Na úvod by som chcel povedať, že nepatrím do žiadnej cirkvi či nejakej sekty. K štúdiu Biblie, či vlastne hlavne k štúdiu Ježišovho učenia, sa snažím pristupovať nezaťažený dogmatikou jednotlivých cirkví.
O čo mi ide?
Pri čítaní Nového zákona som narazil na značné množstvo Ježišových pokynov. Keď som sa zamyslel nad reálnymi možnosťami ich všetky naplňovať, tak som dospel k záveru, že takýto úkol je nemožný v ľudských silách realizovať. Pritom som sa nechcel upnúť na naplňovanie nejakých menej podstatných či okrajových pokynov s tým, že by mi to najdôležitejšie mohlo uniknúť. Tak som teda hľadal to, čo práve Ježiš považuje za to najdôležitejšie, za to najpodstatnejšie vo svojom učení. No a našiel som tieto dve vety:
1. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (Mat. 22,37; Mar. 12,30)
2. Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba! (Mat. 22,39; Mar. 12,31)
Ježiš ich jednoznačne vyzdvihol nad ostatné svoje pokyny a označil ich za prikázania nad ktoré niet!!
Keď som sa nad týmito dvoma vetami hlbšie zamyslel a pokúsil sa pozrieť na ich naplňovanie kresťanmi posledných 2000 rokov, tak som dospel k týmto záverom.
Tú prvú vetu kresťania nejak v tichosti vypustili a pokúsili sa ju nahradiť, zo začiatku rôznymi výraznými ľuďmi, ktorých nazývali svätými a stavali dokonca i chrámy ich menami nazvané. Niekedy si však vystačili i s obyčajnými soškami či relikviami. Po čase určitú časť kresťanov omrzelo uctievanie sošiek či svätých a začali hľadať nejakú inováciu. No a objavili, že hlavne čo potrebujú, je úžasná viera, avšak bez lásky – viz. Luther. Niektorým sa toto nejak až-tak nepáčilo a rozhodli sa, že najdôležitejšie bude, keď budú uctievať sobotu. Iným sa ani toto nepáčilo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejší je krst, a to ponorením celého človeka, a hlavne dospelého, do vody. Niektorým sa ani toto nepozdávalo a tak dospeli k záveru, že najpodstatnejšie je pri zhromaždení kresťanov hovoriť jazykmi, ktorým stejne nik nerozumie. … No a niektorí zase považovali za to najpodstatnejšie to, akým menom majú vlastne oslovovať Boha.
U tej druhej vety si zase kresťania zobrali príklad z duchovných vodcov izraelského národa z Ježišovej doby. Tí síce pritakali Ježišovi, že je najdôležitejšie milovať blížneho svojho ako samého seba, no následne im nerobilo najmenší problém urobiť si u Ježiša výnimku a poslali ho na krutú smrť. No a tak si i pokonštantínovskí kresťania narobili kopu rôznych výnimiek v tejto druhej Ježišovej vete nad ktorú niet. Však len v minulom storočí tí, ktorí o sebe tvrdili, že sú kresťania, poslali na krutú smrť minimálne desiatky miliónov ľudí, no možno to presiahlo i 100 miliónov. Však ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia sa hlásila v Nemecku ku kresťanstvu drvivá väčšina obyvateľov, t.j. cca 95 % (cca 2/3 obyvateľov sa hlásilo k protestantizmu a cca 1/3 ku katolíckej cirkvi), teda v dobe keď si za svojho národného vodcu zvolili slobodne, dobrovoľne - demokraticky práve Adolfa Hitlera. Keď už si ho teda zvolili, keby sa boli títo kresťania aspoň zachovali tak, ako to bolo bežné u kresťanov cca prvých 300 rokov, kto by bol vlastne za toho Hitlera bojoval, keby to kresťania odmietli?! Kto by povraždil ty milióny Židov, Slovanov, ... keby tie vraždenia kresťania odmietli?!
Je to už dosť rokov, čo som si začal viac všímať praktickú realitu v súčasných cirkvách (ktoré o sebe tvrdia, že sú kresťanské) a porovnávať s tým, čo je napísané v evanjeliách, či s tým, ako Ježišove pokyny realizovala v praktickom živote prvá kresťanská cirkev. Vo viacerých prípadoch som zistil vyslovene až protichodné výklady či konania, ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich, ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo.
Tak som sa pokúsil nejako vymedziť obdobie, v ktorom v histórii kresťanstva nastal tento BOD ZLOMU, v ktorom sa kresťanstvo začalo ZÁSADNÝM spôsobom odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia.
Ako iste viete, kresťanstvo bolo v počiatkoch prenasledované, v lepšom prípade tolerované. No Rímu sa ho v žiadnom prípade nedarilo pokoriť či ovládnuť. Až prišiel na scénu cisár Konštantín I. (roky cca 273 až 337). Ten urobil geniálny štátnický ťah, ktorý sa s obľubou praktizuje dodnes – v roku 313 sa rozhodol ukončiť prenasledovanie kresťanov a aby si ich mohol podrobiť (keď to dovtedy nešlo po zlom), rozhodol sa ich SPRIAHNUŤ SO ŠTÁTNOU MOCOU. Korunu tomu nasadil cisár Theodosius I., keď v roku 380 definoval kresťanstvo ako ŠTÁTNE NÁBOŽENSTVO. Od tohto obdobia začali kresťanskí duchovní vodcovia prispôsobovať kresťanskú náuku viac potrebám štátnej moci ako potrebám Boha.
Môžeme teda konštatovať, že vzniklo nové náboženstvo, ktoré si ponechalo v názve pôvodnú osvedčenú ochrannú známku Ježišovho učenia, a to:
Kresťanstvo verzia 2.0
Na toto kresťanstvo verzia 2.0 sa postupom času nabaľovali rôzne ohavnosti. Niektorí duchovní vodcovia ako napr. Luther, Kalvín, a pod. to už nevydržali, a tak sa snažili aspoň čiastočne zbaviť nahromadeného balastu v cirkvi. Hlavný problém ale u väčšiny z nich vidím v tom, že sa snažili reformovať cirkev iba v rámci kresťanstva verzia 2.0. O reálnom návrate k tým najdôležitejším hodnotám kresťanstva verzia 1.0 však prakticky neuvažovali. Jediným známejším (v našich zemepisných šírkach) reformátorom, ktorý chcel realizovať návrat k tým najdôležitejším hodnotám kresťanstva verzia 1.0 v tomto období, bol Petr Chelčický.
