Aky krasny je zivot, ak sa snazime zit podla svedomia, ak sa neprisposobujeme vacsine a snazime ist vlastnou, teda cestou podla prikazani. I ja obcas padam a su veci v mojom zivote, kedy sa mi nedari, ale mat moznost vstat ci konat dobro pre druhych je pre mna pritazliva forma sebarealizacie.

Myslim, ze Pan Jezis nas miluje viac ako seba - ved preco by inac obetoval svoj zivot za nas - obycajnych a hriesnych ludi. Je nadejou. Ale nie pre vsetkych - a preco? Azda preto, ze sa citime nehodni - ale to by nam nemalo branit prezivat JEHO VELKOST.

Aka je krasna priroda teraz na jar - zelene stromy, cerstvy vzduch, kvety - vsetko je naplnene vonou. A tak verim, ze mozme vdychovat spolu s jarou i lasku nasho otca, ktory je v nebesiach a caka na nas. Priatelia mi niekedy vravia, ze obcas basnim ako knaz - ale ja neoslavujem seba, ci vlastnu mudrost - pisem o velkosti Jezisa Krista - o svedectve kriza - o laske priatela, ktory nevahal obetovat to jedine svoj zivot - lebo Jeho laska, bola vacsia ako si vieme predstavit. Ved kto z nas by umrel za svojho priatela - asi malokto - ON to vykonal a tak nam vsetkym dokonale preukazal svoju nekonecnu lasku presahujucu nebesia a prenikajuce i to najcistejsie srdce velkou blazenostou. Myslim, ze taketo srdce mala Panna Maria (som katolik). Vsetci smieme pit z tohto pramena lasky - jeho krv a prijimat jeho telo aby sme sa smeli menovat - deti Bozie.