Ráno na chodníku,
plnom tichého vzlyku,
spadli kvapky dažďa len
po tvári bezmennej.

Kvapky...
Bože, sprav ju šťastnou.
Obdar láskou krásnou,
umy vodou vlažnou
tvár tej kamennej
krásy.

Ticho hľadí,
nevie si rady.
Vstane a odíde
do diaľky ďalekej.

Bože, sprav ju šťastnou.
Nenechaj ju odísť,
veď stvoril si srdce jej,
nedovoľ skľúčenej,
opustiť Ťa navždy.