Za zjavné rozpory medzi kresťanstvom verzia 1.0 a kresťanstvom verzia 2.0, ktoré sú dôsledkom spriahnutia sa moci štátnej a moci duchovnej, ktoré sú aktuálne práve i v súčasnej dobe a ktoré mali v histórii kresťanstva katastrofálne dopady nielen na povedomie o kresťanstve u neveriacich ale i katastrofálne dopady na spoločnosť celkovo (až so stovkami miliónov násilne usmrtených ľudí), môžeme zaradiť práve tieto dva:
1. Vzťah k válčeniu alebo k násiliu celkovo.
Ježišovo učenie môžeme charakterizovať, z hľadiska vzťahu k násiliu, ako učenie nenásilia. Dá sa to odvodiť na základe viacerých statí z Nového zákona. Postačujúci a jednoznačný dôkaz nájdeme napríklad u Matúša, 5. kapitola, 38. až 48. verš. Tak to chápali prví Ježišovi učeníci a na základe tohto učenia prví kresťania odmietali účasť na akýchkoľvek vojenských výpravách. Až Augustín (cca 400 rokov po Kristovi), po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou a v dôsledku tohto aktu, začal vymýšľať doktríny, ktoré postupne schvaľovali válčenia kresťanov. V súčasnosti (v dobe kresťanstva verzia 2.0) situácia dospela do takého štádia, že štát ani nemusí kresťanov nútiť ísť válčiť - oni do toho idú za slušný peniaz dobrovoľne. Čo je však ešte šokujúcejšie, vo vojenských mundúroch nájdeme značné množstvo farárov – duchovných vodcov kresťanov, a to nie ako obyčajných vojakov, ale rovno s dôstojníckymi frčkami. Ak by boli išli do týchto vojnových ohavností farári samostatne ako vojaci bez požehnania, posvätenia či súhlasu cirkví, dalo by sa to brať ako zlyhanie jednotlivca, čo je síce smutné, ale stáva sa to. No ich vyslali priamo cirkvi, a to naprieč denominačnému spektru!! Toto konanie cirkví však vnímam ako vedomé spreneverenie sa svojmu poslaniu, no nie som si istý, či sú súčasné cirkvi ešte vôbec schopné takýto pojem pochopiť.
2. Vzťah k majetku, v súčasnosti v ČR cirkevné reštitúcie.
Obhajovanie cirkevných reštitúcií bolo sprevádzané krásnym sloganom – „co bylo ukradeno, musí být vráceno“. Cirkev si v reštitúciách nárokuje majetok, ktorý údajne legálne nadobúdala stáročia spätne. Tento majetok (okrem iného) pochádzal z POVINNÝCH odvodov desiatkov cirkevníkmi.
Zásadná otázka číslo 1 ohľadom právno-morálneho nároku na reštituovaný majetok teda znie:
Ako sa mohli poddaní slobodne, dobrovoľne, demokraticky rozhodnúť pred 200, 300, 500, 1000 rokmi, či budú členmi cirkvi alebo nie?!! Nedávno sme si znova pripomínali, že pred viac ako 600 rokmi „nejaký Hus“ ani nechcel vystúpiť z cirkvi, len ju chcel trochu reformovať, a všetci dobre vieme, ako skončil.
Skúsme sa na cirkevné reštitúcie pozrieť i zo stránky kresťanskej vierouky. Na pomoc si zoberiem 16. verš z 5. kapitoly Matúšovho evanjelia: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľudmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“
Zásadná otázka číslo 2 teda znie:
Asi koľko neveriacich ľudí prijalo Ježiša ako svojho spasiteľa, keď videli u cirkví, naprieč denominačnému spektru, dobrý skutok vo forme cirkevných reštitúcii?!!
Alebo, že by mala otázka skôr znieť:
Koľko ľudí asi nadobro odradila hamižnosť cirkví v presadzovaní cirkevných reštitúcii od toho, aby sa stali kresťanmi?!!
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že ani v Novom zákone, ani v žiadnych iných zdrojoch som nenašiel zmienku o tom, že by sa na živobytie apoštolov Petra, Pavla či iných nasledovníkov Krista v dobe kresťanstva verzia 1.0, povinne museli skladať pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria!
Ja sa pokúšam o nájdenie nejakých rezíduí toho kresťanstva, ktoré tu bolo cca prvých 300 rokov. Snažím sa nájsť tých duchovných vodcov, tých kresťanov, ktorí sa i dnes snažia naplňovať tie dve najdôležitejšie Ježišove vety nad ktoré niet tak, ako sú vyššie napísané. Avšak bez všelijakých zmien, doplnkov, náhrad či výnimiek a nebazírujem pritom na nejakých menej podstatných detailoch kresťanskej dokonalosti. Prečo sa odvolávam na život kresťanov prvých cca 300 rokov? Nevidím v nich nejaký ideál, stačí si prečítať iba listy apoštolov – samé napomínania. ZÁSADNÝ rozdiel voči súčasným cirkvám však vidím v tom, že sa aspoň snažili napĺňať tie dve vety nad ktoré niet (a obzvlášť tú druhú) tak, ako sú napísané. Nikde som sa nedočítal, že by bolo normálne aby na ich rukách zostávala krv ich blížnych. To sa mnohokrát radšej nechali zabiť od svojich panovníkov ako by mali ísť válčiť do armády a spolupodieľať sa tak na krviprelievaní svojich blížnych. Nepožadovali od nikoho povinné desiatky, nedožadovali sa žiadnych reštitúcií od rímskeho impéria a ani nepotrebovali aby sa na platy ich duchovných vodcov povinne skladali pohanskí daňoví poplatníci rímskeho impéria. I keď mali mizerné podmienky k životu, dokázali vyžiť iba z peňazí, ktoré si dobrovoľne vyzbierali sami medzi sebou. Pritom dokázali rozšíriť evanjelium za cca 300 rokov po celom Stredomorí.
Keď už nemôžem nájsť cirkev, tak sa snažím nájsť aspoň nejakého farára či prostého duchovného vodcu so zborom, ktorý sa však VEREJNE DIŠTANCUJE od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva (a ktoré majú nejak na svedomí až stovky miliónov násilne usmrtených ľudí a ktoré najviac odradzujú neveriacich od prijatia Krista), teda od akéhokoľvek válčenia kresťanov a chorého vzťahu k majetku.
Poznáte aspoň jedného žijúceho farára (kňaza, kazateľa, pastora, …) so zborom, ktorý by spĺňal tieto moje požiadavky, prosím?
P.S.: Veľmi ma potešilo keď som zistil, že v minulom storočí na území Československa žili minimálne dvaja takí kresťanskí duchovní vodcovia, ktorí tú druhú najdôležitejšiu Ježišovu vetu, vetu o láske k blížnemu, brali vážne - dokonca smrteľne vážne. Bol to český laický kazateľ Přemysl Pitter a slovenský (pôvodne luteránsky kňaz) Ján Maliarik. Obaja mali tak trochu podobný osud. Oboch cisár pán odsúdil na smrť za to, že sa odmietli spolupodieľať na vraždení svojich pomyselných nepriateľov a obaja, dá sa povedať zázrakom, prežili. Keď sa však Maliarikovi šéfovia (pravoverní luteráni) dozvedeli, že Maliarik nemieni akceptovať žiadne výnimky v najdôležitejšom Ježišovom prikázaní o láske k blížnemu, tak ho vykázali z farárskeho postu. Skúsil som sa aj popýtať generálneho biskupa slovenských evanjelikov, či náhodou nepozná nejakého farára, ktorý by obdobným spôsobom aplikoval lásku k blížnemu ako Ján Maliarik. Odpoveď znela, že áno, dokonca viacerých. Keď som ho však poprosil o kontakt aspoň na jedného z nich, odmietol mi ho poskytnúť.
Posledné komentáre 
Pridaj
Hľadanie kresťanovHľadám farára, kresťanského, poradíte mi prosím?
Komentáre (34)
hore
credo·06.08.2018 12:30
A čo chceš vlastne a tým farárom riešiť? Ty tvrdíš, že po roku 313 neexistoval jeden kresťan, ktorý by nedodržiaval Ježišove prikázania (milovať budeš...) ???? Myslím, že to vidíš príliš povrchne čo si tu písal o histórii Cirkvi a hlavne aj to s tým Hitlerom. Taktiež máš protestantské zmýšľanie. Vieš o tom, že sv. Písmo nie je jediný prameň (zdroj) viery? Je ale dobré, že to chceš prebrať s kňazom. Kde ho nájsť? Na fare.
