CAMINO PORTUGUÉS

Vôkol je ešte noc, keď sa z autobusu kdesi na severe Španielska na benzínke vypotácajú rozospané postavičky. Umyť sa, prebaliť veci na prvý deň pochodu do ruksaka, nabrať vodu. Hryziem müsli tyčinku, zapíjam ju autobusovou kávou, pozorujem rozbalené kufre a ruksaky na asfalte a v polosnách sa teším zo slobody. Z toho, že som na ceste, preč od laptopu a mobilu, preč od práce aj vzťahov, preč od všetkého ubíjajúceho. Možno podobný pocit zažívali hippies alebo bítnici v rokoch 60-tych, keď utekali od civilizácie a túžili po inom svete nezviazanom konvenciami. Hippiesácky výlet to ale nebude. Keď nastupujeme späť do autobusu, kňaz nám pripomína, že sme na púti. Na púti do Santiaga de Compostela.

Santiago je pradávnym pútnickým miestom odkazujúcim na apoštola sv. Jakuba (Sant Iago) Staršieho, ktorého pozostatky sú podľa tradície v miestnej katedrále uložené. Jakub bol Zebedejov syn a brat sv. Jána. Bol medzi prvými, ktorí nasledovali Ježišovo volanie. Spolu s Petrom a bratom Jánom patril Jakub medzi Kristových dôverníkov. Bol pri vzkriesení Jairovej dcéry, pri Premenení na hore Tábor, v Getsemanskej záhrade pred umučením, kde ako priateľ mal stáť pri svojom Majstrovi keď ho morili pochybnosti a strach, ale zaspal. Zebedejovci boli obaja pravdepodobne výbušní, veď sú nazývaní aj Synovia hromu. Spomeňme si len na príbeh z Písma, keď chceli zvolať oheň z neba na istú dedinu, kde neprijali kázanie o Božom kráľovstve. Navyše Jakub bol podľa všetkého aj ambiciózny, keďže poslal mamičku Salome za Pánom Ježišom, aby jemu aj bráškovi vybavila teplé miestečko v nebeskom kráľovstve. Ako to skončilo, vieme. Po Túriciach aj Jakub prežil zmenu. Kázal v Júdsku a údajne nadšený pre ohlasovanie evanjelia vykonal aj misijnú cestu na koniec vtedajšieho sveta – do Hispánie – dnešného Španielska. Potom sa vrátil sa do Jeruzalema, kde ho dal Herodes Agrippa I. r. 43/44 sťať.
Počúvam nášho sprievodcu ThDr. Majerníka a uvedomujem si, že práve kontrasty v živote sv. Jakuba sú mi sympatické. Nie je to pre mňa mramorový svätý, pokorný a tichý. Naopak musel so sebou a svojou pýchou dosť bojovať. Výbušnosť a ambicióznosť máme spoločnú. Jakubskú cestu si chcem prejsť aj preto, aby som sa ich naučila zvládať a mala odvahu priznať sa ku Kristovi aj na konci sveta.
Prečo sa Santiago volá Santiago je už jasné, ale ako sa tam dostal ten prídomok Compostela?
Ľudová etymológia vidí v Compostele campus stellae „pole hviezd“. Podľa legendy sa totiž istý pustovník v 9. storočí zbadal zvláštnu žiaru hviezd a objavil tak hrob apoštola Jakuba.
Španielski králi si u Santiaga vyprosovali víťazstvo proti Maurom a sv. Jakub sa stal postupne patrónom Španielska. Santiago patrilo spolu s Jeruzalemom a Rímom medzi tri „najsvätejšie“ miesta kresťanstva. V 11. -12. storočí ročne do Compostely putovalo 500.000 až dva milióny pútnikov ročne, čo je pri vtedajšom počte obyvateľstva v Európe temer neuveriteľné množstvo. Pútnici prichádzali zo všetkých častí starého kontinentu a teda aj Svätojakubské cesty sú rôzne. Nie je to len najznámejšia Francúzska cesta, Cesty viedli a vedú zo Škandinávie, východná prechádza Krakovom, ďalšia vedie z Balkánu, iná z Talianska. V samotnom Španielsku existujú štyri najznámejšie cesty už spomínané Camino Francés, Camino del Norte vedúce po severnom pobreží, Viá de la Plata, ktorá začína v Seville a Camino Protugués, ktorým ideme my.