Ignaciánska spiritualitaLáska, ako dar Ducha Svätého

alexandra_

alexandra_

08.10.2017 05:14·889 prečítaní·3 komentáre

Späť na blogy
(Slávnosť Turíc, 15. mája 2016) – Dnes mnohí hovoria o láske, a slovo láska je asi najviac devalvované slovo s ktorým sa stretávame všade okolo nás: v hudbe, literatúre, vo filme, v médiách či v reklame. Ak chceme hovoriť o tom, čo je láska a aká je láska, o ktorej hovorí Kristus, je potrebné vychádzať zo sv. Písma: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží” (1Kor,13,4).  Pre slovo láska používa gréčtina tri rôzne výrazy: eros, filia a agapé, pričom všetky nájdeme aj v biblickom slovníku. Eros, ako špecifický druh lásky medzi mužom a ženou, na základe ktorej opisuje vzťah Boha k človeku Pieseň Piesní, filia, ako láska priateľská, ktorou Biblia vyjadruje vzťah medzi Ježišom a jeho učeníkmi a najvyššia forma lásky: agapé, nepodmienená láska, ktorá je darom, po ktorej by mal túžiť a smerovať k nej každý kresťan.

Táto láska je, spolu s vierou a nádejou teologálna čnosť, základná vlastnosť morálneho konania kresťana, vliaty dar Ducha Svätého: „je v našich srdciach rozliata skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (Rim 5,5)  Dary Ducha Svätého sú láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť, naopak skutky tela sú smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. (Gal. 5,22) Je dôležité, aby sme sa otvorili voči prijatiu darov Ducha Svätého, ktorý aj na nás zostúpil počas sviatosti birmovania, podobne ako na Ježiša pri Krste v Jordáne, kedy z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho.“ (Mk 9,7) Aby sme si uvedomili veľkú lásku, ktorú má Boh osobne ku každému z nás a nechali sa ňou premeniť, aby sme schopnosť milovať, ktorej sa nepretržite učíme celý život, čerpali priamo zo zdroja, od Boha, ktorý je láska.

O príchode Ducha Svätého hovorí aj sv. Cyril Jeruzalemský na začiatku 5. storočia. Pozýva nás v pokore očakávať Ducha Svätého: „Tichý a lahodný je jeho príchod, príjemný a vonný je jeho dotyk. Jeho príchod predchádzajú žiarivé lúče svetla a poznania. Prichádza so srdcom dôverného priateľa. Veď prichádza spasiť, uzdravovať, učiť, napomínať, posilňovať, utešovať, …. osvecovať myseľ najprv u toho, kto ho prijíma, a potom skrze neho aj u ostatných. A tak ten, kto bol predtým vo tme, a potom zrazu uzrie slnko, vníma svojím telesným okom svetlo a jasne rozlišuje, čo predtým nevidel, tak aj ten, kto je hoden daru Ducha Svätého, dostáva duchovné svetlo a nad svoje ľudské možnosti vidí, čo nepoznal.“

Istý mladý človek mal sen: Raz dopoludnia vošiel do zvláštneho obchodu, kde za pultom stál anjel: „Čo tu, prosím, predávate?“, opýtal sa zvedavo mládenec. – „Všetko, čo si praješ“, odpovedal anjel. Mládenec sa na chvíľku zarazil, no hneď začal pokojne vymenúvať. „V takom prípade si prosím zabaliť: koniec všetkých vojen na svete, lepšie životné podmienky, chlieb pre hladných, bývanie pre bezdomovcov, prácu pre nezamestnaných a…“ V tom okamihu mu anjel skočil do reči: „Prepáč, mladý človek, ale ty si ma asi zle porozumel. Ja tu nepredávam ovocie, ja mám iba semienka.“ Otvoriť sa pôsobeniu Ducha Svätého totiž vyžaduje aj našu aktivitu, spoluprácu na budovaní Božieho kráľovstva, naše slobodné rozhodnutie sa, naše áno pre Boha, ako ho vyjadrila Panna Mária keď prijala Božieho Syna do svojho života. Ako hovorí aj sv. Ignác: „Rob, akoby všetko záviselo iba od teba, a modli sa, akoby všetko záviselo len od Boha“.

