Vtedy volám k Bohu telom i dušou. Pôst zintenzívňuje moju modlitbu. Platí to predovšetkým o prosebnej modlitbe. Ak sa chceme za niekoho prípadne na úmysel vážne modliť, je dobre podložiť svoju modlitbu pôstom. Vtedy modlitba prestáva byť len záležitosťou hlavy.
Vyznávam svoju slabosť a nemohúcnosť pred Bohom.
Pôstom naschvál zmenšujem svoju vitálnu silu, aby som tým vyjadril, že všetku pomoc očakávam jedine od Boha.

Pôst je zosilňovač ktorý veľkou silou prednáša naše prosby pred Pána.
Sile pôstu sa účinok neminie.
Ak naše prosby sú predkladané s dôverou, ...lebo len Pán vie najlepšie ...čo- kedy a kde...chce nám pomôcť a nie nám ublížiť.
Pán vie doceniť našu dôveru, tak je to v každom fungujúcom vzťahu.

Ak sa človek nepostí v Duchu Svätom, nevedie ho pôst k osvieteniu, ale skôr k zaslepenosti.
To potom nutne vedie ku skaze.
Prestávame vnímať realitu, blížnych okolo seba, stráca zmysel pre vlastné hranice a končí v sebapreceňovaní, až v šialenstve.
Pôst nás k osvieteniu privedie len vtedy, keď v ňom objavíme svoju slabosť a nie silu.

Každý, kto sa postí, spozoruje, že sa v jeho priebehu mnoho duševných funkcii zmení. Vystupňuje sa vnímavosť.
Vďaka týmto účinkom stráca pôst svoju trpkú príchuť. Dáva duchovnú radosť.
Sv. Benedikt píše, že sa pôstom môžeme cvičiť v „radosti Ducha Svätého“.
ahojte