Ako asi pre každého otca je môj syn extra výnimočný, extra nadaný, extra šikovný, ... , extra. Preto ma Dominikova genialita až tak neprekvapuje. Sú však chvíle, keď ma zaskočí a prekoná všetky aj nespomínané očakávania.

Dominik si obľúbil hádanky, dokonca im dával prednosť pred básničkami a rozprávkami. Tak som mu raz dával takú, čo už dávnejšie počul od starkého. Záplata na záplate a švíka niet. No odpovede som sa nemohol akosi dočkať. Tak mu opakujem: „ Čo to je?“ . Jeho odpoveď znela : „Hádanka“.

Pri kúpaní Dominika skúšam postaviť loď zo skladačiek. Vyvažujem, presúvam komín, vymieňam skladačky, ale stále sa ten výtvor necháva inšpirovať Titanicom. V tom mi nejako došlo, že hrať sa tu nemám ja a že aj tak nie je dôležité postaviť ideálnu, t.j. plávajúcu loď. Hlavne nech sa Dominik zabaví, kým mu vychladne voda a pôjde von z vaničky. A tak mu prenechávam tento nefunkčný projekt.  Na vyriešenie môjho technického problému mu stačili dva pokusy. Keď pri druhom z nich nádejný parník išiel ku dnu, vyhlásil: „Ponorka“.

Detské riešenia sú jednoducho geniálne jednoduché.