Vytvoriť priestor pre pôsobenie Ducha Svätého môžeme každodennou systematickou modlitbou, na ktorú by sme si mali vedieť nájsť minimálne 20 minút denne, aby sme sa v tichu učili rozoznávať Boží hlas v množstve každodenných podnetov a nasledovali jeho slová, určené osobne pre náš život. Aby sa láska stala základným postojom nášho života, ako nás k tomu pozýva sám Ježiš: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ (Lk 10,27)

Ako nás v 2. storočí vyzýva sv. Ignác Antiochijský: „Vyhoďte teda starý a kyslý kvas a premeňte sa na nový kvas, ktorým je Ježiš Kristus. Posoľte sa ním, aby sa nik z vás neskazil, lebo vôňa vás prezradí. Usilujte sa teda utvrdiť v Pánovom a apoštolskom učení, aby sa vám darilo všetko, čo podnikáte telom a duchom, s vierou a láskou“.

Zdroj: http://spiritualita.jezuiti.sk/laska-ako-dar-ducha-svateho/

Komentáre (3)

johaness1963 je odhlásený hore

johaness1963·08.10.2017 11:57

Definicia lasky sv .Pavla je užasna ,od toho sa všetko dobre pre človeka odvija.Stačilo by ak by si nielen kresťan ,ale hocikto to uvedomoval a raj by mohol byť užtu na zemismileDadujem Alexandra za inšpirativny prispevok

johaness1963 je odhlásený hore

johaness1963·08.10.2017 11:57

Definicia lasky sv .Pavla je užasna ,od toho sa všetko dobre pre človeka odvija.Stačilo by ak by si nielen kresťan ,ale hocikto to uvedomoval a raj by mohol byť užtu na zemismileDadujem Alexandra za inšpirativny prispevok

alexandra_ je odhlásený hore

alexandra_·08.10.2017 14:57

MYŠLIENKY SV. IGNÁCA Z LOYOLY:


1. „Najkrajšia a takmer jediná cesta k svätosti je odvracať sa od všetkého, čo miluje a schvaľuje svet”.

Aj táto veta sv. Ignáca sa niekomu môže zdať „podivná”. Aby sme pochopili správne jej význam, treba si uvedomiť, že Ignác pod slovom svet nemyslí materiálnu stránku sveta, napr. planétu zem na ktorej žijeme, ani prírodu, a pod. Veď to všetko je podľa slov Stvoriteľa dobré. (Porov. správu o stvorení sveta Gen 1 kap.) Sv. Ignác týmto slovom myslí ľudí, ktorí svoje šťastie hľadajú v bohatstve, moci, sláve a pritom odmietajú Boha a jeho lásku. Čiže, keď sa budeme usilovať o opak ako oni, budeme sa usilovať poznávať Boha, veriť Bohu, milovať ho, prijímať jeho lásku a budeme z nej žiť. A to je najkrajšia, jediná cesta k dokonalosti, svätosti, podobnosti s Bohom. To je to, čo povedal Ježiš apoštolom vo večeradle: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. … Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo idem k Otcovi”. Jn 14, 7; 12; Skúsme preniknúť do hĺbky týchto slov Ježiša Krista a sv. Ignáca a žiť podľa nich. Potom budeme stále viac poznávať aké sú pravdivé.


2. „Prejavujme si vzájomnú úctu a lásku, ale úctou a láskou obdarujte aj všetkých ostatných ľudí”.

Keby sme boli pri zomierajúcom človekovi, ktorý nás má veľmi rád a povedal by nám svoju poslednú túžbu, poslednú vôľu, iste by sme sa usilovali ju splniť. Ježiš nám dal nové prikázanie lásky, aby sme sa navzájom milovali ako on miloval nás. Podľa toho nás majú poznať ľudia, že sme kresťania, že sa vzájomne milujeme. Ako slnko svieti a rozdáva svoje svetlo všetkým rovnako, tak aj človek, ktorý miluje skutočnou láskou, prejavuje ju voči všetkým. To je to nové, čo prináša Ježiš Kristus. Je naša láska, ktorú prejavujeme našim blízkym a všetkým ľuďom podobná Ježišovej? Je ona charakteristickým znakom nášho života? Prosme Boha a usilujme sa, aby to tak bolo.


3. „S vypätím všetkých síl treba pracovať, aby sme aj dosiahli to, čo sa snažíme, aby sme vykročili na cestu dokonalosti a dospeli k tomu, čo je najdokonalejšie”.

