Je správne keď ospúšťame len preto aby bolo odpustené Nám alebo odpustiť preto ,že Vám je tej osoby ľúto ???
Čo robiť vstúpiť znovu do rieky ktorá je nepredvídateľná pre niekoho koho mi je ľúto ???
Dať príležitosť na zmenu aj keď Vám to nič neprinesie a nič nezmení vo mne ???
Posledné komentáre 
Pridaj
príbehy životaodpustenie
Komentáre (37)
hore
katuska111·20.07.2017 18:28
Ahojte vsetci,
Odpustame,lebo aj Boh nam odpusta. Odpustame,lebo je to nasa krestanska povinnost. Odpustame z lasky k Bohu a bliznemu. Nie pre dobry pocit,pre nejake druhe sance a ani doveru a co ja viem co.
Naposledy upravil katuska111 dňa 2017-07-20 20:05 GMT
hore
marian123·20.07.2017 19:25
O odpúšťaní sa dá krásne písať, ale koľko ľudí dokáže odpustiť niekomu, kto mu naozaj ublíži? To je niečo iné, ako tu teoretizovat.
Samozrejme, odpustiť niekomu kto sa náhodou pomýli a hneď sa to snaží napraviť je ľahké.
Naposledy upravil marian123 dňa 2017-07-20 20:26 GMT
hore
janjan·20.07.2017 19:42
11111,
keď teraz do Teba zarýpnem, odpustíš mi ? 
Ináč, páči sa mi príspevok katuska111.
Naposledy upravil janjan dňa 2017-07-20 20:44 GMT
hore
rastislav·20.07.2017 20:14
Evanjelium podľa Matúša - kapitola 18
21 Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?"
22 Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
alebo
Evanjelium podľa Matúša - kapitola 5
39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.
v tomto spočíva dokonalá pokora.
hore
marian123·21.07.2017 20:14
Odpustiť neznamená zabudnúť.
Odpustenie je prejav slobodného rozhodnutia z lasky, nie straty pamäti.
hore
marian123·21.07.2017 20:45
Tak príklad: Manželka odpustila manželovi alkoholikovi všetko čo si pri ňom prežila. On nechce pit.
Znamená snáď odpustenie, že ma úplne vymazať z pamäti že on má problém s alkoholom a má si s ním kľudne zajist na víno?
hore
marian123·22.07.2017 06:07
Ten príklad s alkoholikom sa mi zdá dobrý na ilustráciu. Odpustiť mu neznamená vymazať z pamäti fakt, že ten človek má problém s alkoholom. To si naopak treba pamätať a správať sa tak, aby cez nás k nemu neprišlo dalsie pokušenie.
Nemôžem urobiť reset, všetko zabudnúť a ponuknut mu poharik.
Rovnako je to s akýmkoľvek hriechom. Keď odpustim, musím pamätať, že ten človek tam má slabé miesto a nepokúšat ho.
hore
janjan·22.07.2017 13:52
No, pravda, na noutbuku niektoré príspevky zaberajú celú plochu obrazovky.
hore
janjan·22.07.2017 19:26
11111,
ale anneliese si nemusel odpovedať, ona by z toho traumu nemala.
Niečo poučné odo mňa ? Nečítal si, že mám vedomosti štvrtáa na základke. A ktosi mi napísal. že neviem ani detský katechizmus.
hore
klaudia·25.07.2017 10:47
všeťkym ak su moje otázky zlé položene tak sa ospravedlňujem ..čo sa týka odpustenia viem čo je to a čo to znamena a poznam aj mnoho hlášok a príbehov o odpusten zo sv.písma ...ale moje otázky zodpovedali tomuto príbehu ...mala som chlapca ktory si ma vôbec nevážil ako ženu a ani veci ktoré som pre neho robila ako náhle som odišla uvedomil si čo pre neho znamenám začal ma žiadať o odpustenie robil preto mnoho veci ukazoval mi ako sa dokáže zmeniť čo urobi pre mňa ,žiadal o šancu sa k nemu vrátiť aby mi dokázal ako sa zmenil a ako si začal všetko vážiť a čo mi môže priniesť do môjho života ,lenže moje city po čase sa k nemu zmenili až tak že som k nemu už žiadnu lásku necítila aj keď som mu to povedala že knemu nič necítim stále bol odhodlaný bojovať ...lenže moje city to aj tak nezmenilo tak vela krát mi ublížil že moja dôvera k nemu upadla a všetko mi prišlo ako hrané ....lenže po čase ako sa snažil mi ho začinalo byť ľúto a ja som nevedela čo robiť ,čo je správne,ako sa tomu postaviť,
hore
klaudia·25.07.2017 11:04
1111 to sa práve deje lenže moje otázky to nezodpovie odovzdávam to ,lenže vtomto prípade musím pár rozhodnuti urobiť aj ja...
