eustacia·14.03.2017 07:37

Ahoj daraya_a_vahu, ďakujem ti za reakciu. Myslím, že rozumiem tvojmu postoju a z vlastného pozorovania viem, že nie je ojedinelý. Opakované zlé skúsenosti zo zoznamovania sa väčšinou smerujú človeka práve k dobrovoľnému uprednostneniu samoty. Je to škoda, no pochopiteľné zároveň.

eustacia·14.03.2017 08:24

Áno nyoma, každé obdobie života, každý stav, v ktorom sa človek nachádza sa dá dobre využiť. Na väčšiu česť a Božiu slávu a na spásu nám ľuďom.

eustacia·14.03.2017 08:56

Milý lllll, nemožno prehliadnuť, že túžiš po krásnej manželke, skvelom sexe a rozkošných detičkách. Ale na tvojom mieste by som trochu brzdila s tým určovaním, kto môže byť v živote šťastný a kto nie. V prvom rade, dokonalú a bezhraničnú lásku dáva iba Boh. Ľudia sú aj budú v tomto smere vždy obmedzení hriešnosťou. V druhom rade, ak by boli skutočná láska a skutočné šťastie viazané iba na vytvorenie rodiny, čo potom tamto sestrička od Svätého Kríža či pán farár z Dolnej Hornej? Alebo hocikto, komu napríklad vážna choroba zabraňuje založiť si rodinu? Títo všetci a zrejme aj ďalší majú podľa teba smolu a musia si v živote vystačiť s tými horšími druhmi lásky, nesmerujúcimi k vytvoreniu rodiny? Či? Povedz braček, som samé ucho.

kava605·14.03.2017 15:17

clvoek moze byt v manzelstve a cely zivot a nakoniec aj tak skape sam

eustacia·14.03.2017 19:07

A čo duchovný rozmer samoty a vzťahu? Premýšľate o svojom momentálnom stave aj takto? Veď čo osoží človeku vzťah, ktorý by ho odvracal od Boha? To radšej zvoliť samotu, no čím bližšie k Bohu.

eustacia·14.03.2017 20:50

slovaaak, naozaj sa nechystám odsťahovať na púšť a tam čakať, že ku mne Boh prehovorí v mystickom zážitku. Som súčasťou spoločenstva a Boh ku mne hovorí ústami iných ľudí, hoci nielen. Ale bolo by chybou zviazať svoj život s niekým, kto ma ťahá preč od toho, o čo sa snažím najviac. To radšej rozchodím, že budem nadosmrti slobodná.

eustacia·14.03.2017 20:51

daraya_a_vahu, ďakujem za pochopenie.

janjan·14.03.2017 23:03

Obdobie samoty je potrebné využiť na zamilovanie sa do Pána Ježiša. Len tak nadobudne ten pravý zmysel. Určite nemá single obdobie slúžiť na nejaké užívanie si, na daromné zabíjanie času na všakovakých svetských radovánkach ... Lebo čas uletí ako voda do mora večnosti a človek zostane sám, vo svojom egoizme, nepripravený ani na vzťah, ani na samotu, ani na život.
Odvolávať sa na to, že v Písme je doporučená samota, je zavádzajúce, ak sa to nesprávne chápe. Áno samota, ale zmysluplná - naplnená láskou k Bohu a Cirkvi, obetou blížnym, životom zameraným na slávu Božiu a spásu duší.

