Z celého srdca sa chceme poďakovať všetkým, ktorí ste na mňa počas týchto týždňov  mysleli v modlitbe po uverejnení Blogu kt. napísala priateľka Danka. Vlastne ďakujem, že ste mysleli na Nás dvoch. Obava, bolesť a strach sa už netýka len mňa, ale aj človeka s ktorým sme sa stali Jedným telom len nedávno. Všetko do seba zapadá, všetko dáva zmysel...stačí načúvať, modliť sa a dolaďovať "stanicu" na ktorej vysiela Duch Svätý,ktorý sa k nám prihovára a hovorí nám do života. Tak je to aj počas obdobia strávenom v nemocnici a na lôžku. Ako sa mám? Počúvam svoje telo a dávam mu to čo potrebuje. Prečo sa radšej nespýtam lekára?  To je vtip, že? Lekár ma zoperoval a ešte ani poriadne nevidel, možno je fakt tak dobrý ako to tvrdia, že si verí, že urobil maximum.
Uvidíme. Nepatrím k zbabelcom a ani k zúfalcom, dokážem čakať a niečo aj pre dobrú vec vydržať, čas ukáže...som športovo založená žena a Bohu vďačím, že operácia počkala až po svadbe.
Každý kríž prijatý s vierou nás zahŕňa veľkými milosťami pre seba a na úmysel.

Chce sa Vám ešte pokračovať v čítaní?
Ak áno tak, pokračujem.
Vedela som do čoho idem, nemocnica zanedbaná, ale vraj chirurg špičkový.
Fajn, nevadí. Pripravila som sa na to, že budem si robiť aj sestričku...
Zoznámila som sa s pacientkami a všetko som si vo svojom okolí nachystala tak, aby som to mala poruke, prípadne iní mal v tom prehľad.
Možno mi už intuícia našepkávala, že aj starostlivosť sestier bude priamo úmerná úrovne nemocnice.
Sestry si ma prehliadali ...máte 43? Koľko sa zarába v zahraničí v zdravotníctve ....ma podpichli otázkou akože medzi dverami?
Málo ktorá práca v zdravotníctve je docenená a zaplatená, a to aj v Západných krajinách pracovné nároky sú obrovské.
Nič som si z toho nerobila, hovorím si: neprovokuj, kľud a priprav sa na operačku, toto je realita...
Na Západe je dosť veľa nemocní, špičkovo vybavených, ale Chirurgov majú slabých.
Čas mi v Nemocnici ubehol rýchlo, lebo sestričky sa potrebovali "uliať".
A tak ...mi:
Dali mi do izby dve dievčatká 9 a 10 ročné, ktoré sa pri mne cítili podľa ich vyjadrení - ako pri "mamine".
Prvé dni, keď som bola totálne imobilná tá 10 ročná mi robila sestričku, mám pocit, že aj injekcie by hravo zvládla cítila sa užitočná mala super povahu a ja mám do budúcnosti o zubárku postarané, lebo už teraz plánuje túto kariéru.
Keď som sa už cítila lepšie, tak sme všetky tri hrávali na mojej posteli karty a doslova som sa ocitla vo svete malých dievčat ich starostí a radostí.
Neskôr som bola na rade ja, oni dve boli pripútané na lôžko a ja som už ako tak  mohla "fungovať".
Boli to moje slniečka, ktorým som navrhla, že nech sa spýtajú doma, či si ich môžem adoptovať...dodala som žartovane...
Dievča si všimlo, že pred jedlom som sa prežehnala.
Čo to robíš?...pýta sa ma.
Snažila som sa jej to vysvetliť tak, aby to pochopila a zároveň sa niečo naučila, rešpektovať vieru druhého.
Je to bystré dievča, kládlo otázky také, aké má človek vyrastajúce v ateistickej rodine.
Kládla čoraz častejšie veľmi rozumné otázky.
Sama od seba vyznala, že verím v Boha a má túžbu sa prihlásiť na náboženstvo.
Otázkou pre ňu bolo samotné Zlo.
Detské duše sú otvorenejšie. Je preto veľmi dôležité aké informácie ich formujú. Dospelákov doslova "žerú".
     Všimla som si ako často vyslovuje meno Božie nadarmo. Nemala ani tušenie, že ide o niečo zlé...veď skoro celé okolie takto hovorí tak kde je teda problém...
Porosila som ju, že nech sa o to pokúsi tento zvyk zmeniť a nech si nájde inú "nadávku" keď ju niečo nazlostí...
Menšia pozornosť- úplatok k tomu dopomohla aspoň počas pobytu a pevne verím, že aj objasnenie.
Je veľa ľudí, ktorí konajú zlé veci z nevedomosti a z ľahostajnosti ľudí, čo si vedomosti ponechávajú len pre seba pre pocit výnimočnosti a lepšieho pocitu zo seba.

Prišiel kňaz so sviatosťou.
To je čo? Môžem aj ja dostať to čo dostala ona?
Úžasná otázka.
Môžeš, ale musíš naozaj chcieť a niečo aj preto urobiť.
Choď na Náboženstvo.

Pred operáciou som bola na sv. spovedi a prijala som od kňaza sviatosť Pomazania nemocných, ktorá je veľkou posilou a zároveň lieči dušu aj telo.

Moja 10 ročná opatrovateľka bola úžasná, zostane navždy v mojom srdci.
Pevne verím, že jej otázky budú zodpovedané a aj naplnené.

A čo dodať k "setrám" ktoré svoju neprofesionalitu oddvôvodňujú výškou svojho platu v konkrétnej štátnej nemocnici?
- neposkytnutie základnej starostlivosti a liečby
- neprofesionalita a nezáujem totálny ...
Jedno WC a sprcha spoločné s mužmi 3 ženy a 3 muži.
Počas celého pobytu som dávala pozor nato, aby dievčatá nešli na WC keď sú tam muži.

Viem, že v nemocniciach pracujú aj úžasní ľudia, ale aj darebáci, ktorí šancu na uzdravenie minimalizujú prípadne komplikujú.
Zoperovať nie je často až také náročné, ale pooperačná starostlivosť má obrovský podiel na dobrom výsledku!!!

Korupcia úplatky! To je na iný Blog.
Aj v zahraničí býva zvykom a rovnako to robím aj ja na Sk, že sa odvďačím kvetom alebo niečím sladkým pre sestry....ale

Zostane to len pri Blogu?
Ja verím, že nie.

Najväčšie kríže Vám do života neprinesie choroba, ale ľudia!!!
Urobíme niečo s tým?
Ja začínam.