Píšeš:
"Snažím sa nájsť tých duchovných vodcov, tých kresťanov, ktorí sa i dnes snažia naplňovať tie dve najdôležitejšie Ježišove vety"
Ja myslím, že o dodržiavanie Ježišových príkazov sa snaži každý úprimny veriaci!!!
Naposledy upravil credo dňa 2018-08-06 14:33 GMT
hore
janjan·06.08.2018 13:20
Každý katolík je "rezíduum" toho kresťanstva.
Katolík nemá problém dobrovoľne prispievať na kostol, cirkevné ustanovizne ... Robí to rád, lebo vie, že podporuje dobrú vec.
A čo mám robiť ja, keď sa aj z mojich daní podporuje školstvo (deti nemám), politické strany (aj tie, s ktorými zásadne nesúhlasím), šport, nekresťanské "kultúrne" podujatia ... To kto rieši ? Nikto. Ale to, že pár eur z rozpočtu ide na chod cirkví, či sa robí náprava (aj keď nie úplná) krívd spôsobených Cirkvi, to mnohým kole oči. Prečo ? Lebo mocnosti zla všakovakým spôsobom útočia na dobro. A každý nech pouvažuje, na ktorej strane barikády chce stáť. Lebo od toho závisí jeho Život.
hore
milan_r·06.08.2018 15:10
janjan píšeš: "Katolík nemá problém dobrovoľne prispievať na kostol, cirkevné ustanovizne ...".
Tu ale nejde o nejaké drobné dobrovoľné prispievanie na kostol či cirkevné ustanovizne. Tu ide o platenie si kompletnej réžie cirkvi, včetne platov farárov! Je udivujúce, že v minulosti (v čase keď bola produktivita práce minimálne rádove nižšia a teda i cirkevníci boli rádove chudobnejší) dokázali títo cirkevníci s radosťou, bez nátlaku, bez donútenia platiť desiatky cirkvi a stavať také krásne chrámy. No dnes je ešte viacej udivujúce to, že v čase najväčšej slobody, v čase najbohatšej spoločnosti v dejinách ľudstva, sa v drvivej väčšine cirkevníci ani nedokážu dobrovoľne poskladať na platy svojich farárov a musia im v tom povinne pomáhať pohanskí daňoví poplatníci pomocou štátnej kasy.
Ďalej píšeš: "A čo mám robiť ja, keď sa aj z mojich daní podporuje školstvo (deti nemám), politické strany (aj tie, s ktorými zásadne nesúhlasím), šport, nekresťanské "kultúrne" podujatia ... To kto rieši ? Nikto."
Či azda prvotní kresťania neplatili povinne dane rímskemu impériu?! Či azda rímske impérium nefinancovalo z takto povinne odvedených daní kresťanmi aktivity, s ktorými sa prvotní kresťania nestotožňovali?! A čo na to Ježiš? Či azda nabádal k neplateniu daní? Práve naopak, "Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu." (Mat. 22, 21).
Znova opakujem, i keď mali prvotní kresťania nezrovnateľne horšie podmienky k životu než súčasní kresťania, dokázali vyžiť iba z tých peňazí, ktoré si dobrovoľne vyzbierali sami medzi sebou. Pritom dokázali rozšíriť evanjelium za cca 300 rokov po celom Stredomorí.
hore
janjan·06.08.2018 17:28
Je zachovaný princíp spravodlivosti - tak ako kresťania daňami prispievajú na neveriacich (a to v oveľa väčšej miere než neveriaci), tak neveriaci prispievajú na chod cirkvi (zanedbateľným príspevkom).
Navyše, z kresťanov má osoh celá spoločnosť - cirkevné školy, sociálne zariadenia ... využívajú všetci bez rozdielu. A to nepočítam prínos kresťanov vo forme morálnych postojov v ekonomike a sociálnej sfére.
Cirkev v minulosti vlastnila pozemky, z výnosov ktorých sa financovala. Komunisti ju o to obrali, a teraz je problém to vrátiť a radšej vyžadovať - financujte sa sami. Vyžaduješ plniť dve hlavné prikázania a obyčajná kupecká spravodlivosť je zrazu problémom.
Chrámy stavali cisári, panovníci, pápeži, šľachta, bohatí mešťania.
hore
plamienoq·06.08.2018 20:36
Janjan
To čo je za formulacia, že: "náprava krívd spôsobených Cirkvi"!?
A čo toto: "náprava krívd spôsobených Cirkvou"
hore
plamienoq·06.08.2018 20:42
milan_r
Choď do kontemplatívneho kláštora, najbližší je v Poľsku (na "preduchovnelom" Slovensku sa také niečo nenachádza)
Tam ti bude ticho a samota najlepším duchovným učitelom,,, a také malichernosti ako ktorá cirkev je cirkevnejšia sa tam neriešia.
Naposledy upravil plamienoq dňa 2018-08-06 21:51 GMT
hore
milan_r·07.08.2018 07:19
andreiosemaria, vďaka za racionálne podnety či pripomienky.
Píšeš: "Prvé inštrukcie pre vojakov v Novom zákone vydal predsa Ján Krstiteľ a nehovorí, že musia vystúpiť z vojska.". Ako sa konkrétne pozerám na slová Jána Krstiteľa uvedené v evanjeliu podľa Lukáša 3,14? Je vhodné si pripomenúť chronológiu udalostí, teda to, že tesne pred Jánom Krstiteľom platilo: "Oko za oko a zub za zub" či "Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť budeš svojho nepriateľa". No ale tesne po Jánovi Krstiteľovi na základe práve Ježišových zásadných zmien začalo platiť: "Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú; .... " (Mt 5, 38-44).
Taktiež si plne si uvedomujem, že v prvej cirkvi bolo hodne rôznych úletov. Preto vôbec nehľadám ideálnu cirkev a ani skvelého či báječného farára. Hľadám iba takého farára, ktorý sa dištancuje len od tých najväčších ohavností, ktoré rozkvitli jednoznačne práve v pokonštantínovskej verzii kresťanstva. U prvotných kresťanov pri naplňovaní tej druhej Ježišovej vety nad ktorú niet (o láske k blížnemu) som však až také závažné pochybenia nenašiel. Proste ju brali vážne, dokonca mnohokrát smrteľne vážne. Môžeme to vidieť napr. u Hippolyta Rímskeho (žil cca roky 170-235), ktorý v súvislosti s uverivšími vojakmi v Ježiša, riekol v diele Apoštolská tradice toto:
"Voják, který je podřízený, nezabije člověka. Dostaneli k tomu rozkaz, nevykoná ho. Nebude skládat přísahu. Když však nechce, bude odmítnut."
Avšak Augustín (roky 354-430, teda cca 200 rokov po Hippolytovi), po spriahnutí sa cirkvi so štátnou mocou, totálne otáča, zásadne mení "pravidlá hry", a po novom vysvetľuje, že vražda z kresťanského hľadiska vlastne nie je vždy chápaná ako vražda:
".. a proto naprosto nepřestoupili přikázání "Nezabiješ" ti muži, kteří na Boží popud vedli války nebo potrestali zločince smrtí, ztělesňujíce státní moc, podle jeho zákonů, .."