Naposledy upravil janjan dňa 2017-03-14 23:05 GMT

eustacia·15.03.2017 17:33

janjan, aj ja ti ďakujem za trefný komentár. Oslovila ma najmä veta o nepripravenosti ani na vzťah, ani na samotu, ani na život. Ešte by som dodala, že ani na smrť.

johaness1963·15.03.2017 17:57

Janjanmôžem dodať že je škoda že mladi takto neuvažuju(aj dosť staršich)nedavame svoje ťažkosti na plecia Bohu ale kamaratom a rodine ktori nas utvrdzuju v našom sebectve a marnomyseľnosti.Prosme Boha a dakujme mu za všetky ťažkosti,lebo len tak môžme rasť pre život večny,berme si za vzor svätych čitanie o nich nam môže veľmi prospieť.Pekny večer

eustacia·15.03.2017 18:08

johaness1963, aj tebe ďakujem za príspevok. Nerozumiem však, čo presne myslíš tým utvrdzovaním v sebectve a márnomyseľnosti. Mohol by si to aspoň trochu rozmeniť na drobné? Myslím písmenká. Nech sa poučíme.

megyt·15.03.2017 21:29

Janjan-súhlasím s Tvojim názorom!

johaness1963·16.03.2017 15:51

eusacia ,ak sa nam nedari vo vzťahoch ,ani v samote ,zvyčajne nam rodina, kamarati pritakaju že to ti druhi su zli , nerobia dobre,lebo vždy sa musim ja zamyslieť čo robim zle ,najmä ked mi viac krat nevyšiel vzťah.Samota sama o sebe nie je katastrofa,problem je skôr zistiť či nam sedi

eustacia·16.03.2017 16:06

johaness1963, akékoľvek pritakávanie na zlé je zlé. Preto máme uprednostňovať spoločenstvo ľudí, ktoré nás podporuje v dobrých veciach.  
A čo podľa teba znamená, že niekomu sedí alebo nesedí samota?

johaness1963·16.03.2017 18:05

Tomu sedi samota kto ju dostal od Boha ako milosť a využiva to na svoj duchovny prospech ,ale hlavne všetko robi pre slavu božiu,je veľa ľudi ktori hovoria že si zvykli byť bez partnera ale v duši su nespokojni .Aj veriaci,im hrozi že môžu odpadnuť od vieri lebo su viac pokušani najmä ak žiju  osamote,je dobre ako si pisala eustacia patriť do nejakeho spoločenstva .

susij·18.03.2017 14:51

Tento blog ma zaujal. Asi, že sa ma to bytostne týka. Samota a vzťah. Zaujímavá súvislosť. Je ironické, že vo vzťahu som samotu cítila intenzívnejšie ako teraz, keď som sama. Je to asi tým, že ten vzťah nemal budúcnosť..tušila som to od začiatku, ale viete aké to je, keď sa človek bezhlavo zamiluje.
Neviem, vždy sa v myšlienkach pýtam, či sa okolie tých "osamelých/žijúcich o samote" zamyslí nad tým, že to tak možno má byť. Čo ak je to Božia vôľa? Čo ak pre nás Boh prichystal niečo iné ako rodinu a deti (a tým nemyslím povolanie k službe Bohu v reholiach a pod.)..
Ja som vždy mala problém nadviazať vzťah a to som mala bezproblémové detstvo a mám skvelú rodinu, žiadna trauma. A keď sa mi podarilo konečne niekoho k sebe pustiť, tak to nedopadlo dobre. Nie mojim pričinením.  No posunulo ma to o čosi ďalej. Ale..
Túžim po rodine a hlavne deťoch, no neviem, či je to aj Boží plán. Alebo si za to môžem sama, ako to niektorí naznačujú? Prečo? Čo zlé som spravila?
Pýtajú sa ma, prečo nevyhľadávam možnosti k zoznámeniu.. Hľadám a čakám i keď to tak už možno nevyzerá..mám nejaký vek a nie je to už také isté, ako keď mi bolo 20-28.. Kde človek ako ja má chodiť? Okrem spoločenstva, práce a okruhu priateľov, kde už väčšina má rodiny.. Sú tam aj slobodní, ale skrátka sme kamaráti a viac tam necítim. Okolie nás automaticky dáva dokopy a myslia si, že veď sú slobodní, prečo do toho nejdú? Niekedy mám chuť sa ich opýtať na rovinu - Kto z nich prešiel viacerými vzťahmi, až našiel toho pravého/pravú..lebo väčšine z okolia sa to podarilo na prvý raz. Nevedia, čo to je sa sklamať..
Asi som nejaká iná, ale posledné roky sa cítim v tomto nepochopená aj priateľmi a blízkymi..viem, majú o mňa strach, že som a budem sama. Ja tiež neviem, ako bude, ale momentálne sa necítim sa zle a život ma napĺňa. Cítim len nenaplnenie a som sklamaná, že som nepotešila najbližších a že som azda ja urobila nejakú veľkú chybu, že sa mi toto deje. Chápu ma len tí, čo sú na tom rovnako. A chýba mi rodičovstvo.
Toľko odo mňa..moc neprispievam, ale toto ma zaujalo..snáď mi niekto zodpovie moje otázky..

