Ako študenti na strednej škole, sme sa rozhodli ísť,
zdolávať štíty Tatier.
Medzi prvý v našom zozname, patril Gerlach.
Prečítali sme si trasu z "Turistického sprievodcu,"
a hor sa do hôr.
Pre tých, čo tam radi chodia pripájam:

http://www.goat.cz/index.php?path=VysokeTatry_Vrcholy_Vrcholy

Počas nášho výstupu, sme každý, mohli skončiť v márnici.
Potom prišla hmla, mračná. Stratili sme chodník.
Keď sme sa už chceli vzdať, tak sme ho našli.
Naše "Te Deum" bolo na vrchole falošné, ale úprimné.
Poučil som sa, že pri ceste hore,
môžete aj stratiť, dosiahnutú výšku.
Niekedy sa môže ísť, aj, smerom dole.
To bol môj prvý výstup na Gerlach.
Po čase, sa náš kaplán rozhodol ísť na Gerlach.
Vybavil "sprievodcu," ktorý nás mal sprevádzať.
Stretli sme sa na Sliezskom dome.
Šiel pred nami, ale cestu po vlastných,
sme si museli odšlapať každý sám.
Stálo nás to, polovicu mesačnej mzdy. Vtedy.
Na trase sme stretli iného sprievodcu.
Pochválil sa, že niekedy otočí Gerlach
aj tri krát za deň. Tak to je "zárobok."
Zamyslel som sa. Stačilo by označiť trasu značkami,
ako na magistrále. Ale niekto by prišiel o zárobok.
A napadla ma ďalšia paralela, z našej cesty k Bohu.
Každý z nás sa tam dostane,
ale, čo nás to bude stáť.