Pôjdem k jadru mojej pointy obklukou. Položím nám otázku: Čo všetko by ste dokázali obetovať za vieru v jediného Boha? Silná káva, viem, ale ...
Položím nám ďalšiu otázku: Ako je možné, že ľudia svätí dokázali víťazne zvládnuť všetky protivenstvá a kríže?
Ako dokázali odolať pokušeniam a nástrahám zlého?
Určite Vás tak ako mňa napadá, že to boli ľudia silnej a živej modlitby, so zmyslom pre obetu a pôst.
Aj keď mnohí skôr ako spoznali Pána, mali poriadne pochybnú morálku. Neskôr sa stali ľudmi hľadajúcich  pravdu, až pokiaľ si ju tak nezamilovali, že prišli k poznaniu veľkej Božej milosti a veľkej lásky Božej.

Fajn, ale poďme k praxi.
Viera bez skutkov je mŕtva a rastie v jej napĺňaní.
Pôstne obdobie ma nabáda, pozrieť sa do hlbín mojej duše a pozrieť sa na stav svojej viery a jej chápania v mojom živote.
Totalitný režim je už dávno za nami a tak viac menej človek má pocit, že prejavy viery nám v živote "problémy" nenarobia.

Viera sa vďaka "určitým demagógiám" stáva osobnou vecou, až natoľko osobnou, že pre okolie je príťažou.
Naša viera má mať aj určité zdravé prejavy, ku ktorých nás nabáda sám Pán.
"...Buďte soľou...sviecou, ohlasujte dobrú zvesť..."
Ja osobne neznášam "sektárske praktiky" a vymývanie mozgu, ale ... pochopila som, že my kresťania sme často dobrí len "pre práce" o ktoré nemá svet záujem, prípadne ako charita...
Šírenie viery a Evanjelia, nechávame výlučne len na kňazov, to je ďalšia chyba.
Veď tí majú štúdia a sú za to platení.

Vrátim sa k názvu Blogu.
CVIČENIE.
Viete prečo sa svätým darilo žiť vieru?
Lebo sa v bázni trpezlivo cvičili "byť verný" v maličkostiach.
Viera zosilnie.
Zosilnie komunikácia s Pánom a dôvera v neho.

"Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom" /LK 16,10/

Keď sme ešte randili s manželom, kúpil mi v Kremnici strieborný malý vkusný krížik s telom Krista. Od vtedy ho nosím spoločne s nádherným srdiečkom na retiazke stále na krku.
Mala som ísť na obed s riaditeľkou a ešte inými ľuďmi.
Cítila som, že tento obed bude menším "cvičením" sa vo viere.
Elegantne som sa nahodila, ale srdiečko a krížik som si nechala na krku.
Bola to pre mňa nová reštaurácia a tak mi sami odporúčali mäsité jedlo, ktoré pripravujú výborne.
Poďakovala som sa a povedala som im, že si dám bezmäsité jedlo.
"nevedeli sme o tebe, že si vegetariánka" bola ich odpoveď.
"Nie nie som vegetariánka, len v piatok nejem mäsité jedlá" znela odpoveď moja.
Priniesli nám jedlo a ja som sa prežehnala.
Vedela som, že potrebujú priestor to "predýchať" a tak som sa vzdialila k pultu, po kečup, ktorý prísediaca postrádala.

Viete čo som tým chcela povedať?
Cvičme sa v maličkostiach, lebo vo veľkých skúškach, ktoré nás čakajú neobstojíme!
Ak sa nebudeme cvičiť, veľmi ľahko budeme ako sv. Peter, stačí malé bu-bu- bu a máme v gatiach, lebo prídeme o kariéru, lepší plat, kontakty, ...
A to nám ešte nikto nesiaha pre vieru na holý život, tak ako to bolo v minulosti na Slovensku a vo svete sa deje momentálne.

Verím v Boha.
Naozaj?

Milujem slovo už ani vo vzťahoch nič neznamená.
Naozaj milujem?

Všetky slová pokiaľ nie sú naplnené skutkom sú len samé blá-blá-blá.

Telo si cvičíme, cvičíme si aj našu hlavu ...nezabudnime aj na našu vieru.

ahojte