hore
marian123·25.07.2017 12:06
Odpustiť mu treba, t.j. neživiť v sebe hnev naňho a želať mu dobre v živote.
Ale chodiť s niekým len preto, že ho lutujes, to je veľmi zlý nápad.
Sú len dve možnosti - buď teraz hovorí tak, aby si ho ľutovala a on s Tebou manipuloval, alebo je zamilovaný naozaj.
V prvom prípade preč vo vlastnom záujme. V tomto druhom je ľútosť malo na vzťah, to by si mu len ublížila, treba ho odmietnuť hneď narovinu. On sa s tým vysporiada celkom určite.
Naposledy upravil marian123 dňa 2017-07-25 13:07 GMT
hore
alexandra_·25.07.2017 12:25
Klaudia,
Ak si k nemu stratila doveru, zrejme to bolo nieco vazne a pre teba podstatne.
Su veci, ktore sa daju prepacit bez ujmy, no su veci podstatne.
Mat ku svojmu partnerovi doveru je podstatnejsie pre zotrvanie vo vztahu ako z ulutostenia alebo ako z odmeny za jeho terajsiu snahu, ktora je vynakladana urcite vo vacsej miere, ako keby nevedel, ze ta moze stratit.
Na jednej strane je cenna jeho snaha, ale prijimana s narusenou doverou.
To su nasledky, ak niekomu ublizime, ze nam prestane doverovat.
Nerob rozhodnutie, ak si si nie ista pre pokracovanie vo vztahu. Aj ked sa s nim budes priatelsky stretavat, neznamena to, ze vztah stale je. Po takom hlbokom sklamani si to ziada akoby odznova rozvijanie a budovanie, najdenie zmyslu, preco zotrvat s danym clovekom. To, co sa stratilo, je potrebne znovu vybudovat, ak je prijatelne dat tomu sancu.
Nemusime cloveka odkopnut, ale ani s nim tvorit par, ak to tak nevnimame ako spravne.
Urcite si to ziada cas. A ak ta ma naozaj rad, bude to respektovat a bude v tvojej spolocnosti aj tak. Bude vdacny za to, ze dostal druhu sancu.
Vies sama posudit, ake mal pre teba hodnoty, co ti do zivota daval, co naopak dobre nebolo alebo skodilo.
Je vsak potrebne byt k cloveku uprimny a ak by si sa nejak rozhodla, povedat mu to.
Na druhej strane su veci, ktore ak sa na ne nepoukaze, ten druhy si ich nevsimne alebo neuvedomi. Ak sa potom snazi ich zmenit pre dobro toho druheho, je to cenne.
(aj keď si myslím, že naučiť sa vážiť si človeka, ktorého mám vedľa seba, mať určité spôsoby a správanie, nie je záležitosť jednorázovej zmeny, tie spôsoby sú v človeku zažité a aj keď sa vynakladá momentálna snaha, skôr či neskôr sa predsalen prejavia tie zažité a získané výchovou a životom)
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-07-26 08:30 GMT
hore
katuska111·25.07.2017 18:30
Klaudia,
ale toto su dve rozdielne veci. Ty mozes v hlbke svojho srdca odpustit a napriek tomu uz s nim nemusis nic chciet mat,lebo si zistila ze nechces....
