eustacia·23.01.2019 19:06

romanca, to poznám. Ak je to obojstranné, nie je veľmi čo riešiť. Ak sa však jeden zamiluje a druhý nie, je to ťažšie.

eustacia·23.01.2019 19:11

anneliese, podľa mňa nejde o nimranie sa v tom čo bolo, ale o dôkladné poznanie partnera. Na druhej strane, také otázky sa nekladú na prvom ani druhom rande.

kava605·23.01.2019 20:17

oholila si hlavu na koleno ukradla mi mobil a skrz moje meno a facebook vsetkym vypisovala že ma rakovinu a bola na operacii plus sa vychrapala s kamošom.....samozrejme som sa to dozvedel až ked bolo neskoro..len napišem že chodila pravidelne do kostola spievala v zbore a všetky tie veci. tym nechcem povedat že vsetci veriacy su taky.

eustacia·24.01.2019 06:16

Posledný vzťah, o ktorý som sa pokúsila zlyhal na mojej neúprimnosti. A jeho kritickosti. Kde je nedostatok lásky je prebytok všeličoho zlého.

jeanledius·24.01.2019 15:31

psachnet - ono každý by chcel ideál, ale vo vzťahu takmer vždy treba prijímať kompromisy. Ja som ich prijímal možno až moc... a možno málo, napriek viacerým vážnym vzťahom som na to doteraz neprišiel

Vždy prišiel niekto, kto asi vedel ponúknuť väčšiu istotu, ako ja a odlákal mi polovičku. A ja som ju bral ako takú samozrejmosť, že som si to všimol dosť neskoro... a ony ma tiež brali ako samozrejmosť, lebo nie som žiarlivý (čo im teda chýbalo).

jeanledius·25.01.2019 18:41

psachnet - pre mňa je žiarlivosť niečo ako obmedzenie slobody. Niečo, čo dotyčného obmedzuje v konaní. Keď chce v niečom brať na mňa ohľady, nech ich berie, ale nie kvôli žiarlivosti. To, že je pre mňa žiadúca a príťažlivá som jej vedel vyjadriť inak... možno to nestačilo.

eustacia·29.01.2019 06:42

To o poučení z rozchodu je dobrá myšlienka. Len aby človek nechtiac neskončil iba s batohom poučení.

everest·10.02.2019 08:09

Ahojte,
myslím si, že nie každému sa na prvú šupu podarí, stretnúť človeka s ktorým strávi zvyšok života.

Dozrievam, formujem, vytváram vzťahy a randím s človekom s kt.budujem vzťah.
Človek si veci idealizuje, no ale ak chce mať vzťah, ktorý vedie k oltáru a je spečatený úprimnou prísahou pred Bohom ...musí vzťah prejsť skúškou ohňom a musím si položiť aj nepríjemné otázky ...
Má ten vzťah budúcnosť? Kde vedie? Je tam reálna šanca na funkčné a šťastné manželstvo?
Sme obaja na "tej istej lodi"?
Máme viacej spoločných aktivít, hodnôt...ako rozdielov?
Môžem dôverovať tomuto človeku?
Trápia ma pochybnosti?
Nie som sám sebou?
Dusím sa vo vzťahu a som neprijatá?

Ja osobne si myslím, že ak je človek aspoň trošku sebakritický, tak mu každý rozchod pomôže a nasmeruje na správnu cestu.
Chodenie človeka určite formuje a vďaka nemu môže lepšie zistiť, kto sa k nemu na cestu v manželstve lepšie hodí, s kým dokáže vytvoriť trvalý vzťah.
Modlí sa a pracuje.
Modlí sa a koná...

Chceli by ste stáť pred oltárom s človekom, s ktorým ste si viac neistý ako istý?
Chceli by ste stáť pred oltárom s človekom, ktorý je do Vás zbláznený, ale Vy o svojich citoch k nemu pochybujete?

:u
Radšej rozchod ako rozvod.

Naposledy upravil everest dňa 2019-02-10 08:12 GMT