás, kalí nám ďalej mnohé, čo robíme a v mnohom vzťah k Bohu a k iným ľuďom a zase nás to len vedie k nesprávnemu
To sú kríže života
kríž, ktorý nesieme vzniká z našich hriechov a z hriechov iných ľudí, podobne ako ho niesol Ježiš, niesol hriechy iných ľudí
nebojte sa, je výzva Ježiša pri všetkom, čo žiada robiť
netreba sa báť ani odpustiť, ale sám bez Boha to človek nedokáže, odpúšťajme, lebo Ježiš odpustil aj nám a zomrel aj za nás, a možno nie sme ani lepší ako ten, čo potrebuje odpustenie
Božia logika a milosrdenstvo je založené na inom ako ľudská racionálna a počitateľná
ak Boh žiada odpúštajte stále, On vie, že je to nevyhnutné pre náš život, tam sa zastavuje zlo, tam stráca zlý moc, pokorený človek pred Bohom a Jeho slovom slúži Bohu, a ak slúžime Bohu, neslúžime zlému
neurčujme niekomu koľkokrát si zaslúži naše odpustenie, to nie je našou úlohou, jeho bude súdiť Boh a mal by možno prísť a povedať odpusť mi, ale nás tiež, z toho, čo sme mali vykonať a neurobili sme, preto je potrebné brať do úvahy len našu úlohu, ktorú od nás žiada Boh, nie niekoho iného