Naposledy upravil katuska111 dňa 2017-07-25 19:30 GMT
hore
janjan·26.07.2017 06:49
Koľko sme my už tu na týchto stránkach čítali o "odpustení a zabudnutí" ...
hore
katuska111·26.07.2017 10:31
Odpustenie a zabudnutie na zle si neprotireci so skutocnostou,ze s dotycnym muzom uz nechce chodit,budovat vztah...
hore
klaudia·27.07.2017 07:43
llll marian 123 a Alexandra máte rozdielne názory ale všetke sú pravdive ,ďakujem za rady
katuska111 nie je to tak jednoduche ako sa to píše ale ďakujem cenim si toho
hore
alexandra_·27.07.2017 13:26
11111, ja si myslim, ze ludia zabudaju aj uplne, nieco sa mozno pre velkost neda, ale velka vacsina je so zabudnutim uplnym.
Keby sme nezabudali uplne, nedalo by sa dalej zit..ani zit s tymi ludmi a ani vo svojom svedomi
Niekedy je zabudnutie ako podanie ruky druhemu, aby mohlo zacat nieco lepsie v jeho zivote alebo celkovo v zivote a bez tej nasej ruky by to mozno neslo
Absorbuje sa bolest alebo zlo pre moznost zrodu dobra.
Aby sa nerozmnozovalo zlo, ale dobro a spravnost. Aby sa prinavratilo dobro, spravnost, pokoj, radost, nadej..alebo ine.
Tak nejak to chodi v zivote.
hore
marian123·27.07.2017 13:48
Odkiaľ je ten nezmysel, že odpustenie = strata pamäti???? Veď do nie je ani v Písme, ani v učení Cirkvi. Ani ten spomínaný Marián Kuffa to tak nepraktizuje, veď inak by predsa nezakazoval ľuďom unho piť.
Nevytykat, nemyslieť na minulosť v zlom, želať tomu človeku dobro, podľa toho konať, hlavne sa modliť, to áno, ale nie výmaz z pamäte. Prave pre lásku k tomu človeku.
hore
alexandra_·27.07.2017 13:56
Tak, ako to opisujes, Marian.
To je pre cloveka zabudnut.
Uplny reset neexistuje.
Potom je este to, co pises, pamatat na to, co je spravne, comu treba predchadzat, co nekonat a tak.
hore
alexandra_·27.07.2017 14:30
niekedy si to žiada tiché odpustenie a niekedy je tiché odpustenie škodlivejšie, to znamená, že by sa veci mali pomenovať, vyjasniť, viesť k náprave, alebo k mieru, aby boli uvedomené a mohlo sa im predchádzať
aby aj to odpustenie viedlo k osohu človeka alebo k osohu medziľudských vzťahov
Roman, ono je to kombinácia toho, ako si to jednotlivo pomenoval, aspoň u mňa to tak funguje, že na mnohé veci sa vyslovene zabúda práve tým, že sa odpustili, že sa nepripomínajú a že sa žije inak
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-07-27 15:36 GMT
hore
marian123·27.07.2017 16:28
Priznám sa, naschvál som dal túto otázku, aby som ukázal, čo mám na mysli.
Totiž keď si na to takto spomínaš, to znamená, že si nezabudol.
Ak by si na to celé zabudol, odpovedal by si mi, že sa nepamätáš.
hore
janjan·27.07.2017 16:44
František Tondra, Morálna teológia:
"Zmierenie (s nepriateľom)
Urazený je povinný vnútorne aj navonok odpustiť. Tiež prejaviť bežné znaky spoločenského styku. Keď nepriateľ prosí o zmierenie, musí sa zmieriť. Nemusí odpustiť spôsobenú škodu a môže si ju aj po zmierení vymáhať. Po zmierení nežiadajú sa zvláštne znaky priateľstva."
hore
marian123·27.07.2017 16:48
Otázka je, či a ako odpustiť niekomu, kto o zmierenie nestojí a chce pokračovať v konaní zlého.
hore
alexandra_·27.07.2017 16:50
Marian, pre mna je zabudnut dvojake
A samozrejme symbolicke, lebo ked clovek zalovi v minulosti, najde to tam ako skutocnost, ktora existovala
1. su veci, ktore su zabudnute, vobec sa na ne nemysli, vobec nejdu na mysel ani sa uz opatovne neobjavuju.