Augustín svojimi doktrínami o spravodlivej obrannej vojne, ktorú môže vyhlásiť panovník, v podstate oficiálne v praxi "poopravil" druhé Ježišove najväčšie prikázanie o láske k blížnemu na:
"Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba, až na výnimky, ktoré ti určí panovník!"
Od tej doby panovníci postupne prechádzali z dobyvačných vojen na spravodlivé obranné vojny či obranno-preventívne vojny. Veď nakoniec i tú najväčšiu začal psychopat Hitler ako obrannú proti židobolševikom. No a keď videli ďalší cirkevní preláti, že Augustínovi prešla úprava Ježišovho prikázania lásky k blížnemu, tak i oni si ho poopravili. Niekto si pridal čarodejnice či kacírov, niekto černochov, niekto indiánov, niekto mohamedánov, niekto protestantov, niekto katolíkov a niekto zase iných protestantov (napr. Zwingli), niekto Nemcov, niekto Francúzov, .. no a v súčasnosti sú v móde Rusi. Ani veľký reformátor Martin Luther taktiež nezostal pozadu. Na základe svojho nenávistlivého náboženského fanatizmu vyjadrenom v jeho diele "O židoch a ich klamstvách" si ho upravil na:
"Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba, okrem židov a na výnimky, ktoré ti určí panovník!"
Však i Adolf Hitler po 400 rokoch obdivoval Martina Luthera ako "najväčšieho nemeckého génia" a mnohí nemeckí evanjelici vedome spolupracovali s nemeckým nacizmom. Nechcem však týmto obviňovať z náboženského fanatizmu iba Luthera, v podstate
KAŽDÝ, KTO TVRDÍ, ŽE MÁ VIERU V BOHA A PRITOM NEJAKÝM SPÔSOBOM NENÁVIDÍ SVOJICH BLÍŽNYCH, JE NÁBOŽENSKÝM FANATIKOM.
Smutné na tom je to, že viac-menej celé to pokonštantínovské kresťanstvo je prelezené náboženskými fanatikmi rôzneho druhu, či ich podporovateľmi alebo TICHÝMI PRITAKÁVAČMI, za ktorými zostali až stovky miliónov násilne usmrtených ľudí, na ktorých násilnej smrti nesie nejakú pečať práve pokonštantínovská verzia kresťanstva. No a počiatok tohoto Zla, vidím práve (okrem Konštantína) v Augustínovi, pretože on, ako viac-menej najväčšia duchovná autorita tej doby, pripustil svojimi doktrínami o spravodlivej obrannej vojne, vstup nenávisti do Ježišovho prikázania lásky k blížnemu.
Aby som nepoukazoval iba na náboženský fanatizmus kresťanstva v.2.0 v dávnej či menej dávnej minulosti, je vhodné poukázať naň i v súčasnosti. Ako tabuľkovo-ukážkový príklad si môžeme zobrať čiste výsledky verejne dostupného štatistického prieskumu z Iraku. Pred rokom 2003, za vlády najväčšieho diktátora Saddáma Husajna, žilo v Iraku cca 1,3 milióna kresťanov. Po demokratizačno-evanjelizačnom procese uskutočnenom západnými kresťanskými vojskami, ktorých súčasťou boli i kresťanskí farári naprieč denominačným spektrom, zostalo v súčasnosti v Iraku iba cca 300 tisíc kresťanov. No a následné očakávania, že preživší tohoto demokratizačno-evanjelizačného procesu by nám mali byť srdečne vďační za to, že ich teraz pozveme k nám na Západ, považujem za prejav straty súdnosti.
V celej tej histórii kresťanstva po Konštantínovi (do 19. storočia) som narazil na jediného Kresťana - duchovného vodcu, ktorý ma obzvlášť zaujal, na Petra Chelčického. Možno sa to niekomu zdá málo. No čiastočne ma upokojilo to, keď som sa pozrel na Ježiša, na to, ako on pochodil u vtedajších duchovných vodcov izraelského národa. Vlastne jediní duchovní vodcovia s ktorými vôbec bol schopný ako-tak komunikovať, boli farizeji. No podľa novozákonných záznamov iba štyria z nich brali Ježišove slová vážne. Skúsil som i zisťovať, koľko tých farizejov celkovo bolo. Našiel som číslo niečo vyše 6000. Teda pomerove cca 1 z 1500. Že by tento pomer 1 z 1500 dával i odpoveď na otázku, ako to vlastne Ježiš myslel, keď povedal v Mt. 22,14.: "Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených"? Ktovie. Nerobím si však ilúzie, že práve u súčasných duchovných vodcov je tento pomer zásadne odlišný.
Veľmi ma potešilo keď som zistil, že v minulom storočí na území Československa žili minimálne dvaja takí kresťanskí duchovní vodcovia, ktorí tú druhú najdôležitejšiu Ježišovu vetu o láske k blížnemu brali vážne - dokonca smrteľne vážne. Bol to český laický kazateľ Přemysl Pitter a slovenský (pôvodne luteránsky kňaz) Ján Maliarik. Obaja mali tak trochu podobný osud. Oboch cisár pán odsúdil na smrť za to, že sa odmietli spolupodieľať na vraždení svojich pomyselných nepriateľov a obaja, dá sa povedať zázrakom, prežili. Keď sa však Maliarikovi šéfovia (pravoverní luteráni) dozvedeli, že Maliarik nemieni akceptovať žiadne výnimky v najdôležitejšom Ježišovom prikázaní o láske k blížnemu, tak ho vykázali z farárskeho postu. Skúsil som sa aj popýtať súčasného generálneho biskupa slovenských evanjelikov, či náhodou nepozná nejakého farára, ktorý by obdobným spôsobom aplikoval lásku k blížnemu ako Ján Maliarik. Odpoveď znela, že áno, dokonca viacerých. Keď som ho však poprosil o kontakt aspoň na jedného z nich, odmietol mi ho poskytnúť.
Doposiaľ som sa snažil poukazovať na dôsledky válčenia kresťanov prevažne v bežnej občianskej rovine. Vhodné je však poukázať na dôsledky válčenia kresťanov i v duchovnej rovine. Keď som poukazoval na obete kresťanov v občianskej rovine, napočítal som ich za posledných cca 1700 rokov na maximálne stovky miliónov. Dovolím si však odhadnúť, že len vojny západných kresťanských vojsk v tomto storočí v prevažne mohamedánskych krajinách, utvrdili stovky miliónov preživších moslimov v tom, že kresťania i v tomto tisícročí sú rovnaká verbež (ak nie i horšia) ako bola tá, ktorá u nich vraždila a drancovala pred cca 1000 rokmi. Keby sa boli kresťania, ich duchovní vodcovia, aspoň verejne dištancovali od týchto válečných výprav, tak mohli preživší moslimovia brať tieto vojenské výpravy ako "bežné" válečnícke výpravy pohanských panovníkov. Tým však, že cirkvi sa s týmito válečníckymi výpravami stotožnili a tie trocha väčšie poslali do týchto armád dobrovoľne (a za veľmi slušný peniaz) i svojich farárov, v podstate spečatili v povedomí moslimov názor, že sa jedná o novodobé križiacke výpravy!! Dodnes som dokonca nestretol ani len jednoho-jediného kresťanského duchovného vodcu, ktorý by sa proti tomuto válečníckemu náboženskému fanatizmu kresťanov nejak postavil. A tak si zase budú moslimovia stáročia z pokolenia na pokolenie rozprávať, ako k nim opätovne v 21. storočí vtrhli kresťania, totálne rozvrátili ich hospodárstvo a povraždili v nich až na milióny ich obyvateľov, včetne žien, starcov a detí.
