Istý žobrák už vyše tridsať rokov sedel pri ceste. Jedného dňa išiel
okolo cudzinec. "Máte nejaké drobné?", zahundral žobrák a auto-
maticky mu nastavil starú baseballovú čiapku. "Nemám vám čo dať,"
povedal cudzinec. Potom sa spýtal:"Na čom to sedíte?" "Na ničom,"
odpovedal žobrák. "Je to len stará škatuľa. Sedávam na nej odnepa-
mäti." "Pozreli ste sa niekedy dovnútra?", spýtal sa cudzinec. "Nie",
odvetil žébrák. "Načo? Nič tam nie je." "Pozrite sa dnu," naliehal
cudzinec. Žobrák nadvihol veko. S radosťou a úžasom zistil, že škatuľa
je plná zlata.
Ja som ten cudzinec, ktorý vám nemá čo dať a hovorí vám, aby ste
sa pozreli dovnútra. Nie ako v príbehu - do škatule, ale ešte hlb-
šie - do svojho vnútra.