everest·26.04.2017 17:00

Ahoj Alebo,
je pravda, že nás môže manžel aj na rukách nosiť a spokojné a šťastné nebudeme nikdy.
Veta z článku je mimoriadne silná:
Nikdy nezverte do druhých rúk takú veľkú zodpovednosť, ako je vaše šťastie.

No žiaľ článok nie je objektívny.
Ja by som nemohla povedať to, že manžel nemá tú moc ma urobiť šťastnou.
Aj keď sa mu to podarí len na nejaký čas, spočítaš tie chvíle a je z toho dosť veľká časová jednotka.
Manžel sa ma často pýta.
Si so mnou šťastná?
Ľutuješ, že si mojou ženou?
Áno, pýta sa ma to.
A viem, že odpoveď ženy z príbehu ktorý bol uvedený v článku, bola neobjektívna až necitlivá.
Viem, je veľmi veľa žien zanedbaných svojimi manželmi.
Viac menej, rozumiem článku a myšlienke, no nepodceňujte moc a vplyv aký máte Vy muži na ženy.
Sú to maličkosti, ktoré nás odnášajú až do oblakov, ak nemáš doma zlatokopku a potvoru.
Sledujem často ženy na ulici a poviem Vám, celkom dobre sa dá čítať v tom akého muža pravdepodobne má doma.
Či svoju ženu zanedbáva
Je užasne príťažlivé na mužovi, keď sa snaží, a je vynaliezavý urobí niečo čo žena nečaká a ju prekvapí.
No skrátka je na zjedenie.

Naposledy upravil everest dňa 2017-04-26 18:04 GMT

eustacia·26.04.2017 18:41

Mne sa zmienený článok páči a súhlasím s myšlienkami v ňom vyslovenými. Iní ľudia ma neurobia šťastnou. Azda šťastnejšou, alebo šťastnou iným spôsobom...

alexandra_·26.04.2017 20:01

nie úplne súhlasím s tým, že sa človek robi šťastný sám
jedna vec je mať istý pokoj, rozvážnosť, vyrovnanosť, uvedomenie, istú radosť, nestrácať nádej, tiež pevne veriť a držať sa Boha (istú milosť zotrvania v dobrom).. a druhá vec je mať pocit šťastia
obdivujem danú ženu, ak to tak dokáže sama
ja určite nie, a z môjho života by som ani nekládla subjektívny pocit šťastia na nejaké dôležité, rozhodujúce miesto, nie vždy je merítkom toho, čo mám konať alebo toho, čo mám prijať v živote
niekedy to, čo je správne alebo správnejšie, vôbec nemusí niesť v sebe pocit osobného šťastia (naplnenie istých túžob), je to trochu iné uvedomenie, že tak to je správne
ba práve si myslím, že isté ľudské šťastie, ktorým je človek akoby naplnený (pocit šťastia, pocit plnosti, nemať nedostatok v niečom, zameriavanie na "udržanie seba samého v šťastí" ), môže zastierať pravdivosť, zvyšuje ľahostajnosť, nevšímavosť, neuvedomenie si určitých vecí, zvyšuje nevďačnosť za to, čo je
môj pocit šťastia je veľmi ovplyvňovaný napríklad ľuďmi okolo, mojimi najdrahšími
ak nie sú oni šťastní, neviem byť šťastná..ak sú šťastní, som šťastná aj ja
na druhej strane, aj keď sa necítim šťastná, je potrebné uvedomiť si, že mám robiť tých druhých šťastných, ak môžem a mám
myslím si, že trpiace alebo plačúce srdce, napriek osobnej bolesti a trápeniu v niečom, dokáže robiť iných ľudí šťastnými, potešovať..také srdce je niekedy omnoho vnímavejšie
pokladám za dôležité, aby človek potešoval iného alebo bol ústretový, všímavý i praktický tam, kde je treba

Som veľmi vďačná za každé moje potešenie od niekoho a tiež ho mnohokrát potrebujem, je naozaj potešujúce a pomáhajúce, ale život ma naučil, že nie je to všetko v jednej horizontálnej rovine
skôr si myslím, že je dôležitejšie v čase trápenia či bolesti neupadnúť do úzkosti a beznádeje, nie je to o šťastí a radosti v danej chvíli, ale o prijatí istých vecí s pokojom a s rozvahou

neviem sa nejak "udržiavať" šťastná sama, že je to len a vždy toľko, koľko pripustím sama od seba (vo význame ako tá pani, že je šťastná)
veľmi rada poviem tomu druhému potešil si ma, alebo som šťastná, vďačná, že ťa v živote mám, za to, čo mi dávaš,..
ľudia okolo ma robia šťastnou, nielen blízki, aj iní, rovnako ma ovplyvňujú isté situácie života, tiež bolesť, trápenie iného..i to, čo spôsobujem druhému ja, i to, co druhý mne
nie je to závislosť, je to vplyv, ktorý sa ma dotýka
beriem to tak, keď mi Pán Boh dáva potešenie, je tak, keď ho odníme, je inak
určité veci môžeme meniť či vyberať si, určité veci nie, prijímame ich
Pán Boh nám dáva veľa pocitov šťastia v živote, aj skrze iných ľudí, aj skrze isté situácie, a mnoho milostí prijímať život tak, ako je..s istým Božím pokojom, láskou i radosťou, ktorá má trochu iné vlastnosti prežívania
považujem za dôležité uvedomiť si, ak nám niekto prináša do života radosť, pomoc, potešenie, miluje nás, stojí pri nás, a to nás robí šťastnými alebo potešuje
ale je možné, že to nie celkom správne chápem v tom význame, ako to podala ona a že aj taký prístup môže byť osožný

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-04-27 09:02 GMT

alebo·26.04.2017 21:38

Ďakujem všetkým za reakcie.
Ak chcete, môžete na článok reagovať aj na stránkach, kde bol uverejnený. Má to iba obmedzenie v rozsahu textu - tuším tisíc znakov.
Ale vaše reakcie sú tak dobré, že - myslím si - by bolo škoda, keby sa redakcia cestaplus, ktorá to pôvodne uverejnila, s nimi neoboznámila.

Naposledy upravil alebo dňa 2017-04-26 22:39 GMT