Akurát mali by sme chcieť hľadať úprimne, nie sebecky. Samozrejme je potrebné aby si partneri sadli. no vyberať vyvoleného alebo vyolenú ako tovar, je divné. Láska je rozhodnutie. Rozhodnutie pre dobrý aj zlý obsah „tovaru“ Je to len taká myšlienka a berte to z nadhľadom. Netvrdím že je to jednoznačne takto a nie inak. Prajem vám pekný a úspešný deň a veľa Božieho požehnania. S pozdravom Patrik
hore
patrick·16.07.2018 16:01
Áno, Pán je našou najväčšou istotou. Teda okrem Ficových istôt, ktoré nám dávajú nádej že horšie už byť asi nemôže Troška na odľahčenie témy 
Ale darmo, stvoril nás ako muža a ženu. A jeden bez druhého sme tak nieako ochudobnený.
hore
patrick·16.07.2018 16:39
Ešte mi napadla jedna myšlienka. Rozprával som sa s farárom o vzťahoch a tak podobne. Ja som mal taký sen že keď sa rozhodnem pre jednú ženu tak s ňou chcem ostať. A bol som v tom že sme si súdený. Veril som v to že ľudia sú si predurčený. A nevyšlo to. Znie to divne ale je to skvelé. Pretože každému z nás to pomohlo. Farár mi povedal že predurčenie alebo osud nieje. Máme slobodnú vôľu. Pán nám ponúka možnosti a buď sa ich chytíme alebo nie. Ono skôr ide o to že buď je tam pravdepodobnosť že vznikne vzťah medzi mužom a ženou alebo nie. Ak vznikne, Pán ho môže alebo nemusí požehnať. Predsa on vie čo je pre nás správne. Keby bolo všetko po nás ako chcem, priviedlo by nás to nešťastia, preto niekedy musí Pán zasiahnuť. Nie že by nám chcel pokaziť sny či ublížiť ale preto že nás miluje a chce nás ochrániť od nešťastia. Ak sa nemýlim tak jedno neprajné príslovie hovorí "bodaj by sa ti splnili všetky tvoje priania" 
Len si to predstavte že by sa nám splnili všetky naše priania. To by bola katastrofa čo? Ono neraz sa k nám Pán prihovára a chce pomôcť, len neraz si ideme tvrdohlavo za svojím a potom môžeme doplatiť. Páčila sa mi aj myšlienka čo rozprával farár mladomanželom pri obrade. Bola v tom zmysle že nech sa v živote rozhodneme pre akéhokoľvek partnera alebo partnerku, tak je to rozhodnutie s tým že jeho alebo ju príjmeme takého či takú aká je. A že vždy je tu niekto kto by bol pre nás od toho vyvoleného či vyvolenej lepší. Ale my sa toho zriekame a rozhodujeme sa pre túto konkrétnu osobu so všetkým čo prináša. Láska je rozhodnutie.
hore
patrick·16.07.2018 17:32
Loveasaway, súhlasím s tebou. Ono ale pekne sa tu o tom píše no sám viem že je neľahké tým všetkým aj žiť.
hore
patrick·18.07.2018 12:03
Určite je možné aby dvaja prípadne viacerý ľudia mali veľmi totožný pohľad či názor na určitú vec či problematiku. Ale na iné budú mať iné pohľady. Je to možné aj keď nie sú fyzicky spolu. Ale ako tu bolo napísané, je problém zistiť úmysel diskutujúceho. Aby sme si mohli spraviť predstavu o niekom koho sme fyzicky nevideli ale vidíme len jeho písomný prejav, museli by sme ten prejav sledovať dlhšie a prípadne na viacerých miestach kde sa prezentuje.Lebo inak sa prezentuje tu, inak na nieakej sociálnej sieti a inak inde Je to o tom že v našom živote používame masky. Inak sa správame doma, inak v práci, inak s kamarátmi inak inde. Nemyslím tým úplne inak, ale sú tam rozdiely. Našu základnú podstatu nemeníme, len prispôsobujeme naše vystupovanie danej situácií. Niekto viac, niekto menej. Určite sa dá lepšie spoznať charakter človeka keď sme fyzicky spolu a nie raz. A to tiež pri viacerých situáciach. Presne ako pri budovaní vzťahu. Ťažko si urobiť predstavu o človeku keď som s ním neprežil dobré aj zlé chvíle. A aj keď si myslíme že niekoho dobré poznáme, môže nás veľmi prekvapiť. V každom prípade je fyzický kontakt veľmi dôležitý. A s tým čo spomenul rasto 624 sme sa už asi všetci stretli. Že sme si pri komunikácii s niekým povedali, "však ty mi čítaš myšlienky, presne tak som to myslel". Čím viac sú spriaznené duše tým lepšie to funguje. No našťastie to nikdy nebude na 100%
patrick·16.07.2018 15:19
So všetkým sa dá pracovať. S každým problémom či nedostatkom, nazvime si to ako chceme. Skutočne sa to dá. Presvedčil som sa o tom. Len niekedy sami na to nestačíme a potom príde do života rana aby sme sa spamätali a všetko sa poprevracia. Na prvý dojem sa nám zdá že prišlo naše najhoršie obdobie. No až po čase pochopíme a budeme vďačný že sa to stalo. Každá negatívna vlastnosť je v nás má potenciál, je len na nás ako jej povolíme uzdu. A presne, vyžaduje to námahu. No ak by nás to nič nestálo a prišlo to len tak, tak vážili by sme si to? Ruku na srdce. Asi nie. Ale keď sa niekam dopracujeme a venujeme tomu veľa, má to vysokú cenu. Keď idem na náročnú túru kde prichádzajú kŕče, únava a pocit že to už nedám a musím sa vrátiť, nájdem máličko nádeje. Nádej ktorá mi povie pozri sa kde si prišiel, koľko cesty je za nami a ty sa chceš vrátiť? Poviem o tom Pánovi. Vtedy ma to zázrakom nakopne.Oddýchnem si a idem ďalej. Keď prídem na vrch kde som sa chcel dostať, príde ten skvelý pocit. Napriek únave, vyčerpaniu a potom zaliatou tvárou príde tá odmena. Tá spokojnosť ten pocit že som to dosiahol a tá vďaka že mi dal Pán silu nevzdať sa aj keď príde veľmi ťažká chvíľa. To úsilie pri dosiahnutí čohokoľvek s Pánovou pomocou stojí za to. Aj keď chápem že je jednoduchšie sa vyviezť lanovkou a ušetriť si sily. Vždy sú jednoduchšie cesty. Na nich ale asi nezažijeme to čo na tej poctivo odmakanej. My ľudia sme dostali neuveriteľnú silu od Pána. A často nevyužívame ani minimum. Človek dokáže veľmi veľa či pri práci so sebou alebo okolím. Keď skutočne budeme chcieť, keď sa odhodláme a zapojíme do práce Pána, dokážeme všetko. Zase som sa rozpísal. Dobre takže asi tak zatiaľ. Berte to z nadhľadom a neberte to od slova do slova. Každý máme inú cestu a inak sa v našom živote podpisuje pôsobenie Pána.