Ráno noha zmenila svoj tvar a pani doktorka, ktorá bola súčasťou nášho zájazdu ako normálna pútnička na dovolenke, ma napriek svojmu osobnému voľnu výborne ošetrila, napumpovala tabletkami proti opuchom a zakázala chodiť. Vyvrtnutý členok. Nohu si mám podľa možnosti vyložiť a šetriť.
Plačem do vnútra, že nedôjdem do Santiaga, že je to možno znamenie zhora, že môj úmysel, za ktorý putujem by bola slepá ulička v mojom živote. Rúcajú sa mi sny a je mi nanič. Hrdlo mám zovreté a Janči nám káže o piatočnom utrpení Pána, našich krížoch vrátane spoznania svojej obmedzenosti. Zoviera sa mi hrdlo. Nariekam nad sebou a pýtam sa Ježiša, či toto má byť ďalšia lekcia vo vyučovaní zážitkovou formou a či som taká blbá, že mi piatočnú látku o utrpení mi musí servírovať takto po lopate. Myslím na chorých, vozíčkárov, starcov pripútaných na lôžko. Na nehody, úrazy, ochrnutia.
Je mi trochu lepšie a začínam myslieť. Možno, že by som nejak mohla ísť aj s mojou nepodarenou nohou. Ale má to zmysel, nedoondím si nohu na celý život? To by bol pekný suvenír z púte – trváci, vydrží možno celý život. Kde je hranica medzi obetou a hlúposťou?
Prezerám si ešte raz credencial, ktorý už asi nepoužijem. Oči mi padli na a caballo – koňmo. Slovko z ktorého som sa prvý deň smiala, že aj keď sa ho naučím v našom 21. storočí ho aj tak nevyužijem. A pozrime sa .... Chodci a jazdci majú rovnakú „predpísanú“ minimálnu vzdialenosť na uznanie púte 100 km. Chce sa mi zrúknuť s Richardom III: „Koňa! Koňa! Kráľovstvo za koňa!“ Zohnať koňa by tu nebol až taký problém. Popásajúcich sa vraníkov sme cestou videli dosť. Dokonca niekoľko aj pri usadlosti neďaleko nášho včerajšieho cieľa a dnešného štartu. Ale … Mozog pracuje ďalej: Ako to tu vlastne s koňmi funguje? Dá sa kôň požičať a niekde inde nechať, alebo ho treba priviesť späť ku gazdovi? Ako budem túto logistickú operáciu vysvetľovať vedúcim zájazdu? Nebudú ma považovať za rozmaznané decko, ktoré si niečo vezme do hlavy a očakáva, že podľa neho sa bude krútiť svet, že sa mu všetci majú prispôsobiť? A zvládnem vôbec cudzieho koňa, na ktorom so nikdy nesedela? Vlastne na koni som sedela asi len 4 razy a z toho som raz zletela z inak veľmi trpezlivej kobyly Lidy 
Vyberám sa za Majerníkom. A ten mi vyberá náhradnú trasu. Spolu s troma ďalšími lazarmi pôjdeme z Caldas de Rei do Padrónu. Pešo.