2. su veci, ktore sa pripomenu, ale sa umyselne a chcene ignoruju, potlacia. Potlaci sa ich vplyv na pritomnu chvilu, pocit, rozhodovanie. A tak stracaju na sile ovplyvnovania i spritomnovania.
Keby clovek pripocitaval a pripocitaval..hrozi riziko, ze ho pohlti objem a rozsah, ktory bude prekazkou v dobrom konani. A nespravnou prekazkou, pretoze kazdy clovek pochybi v niecom, ci umyselne alebo neumyselne. A jeden druhemu by sme si nemali byt prekazkou v snahe byt lepsimi. Skor naopak, podporou alebo motivaciou alebo aspon chapanim krehkosti, slabosti alebo inakosti z nejakeho existujuceho dovodu, ktory to ovplyvnuje.
Tiez si vsak myslim, ze je potrebne iste veci brat do uvahy, ze u druheho existuju. Ze je spravne a mozno aj povinne ich do uvahy brat.
Nie vzdy je odpustenie lahke. Podla zavaznosti a nasledkov, ktore cloveku sposobuju a ako sa ho dotykaju... no vieme, ze mame odpustit..a zachovat sa potom tym spravnym sposobom, ktory zavisi od situacie
Mnohe odpustenia a spravne postoje by sme bez Bozej milosti asi nedokazali ani
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-07-27 18:25 GMT
hore
marian123·27.07.2017 17:00
Áno, asi nepripočítavať je to správne slovo. Nedrzat v sebe hnev. Milovať.
Ale som presvedčený, že sú veci, ktoré po odpustení môžeme pustiť z hlavy a iné zabudnúť nesmieme, aby sme sa vyhli situácii, že cez nás znovu príde pokušenie.
Naposledy upravil marian123 dňa 2017-07-27 18:01 GMT
hore
marian123·27.07.2017 17:04
Jednickar, ale Cirkev učí aj o cudzích hriechoch. Napr. hriech je aj netrestať hriechy iných. Ako mám niekoho napomínať a trestať, ak súčasne odpúšťam a zabúdam čo robí?
hore
janjan·27.07.2017 17:06
František Tondra, Morálna teológia:
"Láska k nepriateľom.
Nepriateľa milujeme ako svojho blížneho, nie ako nepriateľa. Povinní sme mu prejaviť bežné znaky spoločenského styku (pozdrav, odpoveď na olázku a pod.). Nie sme povinní prejaviť mu zvláštne znaky priateľstva (návšteva, pozvanie a pod.).
Na nejaký čas možno odoprieť aj bežné znaky, keby to pomohlo zmierniť jeho odvážnosť alebo priviesť k náprave."
hore
marian123·27.07.2017 17:18
Áno, zabudnúť je zabudnúť.
Keď zabudnem PIN od SIM karty, to znamená, že si naňho nemôžem spomenúť, aj keď veľmi chcem.
Zasa keď sa mi nedá zabudnúť ako som nabúral auto, znamená to, že si to pamätám, aj keď nechcem. Ako to potom môže byť príkaz, keď to nezávisí od mojej vôle?
hore
alexandra_·27.07.2017 17:42
A potom je este pohlad opacne.
Kto nam uz toho tolko odpustil?
Ti vsetci, co sme ich urazili alebo ublizili im?
Co to ich stalo namahy, bolesti alebo prijatia nasho zleho spravania alebo pochybenia..?
Sme za to vdacni tomu cloveku? A Bohu, ze nam dal opat sancu, hoci si ju nezasluzime?
Povedali sme tomu cloveku prepac, odpust mi, prosim, moje spravanie?
Napravili sme, co sme mu sposobili?
Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-07-27 18:43 GMT
Prihlás sa alebo sa zaregistruj pre pridávanie komentárov!
marian123·20.07.2017 15:37
Nie vždy je odpustenie úľava, niekedy je to veľká skúška na celý život.
Naposledy upravil marian123 dňa 2017-07-20 16:40 GMT