Toto je malé pôstne zamyslenie.
Toto je príbeh o obyčajnej žene. Je taká obyčajná  podľa svojho seba hodnotenia, až si myslí, že je vážne ale super...
Je to kresťanka taká ako skala, aj taká tvrdá, aj taká dokopy na nič. Neotesaná.

O Bohu nepovie nič. Vie len to, že nejaký je, a pred rokmi bola na náboženstve. Jej duša je prázdno...
V kostole vysedela značné  miesto vedľa matky, ktorej sa bojí, a v duchu ňou pohŕda.
Prešla viac pútí ako turistiky. Čítala duchovné knihy, ale nič s nenaučila. Presne! Presne ako tvrdí Písmo.  Poznávajú a nikdy nič nepoznajú...
O čom točí? O čo mu ide? Ale o nič... nepochopíš.... a o tom to je!

Obyvateľky Bášanu, bášanské kravy, skontrolujte si bižutériu, to vaše zlato je prach. Vaše zuby sú niečo, čo sa už teraz kazí, rovnako ako dych? (Prepáčte, skúsenosti...) Vaše ešte stále mladé tváre, ulízané vlasy, a feminizmus zažratý priamo v duši. Asi sa učí ľahšie ako katechizmus, čo? Hotové nešťastie pre toho, kto vám naozaj naletí. Každá vráska, každé kilo ťa zabíja, lebo tam je tvoj poklad. Tam si sa našla. A tam asi aj skončíš.

Jej mozog je väčšinou jedna katastrofa. Napíše tak dve slová, občas sa premôže a dá dve vety. Kto by si dnes všímal nejakú hrúbku v charaktere, nie ešte na monitore...

A keď sa nikdy (poriadne) nepomodlia, inak sú súce kresťanky,  potom idú na zoznamovací server. Lebo kamošky už majú deti. Ona má svoju prácu a svoje peniaze... zopár, čo našporila. Je tak čistá, že spala len s jedným chlapom, snáď dvomi? To sa môžeš domnievať. Však čo... Všetko bolo vtedy iné. Aj dnes je všetko iné.

Ona je proste duchovná. Ona hľadá len kresťana... Ale nie si môj tip.... Hovorí z nej jej telo... nie duša... Každý, kto by bol poriadny neveriaci, spal by s piatimi ženskými, ale mal by pekný ksicht, to je ich voľba. Ešte aby bol tak trochu prachatý. V tejto oblasti nie je nijaká obeť dosť veľká... Telom v kostole, dušou radšej nedomyslieť... Alebo naopak? Dušou v kostole, telom....  Dušou obyčajná pohanka. Vlastne zabudol som... úlohy sú rozdelené... Ona ho bude viesť, a to k obráteniu... Najskôr tak vo dverách, keď ju nechá... A jeho úloha...? Mal by ju nie viesť...? Ešte to tak! Ona má vlastný rozum. Skôr zviesť, ale nenápadne.
A tak aj pravdaže dopadnú. Tváre radi šedivejú, kým sa pravda úplne nerozpadnú, nezhnijú... Poľná bylina, milé.... ráno rastie, večer usychá....
Krásavci podľa ich chuti tak radi predsa kočíkujú, chodia na nákupy.... Starajú sa o rodinu a chodia toľko do kostola... Vlastne rovný rovného si hľadá... keď má byť sranda.
Toto je jedna nehoráznosť, za ktorú budú niesť veľmi prísnu zodpovednosť. Lebo kto seje do tela, seje záhubu.  Žiaľ často nie len svoju.

Tak pokiaľ pôjde tvoja pýcha?  Lenže Ty sa v tomto určite nespoznáš. Vieš, ktorej to píšem? Áno, vám dvom... Tak už vieš kde? Skúsme chvíľu hádať. Prídeme na to. Vieš kde....? kam ťa vedie táto tvoja nevyznaná pýcha? Jednoduchá odpoveď. Do pekla. Už čaká.
Vykonaj včas pokánie. Včas, sekera je pri koreni stromov. A tyká...

Bože, zmiluj sa!

PS. Chápem, že aj nejaká žena by mohla niečo podobné napísať, ale uznáte že oslovenie: Vy bášanskí bíci... to by nebolo to... to pravé....