Dovolím si teda odhadom tvrdiť, že tieto válečnícke skutky kresťanov iba v tomto storočí odradili možno stovky miliónov moslimov (skorej i miliardy - počítajúc vo vzdialenej budúcnosti) od potenciálneho prijatia Krista za svojho spasiteľa.
Naposledy upravil milan_r dňa 2018-08-07 09:51 GMT
hore
milan_r·07.08.2018 10:14
andreiosemaria, ešte k tomu Maliarikovi. Áno, zďaleka to nebol nejaký svätec či ideálny kresťan. Je vhodné však pripomenúť, že aby ho jeho priatelia zachránili pred trestom smrti, nechali ho zatvoriť do láskavej starostlivosti CK blázinca. Sám Maliarik o tomto období hovoril, že to boli najhoršie dva roky v jeho živote. Dokonca bol ešte schopný pripustiť, že sa tam skoro zbláznil. No a vzhľadom k tejto jeho životnej skúsenosti, je ťažko hodnotiť jeho správanie sa po skončení I. svetovej vojny a následnom jeho prepustení z CK blázinca.
hore
alexandra_·07.08.2018 14:32
Milan_r, môžem vedieť z akého titulu a svojho postavenia posudzuješ správnosť vierouky, náboženstva, resp. vyhlasuješ, že sa kresťanstvo začalo odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia, že prispôsobovali kresťanskú náuku štátnej moci, o hamižnosti cirkvi, najma pre uplatnovanie ustavneho i zakonneho prava, a podobné vyhlásenia?
podľa toho, čo tu čítam, sa snažíš osočovať kresťanstvo a cirkev
prišiel si na kresťanskú stránku, mnohí sú tu kresťania, mnoho je tu katolíkov, haníš pred nimi cirkev a náboženstvo
otázky z Písma sú v poriadku, ak sa chce človek niečo dozvedieť, avšak takéto osočovanie nie
nerobíš to ani z nedbanlivosti, dopredu podávaš tvoje posúdenia ako fakty o cirkvi a uceni,..z napisaneho sa domnievam, že si sa neprišiel pýtať alebo hladat, ale znevažovať
Čo teba oprávňuje posudzovať správnosť učenia a vierouky viac ako cirkev?
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2018-08-07 16:38 GMT
hore
11111·07.08.2018 16:31
alexandra_ napísal dňa 07/08/2018 02:32 :
Milan_r, môžem vedieť z akého titulu a svojho postavenia posudzuješ správnosť vierouky, náboženstva, resp. vyhlasuješ, že sa kresťanstvo začalo odkláňať od pôvodného Ježišovho učenia, že prispôsobovali kresťanskú náuku štátnej moci, o hamižnosti cirkvi, najma pre uplatnovanie ustavneho i zakonneho prava, a podobné vyhlásenia?
podľa toho, čo tu čítam, sa snažíš osočovať kresťanstvo a cirkev
prišiel si na kresťanskú stránku, mnohí sú tu kresťania, mnoho je tu katolíkov, haníš pred nimi cirkev a náboženstvo
otázky z Písma sú v poriadku, ak sa chce človek niečo dozvedieť, avšak takéto osočovanie nie
nerobíš to ani z nedbanlivosti, dopredu podávaš tvoje posúdenia ako fakty o cirkvi a uceni,..z napisaneho sa domnievam, že si sa neprišiel pýtať alebo hladat, ale znevažovať
Čo teba oprávňuje posudzovať správnosť učenia a vierouky viac ako cirkev?
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2018-08-07 16:38 GMT
Nič k téme/blogu ALE ZATO PLNÝ KOMENTÁR OSOBNÉHO OSOČOVANIA A PRIAMÉHO HANENIA INÉHO!!!
Naposledy upravil 11111 dňa 2018-08-07 17:35 GMT
hore
janjan·07.08.2018 19:14
Rada pre všetkých starších ale i mladších: zabudnite na všetko, čo nám o kresťanstve a Cirkvi do hláv hustili a hustia komunistickí ideológovia i ich dnešní liberálni pohrobkovia.
A otvoria sa vám nové obzory. A mnohé tu popísané úvahy a námietky zrazu prestanú mať zmysel.
hore
janjan·07.08.2018 19:36
andreiosemaria,
samozrejme, že máš právo obrániť seba aj svojho blížneho pred útočníkom. A v určitých prípadoch máš to ako povinnosť, ináč by si sa prehrešil voči prikázaniu lásky k blížnemu (tak si miloval svojho blížneho, že si ho nechal zabiť ?).
To, čo tu píše milan_r sú bludy, ignorovanie historických faktov a pod.
hore
janjan·07.08.2018 20:45
A úplne namäkko som z toho, keď nejaký liberálny "katolík" rieši mystiku.
hore
plamienoq·09.08.2018 21:03
Milan_r
Augustín svojimi doktrínami o spravodlivej obrannej vojne, ktorú môže vyhlásiť panovník, v podstate oficiálne v praxi "poopravil" druhé Ježišove najväčšie prikázanie o láske k blížnemu na:
"Milovať budeš svojho blížneho ako samého seba, až na výnimky, ktoré ti určí panovník!"
Obranná vojna býva väčšinou vždy spravodlivá, to nie je nič nepochopiteľné. Ale ako príklad ti hneď uvediem taký malý obrat od Spravodlivosti ku pravému opaku.
Teda v roku 1941 počas druhej svetovej vojny, vstúpili USA do spravodlivej vojny proti Japonsku, ale zakončili ju celkom nespravodlivo zhodenim atómovej bomby na civilné obyvateľstvo.
Aj husiti spočiatku viedli spravodlivé obranné vojny. Ale neskôr už začali vraždiť kňazov a vypalovať kláštory a skončilo to tak, že sami začali viesť vojenské výpravy za hranice, kde len kradli, vraždili a vypaľovali (len na slovensku vypálili vyše 500 obcí)
Teda devianti aj zo spravodlivosti dokážu vyrobiť nespravodlivosť.
Ešte niečo k tomu Augustinovi, aby si vedel kde sa inšpiroval k použitiu tej hrubej sily. Samozrejme treba to brať len ako to najkrajšejšie riešenie, ale je to aj priamo v písme (konkrétne podobenstvo o veľkej večeri v L14,15-24)
"...23 Tu pán povedal sluhovi: “Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom..."
To je to krajné vynucovacie riešenie- DONÚTIŤ VOJSŤ VŠETKÝCH- ktoré mal na mysli, určite nie že povyvražďuj tú čvargu!
Naposledy upravil plamienoq dňa 2018-08-09 22:18 GMT
hore
milan_r·11.08.2018 09:41
plamienoq píšeš: "Obranná vojna býva väčšinou vždy spravodlivá ... spravodlivej vojny ... spravodlivé obranné vojny .."
Avšak u prvotných kresťanov (prvých 300 rokov) som nikde takéto pojmy nenašiel, proste ich účasť v AKEJKOĽVEK vojne bola ťažko predstaviteľná, viz. napr. vyššie uvedená citácia slov Hippolyta Rímskeho. Ak si kresťania v súčasnosti myslia, že sú nejako spoločnosťou nedocenení a v období reálneho socializmu boli priamo prenasledovaní - čo ich priviedlo k otvorenej nenávisti ku všetkému čo nesie nejaký prívlastok komunistické, tak im doporučujem prečítať to, čo Ježiš sľuboval svojim nasledovníkom, čo ich čaká na tejto zemi:
".. budú vás zabíjať, a budete nenávidení od všetkých národov pre moje meno." Mat. 24, 9.
