po dlhšom čase sa Vám prihováram z môjho blogu. Posledný čas som úplne rozlietaný a nič nestíham, stále len práca, cestovanie, škola , cestovanie, práca a takto dookola. Onedlho sa k tomuto pridá aj prax, tak to už nebudem stíhať ani toľko. Nuž, posťažoval som sa Vám a teraz k veci
Teší ma, že môj blog má taký dobrý ohlas a že o komentáre a správy nie je núdza. Ospravedlňujem sa, že neodpovedám na všetky komentáre, ale uznajte, že sa to nedá. Niektoré sú trefné, niektoré ma donútia zamyslieť sa nad napísaným a niektoré ma učia pokore, iné zasa pochopeniu iného názoru. Potom sú tu také detské typu „Ocííííííí aha čo Stano napííísaaal – toto nie je pravda, lebo ja to chápem ináč
Ale dobre tak, som rád za všetkých a modlím sa za Vás 
Posledné týždne som sa neozýval, pretože ma nenapadala žiadna téma ktorou by som sa mohol prihovoriť. Čo píšem musí vychádzať zo mňa a musím s tým byť stotožnený a preto sa dlho nepripravujem, musí ma napadnúť myšlienka a potom ju len rozvíjam a nabaľujem. Dnes ma takáto myšlienka zastihla v práci, keď som si cez mobil kontroloval Facebook. Videl som tam zdieľaný obrázok na ktorom stálo: „Ak chceš vidieť veľkosť Boha pozri sa na vesmír, ak chceš vidieť lásku Boha pozri sa na kríž“. Na tomto obrázku bola kalvária, Ježíš vysiaci na kríži a pod ním malý chlapec. Sprvoti som si obrázok len pozrel a roloval som ďalej. Neskôr som sa zastavil a vrátil som sa. „Ak chceš vidieť lásku Boha pozri sa na kríž“. Wau.
Nadobudol som pocit, že akoby človek na túto skutočnosť akosi pozabudol. Kríž, znak našej spásy sa stal našou každodennou súčasťou. U nás doma na Slovenku ho vidíme takmer všade. Mnohým z nás visí kríž na stenách v izbách, vidíme ho na sakrálnych stavbách, v kostoloch, výkladoch, ľudia ho nosia ako prívesok na krku, denne vidíme desiatky krížov.
Kríž akoby v našej dobe zovšednel. Vnímame ho už ako všednosť nášho života a preto zabúdame na tú úžasnú „správu“ ktorá sa za týmto znakom skrýva. Správu ktorá ti chce povedať niečo úžasné, niečo po čom ťa prejdú zimomriavky po celom tele. Počúvaj ! „Ježíš Kristus , Láska, zomrel za tvoje hriechy preto, aby si ty mohol žiť večne“. Chápeš ? Chápeš veľkoleposť tejto správy ? Ty, ja, hriešnik nezomrieš – pretože náš Boh zomrel obetoval sám seba aby nás vykúpil. Toto je správa drahí priatelia, ktorá nesmie zovšednieť, pretože ináč stráca na svojej intenzite lásky a radosti.
Prečo sa židia rozhodli, že by bolo dobré Ježiša ukrižovať ? Dobre vieme, že Ježišovo učenie bolo často krát úplne v rozpore k tomu, čo tvrdili židia. Tieto rozpory sú nepopierateľné. Židia potrebovali uistiť ľud, že učenie ktoré prichádza od Ježiša nie je od Boha ale je proti Bohu. Ako to teda urobiť ? V knihe Deutronómium sa píše: „Prekliaty je ten, čo visí na dreve“. Je to teda jasné, ak chcem dokázať, že Ježišovo učenie nepochádza od Boha, pribijeme mu jeho ruky a nohy na drevo kríža. Ukážeme, že ten čo visí na dreve nemôže pochádzať od Boha ale naopak, je pre svoje učenie Bohom prekliaty.
S čím sa ale Židia prerátali ? Boh ukázal, že Ježišovo učenie je Božie a že Ježíš prichádza od Boha (Je Boh) a On vstáva z mŕtvych. Teda Ježíš je Bohom vyvolený, pomazaný (Christos). Všimnite si drahí priatelia, že všade vo sv. písme, kde sa spomenie Ježišova smrť, ihneď nasleduje aj Ježišovo vzkriesenie.
Nech teda nie je pre nás znak kríža len akýmsi prázdnym „vyhoreným“ symbolom. Nech je pre nás symbolom skutočnej udalosti, skutočne veľkolepo neopísateľnej udalosti – kedy za nás všetkých tiekla Božia krv po dreve kríža. Nech je znakom radosti, že sa nemusíme báť smrti, no zároveň znakom odpustenia ktorého sa nám dostalo a ktoré by sme mali vedieť „posunúť“ ďalej.
Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený,
Kristom nesený z lásky, krvou zmáčaný za nás.