janjan·29.06.2017 20:59

Treba si zvykať. Väčšina ľudí občas uhne.

klaudia·30.06.2017 09:28

tomtom87 každý z Nás preživa niekedy ťažké chvíle a je jednoduchšie ich zvládnuť s niekym ako sám ...a fazuľa nie je dobrý príklad ona potrebuje opierku od začiatku až do konca a keby ju nemala zahynie a neni z  nej žiadný úžitok, a stou maďarčinou ťa nechápem ...


anneliese to áno ..a nie všetci sú rovnaky sú ľudia čo dokážu opetovať ...a priatelia sú od toho aby Nám pomáhali a mi im ....

Naposledy upravil klaudia dňa 2017-06-30 13:49 GMT

alexandra_·30.06.2017 11:38

skôr je lepšie dôverovať osobe, ktorá ti oporu vyjadrila a prisľúbila alebo o ktorej máš takú vedomosť
jedna vec je, čo by si očakávala ty od niekoho, druhá vec je, čo daný človek ti je ochotný a schopný dať
aby sa tie očakávania a podpora stretli, rozumeli, boli si vedomé na oboch stranách, aby nevznikali očakávania na márnej domienke a klamlivosti
niekedy je nám prirodzene známe, že niekto nám oporou v živote je, a tak o tom nepochybujeme

závisí to aj od toho, čo je toho obsahom a koho sa to týka (blízkej osoby alebo cudzej)
tiež treba pamätať na to, čo nemám už zneužívať, využívať, zbytočne zaťažovať, na vďačnosť, opätovanie, alebo prirodzenú dôveru v také konanie alebo naopak mať obozretnosť, ak je potrebná a pod.

blízke osoby sú si vzájomnou oporou, ako aj priatelia, manželia, rodičia k deťom, deti k rodičom..k pomoci jeden druhému, čo je prirodzené, a niekedy aj povinné

marian123·30.06.2017 13:24

anneliese:

eustacia·30.06.2017 15:04

V prvom rade sa má človek zaujímať o to, ako pevnou oporou je on sám.

sibka·01.07.2017 13:51

Myslím, že každý z nás má pomocnú ruku na konci svojho ramena. Na ľudí okolo nás sa nedá príliš spoliehať. Niekedy aj pomôžu, inokedy uškodia, väčšinou sa však každý "stará" len sám o seba a ostatní sú mu ľahostajní.
To ale neznamená, že sme na všetko sami..

Nikdy Ťa nezanechám, ani neopustím (Hebr 13,5)

Memorare
Remember, O most gracious Virgin Mary, that never was it known that anyone who fled to thy protection, implored thy help, or sought thine intercession was left unaided.
Inspired by this confidence, I fly unto thee, O Virgin of virgins, my mother; to thee do I come, before thee I stand, sinful and sorrowful. O Mother of the Word Incarnate, despise not my petitions, but in thy mercy hear and answer me.

Amen.