"A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, .." Mat. 10, 22, Mar. 13, 13.
".. budú vás prenasledovať vydávajúc vás do synagóg a do žalárov a povedú pred kráľov a pred vladárov pre moje meno." Luk. 21, 12.
Keď si pozrieme dejiny kresťanstva, zistíme, že Ježišova predpoveď bola plne v súlade so skutočnosťou len prvých cca 300 rokov. Následne akoby šmahom zázračného prútika sa všetko zmenilo a z prenasledovaných sa razom stali prenasledovatelia, a to samozrejme z tých najušľachtilejších obranných dôvodov či najušľachtilejšieho šírenia toho najpravejšieho kresťanstva.
Na vysvetlenie týchto skutočností sa mi naskytajú tieto dve odpovede:
a) Buď Ježišove slová boli pravdivé iba prvých cca 300 rokov.
alebo
b) To kresťanstvo, tí kvázi Ježišovi nasledovníci, ktorí prišli po Konštantínovi, boli asi úplne o niečom inom, ako tí, o ktorých hovoril Ježiš.
hore
janjan·11.08.2018 10:21
Zaujímavé, aké vyberanie si toho, čo sa mi hodí - Hippolyt = OK, Augustin = NOK. Ale to je častý jav u nekatolíkov, či liberálnych "katolíkov".
Dôležité je v hore uvedených citátoch slovné spojenie "pre moje meno". Ak nejaký nepriateľ ide znásilniť niekoho manželku alebo podpáliť niekoho deťom strechu nad hlavou, je to prenasledovanie "pre moje meno" ?
"V tomto znamení (kríža) zvíťazíš." A treba si pozrieť, ako prebiehala víťazná bitka Konštantína. Vojenskí stratégovia nevedia pochopiť, ako mohol jeho protivník, skúsený vojvodca, urobiť toľko školáckych chýb, a tak prehrať bitku v ktorej mal štvornásobnú presilu.
Alebo si nikto myslí, žeby katolíci vyhrali v bitkách proti niekoľko násobnej presile Turkov, keby to nebola Božia vôľa ? Nájdite si (napríklad v Nábožných výlevoch), aká bola príprava poľského kráľa Jana Sobieskeho pred bitkou o Viedeň.
hore
11111·11.08.2018 10:47
janjan napísal dňa 11/08/2018 10:21 :
Zaujímavé, aké vyberanie si toho, čo sa mi hodí - Hippolyt = OK, Augustin = NOK. Ale to je častý jav u nekatolíkov, či liberálnych "katolíkov".
Dôležité je v hore uvedených citátoch slovné spojenie "pre moje meno". Ak nejaký nepriateľ ide znásilniť niekoho manželku alebo podpáliť niekoho deťom strechu nad hlavou, je to prenasledovanie "pre moje meno" ?
"V tomto znamení (kríža) zvíťazíš." A treba si pozrieť, ako prebiehala víťazná bitka Konštantína. Vojenskí stratégovia nevedia pochopiť, ako mohol jeho protivník, skúsený vojvodca, urobiť toľko školáckych chýb, a tak prehrať bitku v ktorej mal štvornásobnú presilu.
Alebo si nikto myslí, žeby katolíci vyhrali v bitkách proti niekoľko násobnej presile Turkov, keby to nebola Božia vôľa ? Nájdite si (napríklad v Nábožných výlevoch), aká bola príprava poľského kráľa Jana Sobieskeho pred bitkou o Viedeň.
Veru je " Zaujímavé, aké vyberanie si toho, čo sa mi hodí "
A nepodal si nič iné ako to totožné - sám konáš to isté!
hore
11111·11.08.2018 11:09
janjan napísal dňa 11/08/2018 10:48 :
11111,
máš niečo aj k téme ?
Viac ako si ty podal -manipulativny výber
hore
plamienoq·11.08.2018 19:54
Milan_r
Avšak u prvotných kresťanov (prvých 300 rokov) som nikde takéto pojmy nenašiel, proste ich účasť v AKEJKOĽVEK vojne bola ťažko predstaviteľná, viz. napr. vyššie uvedená citácia slov Hippolyta Rímskeho.
Pojmom "obranná vojna" je samozrejme mysleny akt obrany proti útočníkovi. Čo je na tom také nepochopiteľné, že by to tu trebalo rozvlačne rozpisovať???
Samozrejme, že čo napísal sv.Hippolyt v apoštolskej tradícií je pravdivé (neraz som tu pridaval jeho citáty, proti ktorým tu "tradičný" besnel a bigotny pred nimi uskakoval)
Okrem ineho sa tam píše aj:
"...Má-li kdo moc meče nebo je městským (státním) úředníkem oblékajícím purpur, buď toho nechá, nebo bude odmítnut..."
A na záver:
"... Všichni ať jsou poslušni apoštolských tradic, kterým ať naslouchají a zachovávají je. Pak vás žádný heretik nebude moci svést, ani nikdo z lidí. Mnohé hereze vznikly tím, že představení nechtěli, aby se vyučovala apoštolská nauka, ale konali podle vlastní libovůle, co se jim líbilo, a ne to, co je správné..."
hore
janjan·11.08.2018 21:10
Pre katolíka je rozhodujúce to, čo učí Cirkev, nie to, čo napíše nejaký teológ. Boli aj významní teológovia staroveku, v ktorých dielach sú aj bludy, napríklad Origenes. Aj cirkevní Otcovia nemali na všetko úplne jednotný názor.
Hippolyt Rímsky:
- Stal sa svätým pre svoje mučeníctvo, nie pre teologické diela
- Nepatrí medzi Otcov ani Učiteľov Cirkvi, zato sv. Augustín áno
hore
11111·11.08.2018 21:28
janjan napísal dňa 11/08/2018 09:10 :
Pre katolíka je rozhodujúce to, čo učí Cirkev, nie to, čo napíše nejaký teológ. Boli aj významní teológovia staroveku, v ktorých dielach sú aj bludy, napríklad Origenes. Aj cirkevní Otcovia nemali na všetko úplne jednotný názor.
Hippolyt Rímsky:
- Stal sa svätým pre svoje mučeníctvo, nie pre teologické diela
- Nepatrí medzi Otcov ani Učiteľov Cirkvi, zato sv. Augustín áno
Presne
"Pre katolíka je rozhodujúce to, čo učí Cirkev, nie to, čo napíše nejaký teológ",
A aj popripade zakomleksovaný laik bez potrebnej znalosti i vedomosti a oboznamenia sa faktov -anonim hrajúci sa na niečo čo skutočmosti nie je vo virtuáli
Naposledy upravil 11111 dňa 2018-08-11 22:43 GMT
hore
plamienoq·11.08.2018 21:42
top janjan napísal dňa 11/08/2018 09:10 :
Pre katolíka je rozhodujúce to, čo učí Cirkev, nie to, čo napíše nejaký teológ.
Pre kresťana je rozhodujúce to, čo učil Kristus, nie to, čo sa napíše ako údajný výklad jeho učenia.
To, čo učil je v Písme, ktoré je inšpirované sv Duchom. Ten isty ktorý inšpiroval, ten aj uvedie do pravdy!