Je to jeden z veľkých omylov, keď si niekto myslí, že milovať je len ľahké a príjemné. Sám Ježiš Kristus povedal, že nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto obetuje svoj život a on je toho dôkazom. Súvislosť medzi veľkou obetou a veľkou láskou dokázali najmä mučeníci a mnoho iných svätých, medzi nimi aj sv. Ignác. Preto mohol napísať slová: „S vypätím všetkých síl treba pracovať, aby sme aj dosiahli to, čo sa snažíme, aby sme vykročili na cestu dokonalosti a dospeli k tomu, čo je najdokonalejšie”. Alebo inak, s vypätím všetkých síl treba sa usilovať prísť k tomu, ktorý je Dokonalý, teda k Bohu. Čo poviem Ježišovi o sebe, o tom, aké úsilie vynakladám v snahe viac milovať Boha a ľudí? Čo môžem v tom zlepšiť?


4. „Kto sa usiluje o vnútorný život, musí dbať, aby vnútorný pokoj vyžaroval z neho aj navonok”.

Keď sa človek usiluje o duchovný život, snaží sa prežívať všetky situácie s Bohom, s láskou, s dôverou voči Bohu. To mu prináša pokoj do srdca. Tento vnútorný pokoj potom človek prejavuje aj navonok, voči ľuďom. Aj v ťažkostiach sa usiluje pokojne riešiť problémy. Iste, my ľudia máme rôzne povahové danosti, nadobudli sme si rôzne návyky, spôsoby správania, často krát reagujeme, namiesto toho, aby sme sa usilovali odpovedať na konkrétnu situáciu svojím vhodným správaním. Ježiš nás učí, aby sme všetky situácie v živote, aj utrpenie a kríž prijali s láskou voči Bohu i ľuďom. Ponúka nám aj posilu, svoj pokoj, ktorý pramení práve z lásky a dôvery v Boha. Naproti tomu neraz môžeme vidieť ako ľudia vo svete hľadajú pokoj v tom, aby nemali problémy, aby im druhí ľudia „dali pokoj”. Prípadne prijímaním alkoholu, cez drogy a pod. chcú zabudnúť na problémy, starosti života. Samozrejme, že tak narobia ešte väčšie problémy sebe i svojim blízkym. A to je veľký rozdiel, aký pokoj dáva Kristus a aký pokoj ponúka svet. Prosme za seba i za druhých ľudí, aby sme prijali Ježišov pokoj, posilu, lásku.


5. „Úd odtrhnutý od tela stratí schopnosť hýbať sa a žiť”.

Pravda týchto slov je každému z nás jasná a samozrejmá keď ide o časť ľudského tela, alebo napr. konáre stromov, časti rastlín a pod. Sám Pán Ježiš použil podobenstvo o viniči, aby nám priblížil pravdu, že len v spojení s ním môžeme prežívať svoj život zmysluplne a hodnotne. Podobne nám o tom hovorí aj sv. Ignác. Je zvláštne, že keď ide o náš život, naše spojenie s Bohom, tam sa mnohí ľudia správajú, akoby to neplatilo. Potrebujeme si to veľmi dôsledne uvedomiť, že pravda, ktorú nám hovorí Ježiš Kristus i sv. Ignác platí o nás a jej význam je ešte väčší. Môžeme si pripomenúť koľko je rozbitých manželstiev, nešťastných detí, opustených starých ľudí, ktorí dosvedčujú, že keď človek pretrhne , zničí svoje sociálne, duchovné spojivá s tými ľuďmi, ku ktorým patrí. Ešte viac to platí o našom vzťahu k Bohu. Ak neprežívame úprimný vzťah dôvery a lásky k Bohu cez modlitbu, sviatostný život, konanie dobra, potom nutne prestávame žiť, odumierame na nedostatok lásky, ktorá cez tieto „kanáliky” (modlitbu, sviatosti) do nás prúdi. Prosme Boha a hľadajme ako obnoviť, ako môžeme oživiť náš vzťah lásky a dôvery k Bohu, aby sme lásku a dôveru mohli viac prežívať aj voči našim blízkym a tak vytvárať krajší život pre seba i druhých ľudí.



Zdroj: http://jezuiti.sk/blog/ruzomberok/myslienky-sv-ignaca-z-loyoly/