Naposledy upravil plamienoq dňa 2018-08-11 22:51 GMT
hore
milan_r·12.08.2018 08:50
Áno plamienoq máš pravdu keď vravíš: "Pre kresťana je rozhodujúce to, čo učil Kristus, nie to, čo sa napíše ako údajný výklad jeho učenia."
Preto je vhodné povšimnúť si u Ježiša:
a) Akú On zvolil válečnícku stratégiu, aké On použil zbrane, aký On zvolil spôsob boja vo svojej spravodlivej obrannej vojne: "A poodíduc trochu ďalej napred padol na svoju tvár, modlil sa a hovoril: Môj Otče, ak je možné, nech odíde odo mňa tento kalich, avšak nie ako ja chcem, ale ako ty." - Mt 26,39
b) Aký On zaujal postoj k použitiu zbraní tohoto sveta, keď sa jednalo o jeho vlastný život: "Daj svoj meč späť na jeho miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, zahynú mečom." - Mt 26,52
c) Aký On doporučoval postup svojim nasledovníkom v spravodlivej obrannej vojne, keď sa jednalo o ich život: "A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného.." - Mt 10,23
d) Čo On kázal svojim poslucháčom, aký strategický postup majú zachovať oni voči svojim nepriateľom: "Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú," - Mt 5,43-44
A teraz nechám na posúdenie nezávislému čitateľovi týchto riadkov to, či je bližší Ježišovmu učeniu výklad Hippolytov (a to nielen v časovej osi) alebo Augustínov.
Naposledy upravil milan_r dňa 2018-08-12 10:05 GMT
hore
janjan·12.08.2018 09:51
Ináč, pre vysvetlenie, výraz "Má-li kdo moc meče" znamená "byť sudcom".
hore
nezabudka1234·12.08.2018 10:23
" 14 V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. 15 Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16 a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ "
hore
plamienoq·14.08.2018 13:49
Janjan
top janjan napísal dňa 11/08/2018 10:03 :
plamienoq,
a prečo sa teda dovolávaš tvrdení Hippolyta ?
Jeho tvrdení som sa dovolaval len proti tebe a pascenovi, lebo len vy dvaja tu zvyknete vystupovať v pozíciách dokonalej pravovernosti (pričom si odporujete), a v predklone k apoštolskej tradícii, ktorá je údajne cirkvou neporušena a stale rovnaká.
hore
plamienoq·14.08.2018 14:18
Nezabudka1234
Čo, potrebovala by si niečo vyložiť? Skús pozrieť catena aurea
----------------
Ján 2, 15
Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly
Augustín A ten, ktorého mali bičovať, najprv bičoval ich: preto nasleduje 15 urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu.
Teofylakt Nevyhnal len predávajúcich a kupujúcich, ale aj ich veci; preto sa dodáva ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly, tie, v ktorých sa uschovávali peniaze.
Origenes Uvažujme, či sa azda nezdá príliš, že Boží Syn vzal povrázky a urobil si z nich bič, aby vyháňal z chrámu. Jediné východisko, ako na to odpovedať, dáva Ježišova božská moc, že keď chcel, dokázal udusiť hnev nepriateľov, aj keby ich bolo nespočetne veľa, a upokojiť rozbúrené mysle: lebo Pán marí úmysly pohanov (Ž 33,10). Tento príbeh ukazuje moc, ktorá nebola o nič menšia než pri jeho zázrakoch. Ba zjavne ukazuje väčšiu moc než zázrak premenenia vody na víno. Tam ostala neživá hmota, tu skrotil povahu mnohých tisícov ľudí.
Augustín, Zhoda medzi evanjeliami Pán to zjavne neurobil len raz, ale opakovane. Prvý prípad spomína Ján na tomto mieste, posledný ostatní traja.
Origenes Ján tu hovorí, že vyhnal predavačov z chrámu, a Matúš, že vyhnal predavačov i kupujúcich (Mt 21,12). Kupujúcich bolo oveľa viac než predavačov, a tak ich vyhnanie presahovalo možnosti toho, ktorého považovali za tesárovho syna, ibaže by si ich všetkých podrobil božskou mocou, ako bolo povedané.
Alcuin V mystickom zmysle Boh každý deň vchádza do svojej Cirkvi a pozerá, ako sa tam každý jeden správa. Dajme si teda pozor a nezaoberajme sa v Božej Cirkvi rozprávkami, žartami, nenávisťou či rozkošiam, aby nečakane neprišiel a nevyhnal nás zo svojej Cirkvi bičom.
Origenes, Komentár k Jánovi Veď aj Jeruzalemčania môžu byť podrobení hriechu a aj najschopnejší sa dostať na scestie. Lebo ak sa po prečine veľmi rýchlo neobrátia, strácajú svoje schopnosti. V chráme, čiže vo svätyni alebo pri hlásaní cirkevnej reči, nachádza niektorých, čo urobili z Otcovho domu tržnicu, keď ponúkajú na predaj býky, ktoré treba zachovať pre pluh, aby sa neobrátili späť a nestali sa tak nehodnými Božieho kráľovstva, dávajú prednosť nespravodlivej mamone pred ovcami, z ktorých majú materiál na ozdobu, a pre akúkoľvek vlastnú horkosť zanedbávajú starostlivosť o holubice. Spasiteľ ich nájde v posvätenom dome, urobí si z povrázkov bič, vyženie ich spolu s ich predajnými ovcami a býkmi, rozhádže ťarchu peňazí ako nehodnú toho, aby sa držala v Božom dome, prevráti stoly postavené v dušiach lakomcov a zakáže ďalej predávať v Božom dome holubice. A nazdávam sa, že spomínanými skutkami veľmi skryto ustanovil i príklad, aby sme chápali, že ak majú kňazi niečo spraviť pre túto svätú obetu, nemajú to robiť ako zmyslové obety ani zachovávať Zákon, ako to chceli telesní Židia. Lebo keď Ježiš vyhnal dobytok a ovce a prikázal odniesť holubice, ktoré sa najčastejšie obetovali podľa zvyku Židov, a keď prevrátil stoly s materiálnymi peniazmi, ktoré neobsahovali doslovne ale obrazne Božiu pečať, čiže to, čo sa podľa Zákona v Písme zdalo byť ušľachtilé, a keď použil na ľud bič, mal sa ten rozptýliť a roztrúsiť, pričom kráľovstvo sa malo preniesť k tým, čo uverili z pohanov.
Augustín A keď si Pán spravil z povrázkov bič a vyhnal ním z chrámu obchodníkov, ukazuje nám tým akési znamenie. Lebo každý si svojimi hriechmi pletie lano, keď k hriechom pridáva hriechy. Keď teda ľudia niečo trpia pre svoje neprávosti, nech si uvedomia, že to Pán robí bič z povrázkov, a napomína ich, aby sa zmenili. Veď ak sa nezmenia, na konci budú počuť: zviažte mu ruky a nohy (Mt 22,13).
Béda Spravil si teda z povrázkov bič a vyhnal ich z chrámu, lebo spomedzi svätých sú vyháňaní tí, čo medzi nimi robia falošné dobro alebo otvorené zlo. A vyhnal i ovce a dobytok, lebo ukazuje že zavrhnutý je aj ich život a učenie. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly, lebo keď budú zavrhnutí na konci zatratení, vezme im aj obraz vecí, ktoré milovali. A prikázal odniesť z chrámu aj predaj holubov, lebo milosť Ducha, ktorá sa dostáva zadarmo, sa má zadarmo i dávať.
Origenes Pod chrámom tiež možno chápať dušu usilovného človeka, lebo v nej prebýva Božie Slovo. Pred Ježišovou náukou v nej boli pozemské a zvieracie pohyby. Pozemské pohyby označuje dobytok, lebo obrába pole, a nerozumné pohyby ovca, lebo je nerozumnejšia než mnohé živočíchy. Ľahkovážne a nestále mysle označuje holub a peniaze tých, čo sa zdajú byť dobrými. Kristus to vyhnal slovom náuky, aby už dom jeho Otca nebol tržnicou.
------------------
Naposledy upravil plamienoq dňa 2018-08-14 15:20 GMT
hore
nezabudka1234·15.08.2018 02:40
Miso, a o com to vlastne hovorí? Vieš, neni vyklad ako vyklad. Ma tento neuspokojil. Som si myslel, že v podobenstvach rozpraval Ježiš, a symboliku hladame vo velkonocnych vajičkach a vianočnom stromčeku.
hore
milan_r·23.08.2018 05:53
Rozbehla sa tu dosť debata, niekedy konštruktívna, no taktiež viackrát v značnej miere odkláňajúca sa od hlavnej témy tohoto blogu. Dúfam, že už všetci čitatelia tohoto blogu pochopili, a hlavne i tí, ktorí to nejak pochopiť nechceli, koho vlastne hľadám. Rád by som to teda zhrnul, hľadám farára či prostého kresťanského duchovného vodcu (a môže to byť aj žena),
ktorý sa verejne dištancuje od AKÉHOKOĽVEK válčenia kresťanov (tak ako to bolo bežné u kresťanov cca prvých 300 rokov)
a
ktorý súčasne vo svojom zbore hospodári výhradne iba s tými peniazmi, ktoré si jeho cirkevníci vyzbierali DOBROVOĽNE medzi sebou (včítane peňazí na jeho plat) tak, ako to bolo bežné u prvotných kresťanov.
Poznáte nejakého takého farára? ÁNO alebo NIE! Ak ÁNO, uvítal by som, keby ste mi naňho poskytli kontakt.
hore
milan_r·25.08.2018 07:26
andreiosemaria, vďaka za konkrétne tipy. Píšeš: "Striktný pacifizmus hlásajú jehovisti". Slová ako pacifista či pacifistický nerád používam - sú už dosť sprofanované a nevystihujú správne moje postoje a ani to čo hľadám. Teda sám seba neradím medzi pacifistov ale radím sa k presadzovateľom aktívneho nenásilia podľa Ježišovho vzoru. Neradím sa ani k nejakým sentimentálnym naivkom a uvedomujem si, že sú i situácie kedy je nutné "zapráskať i bičom" (Jn 2,15). Neradím sa ani k panickým či nenávistným odporcom akýchkoľvek zbraní. Znova i v tomto sa snažím vychádzať z Ježišovho učenia, kde v Lk 22,38 je napísané: "Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: Dosť je.". Nepovažujem sa ani za tak bigotného, že by som bol ochotný pripustiť iba dva meče. Dokonca sa považujem za takého liberála, že poviem tomu, komu sa mália dva meče, nech si ich kúpi trebárs 10. Ak sa vidí i toto niekomu málo, nech si teda kúpi guľovnicu či kanón, ak si na tieto zbrane vybaví príslušné povolenie a ak nebude týmito zbraňami obmedzovať či ohrozovať slobodu, zdravie či životy niekoho iného. No i napriek tomuto môjmu liberalizmu som konzervatívnym zástancom Ježišovho pohľadu na násilie. Teda zastávam obdobné postoje, ktoré som spomínal už vyššie v tomto blogu a ktoré prezentoval práve sám Ježiš pred 2000 rokmi v:
a) Mt 26,52: "Daj svoj meč späť na jeho miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, zahynú mečom." - keď sa jednalo o jeho vlastný život,
b) Mt 10,23: "A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného.." - keď sa jednalo o život jeho nasledovníkov,
c) Mt 5,43-44: "Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú," - keď kázal svojim poslucháčom nielen o násilí.
No a jehovisti? Sú to teda kresťania alebo nie!? Podľa toho čo Ty píšeš, z ortodoxného pohľadu nie sú. To ale nie je pohľad iba ortodoxného krídla, podobné názory na jehovistov sú aj u protestantov. Treba však kvitovať to, že počas existencie nacizmu v Nemecku, boli to práve jednoznačne hlavne jehovisti a zopár jednotlivcov z iných cirkví, ktorí povedali tomu válečníckemu šialenstvu jasné NIE a mnohí za to zaplatili svojim životom. No i tak by som radšej našiel nejakého duchovného vodcu, ktorý by spĺňal moje požiadavky, z tých majoritných kresťanských kruhov, ktoré sa navzájom za kresťanov uznávajú .
Ďalej spomínaš kvakerov. Áno, čo som sa trocha po nich popozeral, našlo by sa u nich viacero pozitívnych prvkov. Ty teda považuješ kvakerov za kresťanov? No ja som u nich nikde nenašiel jasné stanovisko, že by Ježiša považovali za Krista.
Ďalej píšeš: "Konečne spomínaná pravoslávna starostylná Církev nemá nijakých oficiálnych duchovných v armáde, ..". Áno, nenašiel som u nich, že by mali oficiálnych duchovných v armáde. No ale taktiež som u nich nikde jasne nenašiel, že by sa v praxi plne stotožňovali s Ježišovým pohľadom na násilie uvedeným vyššie v bodoch a), b), c) a teda sa jednoznačne dištancovali (podľa môjho požiadavku) od akéhokoľvek válčenia zbraňami tohoto sveta. V tejto súvislosti by som si dovolil opätovne spomenúť Kresťana Petra Chelčického, ktorý jasne podľa Ježišovho vzoru pripomenul v dobe husitského válečníckeho entuziazmu to, že kresťan má právo v boji požívať výhradne zbrane duchovné.
No a k tej Tvojej prvej poznámke zdanlivo od veci. Jeden z rozpoznávacích znakov kresťanov verzie 2.0 (teda vyznavačov toho štátneho náboženstva, ktoré vzniklo v 4. storočí) vidím v tom, že sa zvyknú oháňať pri svojom válečníckom pritakávaní či priamo nadšení slovami Pavla, kde v Rim. 13,1 uvádza "Každá duša nech je poddaná vrchnostiam, majúcim vyššiu moc; lebo nieto vrchnosti krome od Boha". Ba dá sa dokonca povedať, že z práve aktuálnej štátnej moci - nech je akokoľvek šialená, si priamo vytvorili zástupcov Boha na zemi. Pritom neuvedú či priamo ignorujú slová Petra a VŠETKÝCH ostatných prítomných apoštolov, ktorí v Sk. 5,29 povedali toto:
"Viac treba poslúchať Boha ako ľudí".
No a najmarkantnejšie sa táto vlastnosť vyznavačov kresťanstva verzia 2.0 prejavila práve v minulom storočí v Nemecku (ako som už v úvode tohoto blogu uviedol), keď si za svojho národného vodcu zvolili slobodne, dobrovoľne, demokraticky práve Hitlera a následne sa stali slepými vykonávateľmi jeho šialenstva. Totálne si prekrútili tú druhú najdôležitejšiu Ježišovu vetu o láske k blížnemu, totálne ignorovali také Ježišove slová ako MILUJTE SVOJICH NEPRIATEĽOV.
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
silvestersilvo·06.08.2018 11:12
-keďže si z ČR skús ísť do salvátora v prahe za Tomášem Halíkem