eustacia·18.03.2017 22:08

susij, ďakujem za tvoj komentár, vážim si tvoju úprimnosť. Netrúfam si odpovedať na tvoje otázky tváriac sa, že poznám správne odpovede. Nepoznám ich. Ale môžem ťa aspoň uistiť o tom, čo už sama vieš, že si tie otázky nekladieš sama. Aj mňa dávajú známi dokopy s kdekým, nápadne si ťukajú na hodinky a nenápadne na čelo, vraj aby som sa konečne spamätala. Ibaže je to tak, ako si sama napísala. Kto z nich sa zamýšľa nad tým, že stav, v ktorom momentálne som je možno Božou vôľou? Kto z nich mi praje iba dobro a najviac zo všetkého si želá, aby som hlavne prišla do Neba? Viem, že to so mnou myslia ľudsky dobre, ale ak by som sa snažila vyhovieť všetkým tým externým očakávaniam, v prvom rade by som sa na počkanie zbláznila. Ešte šťastie, že je tu Niekto, komu vždy ide o moje dobro a radosť. Takže sa pomaly učím nebyť ustarostená o to, či sa niekedy vydám a budem mať deti. Radšej sa snažím hľadať Jeho Kráľovstvo.

susij·18.03.2017 23:00

Ďakujem za odpoveď..ono pomáha aj vedieť, že v tom nie som sama. Bez Boha by som to nezvládala. :-)
Ešte mi napadlo..pri tej mojej úvahe, že možno to tak je z Božej vôle. Raz mi jeden kňaz povedal, že mám byť otvorenejšia a ústretovejšia k tým ponukám na bližšie zoznámenie sa s niekym (keď ma niekto chce dať dokopy s niekym). Vraj, že čo ak mi Boh takto niekoho posiela a ja to vlastne odmietam. To ma na dlho veľmi zarazilo a dotklo sa ma to. Zapochybovala som..
Ja som to totiž niekoľkokrát skúsila, ale nevyšlo to. Veď ak človek stretne spriaznenú dušu, tak to podľa mňa cíti. Ako to mám siliť? :-/

Naposledy upravil susij dňa 2017-03-18 23:07 GMT

susij·19.03.2017 11:43

Ahoj lllll,

asi som to napísala nejasne. Ja som skúšala rôzne zoznámenia..i tie, o ktorých som pochybovala. Nikdy takéto nanútené zoznámenie s niekym prostredníctvom známych nevyšlo. Po pár stretnutiach sme vedeli, že tadiaľ cesta nevedie. Takže nie, že by som to neskúšala..ale..už je mi takáto cesta proti srsti. Radšej to skúšam sama..takou prirodzenou cestou..zoznamovaním sa. Nečakám princa na koni..z toho som vyrástla hneď po prvom vzťahu.
No roky uchodia a ja viem, že mi ostáva málo času na deti a rodinu..a vie to aj okolie a preto ma berú tak, ako berú a preto ma nechápu. A ja nechápem, čo odo mňa chce Boh. Možno treba viac viery odo mňa..neviem.
Po tých rokoch som si na samotu zvykla..no to neznamená, že to tak chcem na celý život.

eustacia·19.03.2017 11:45

a az ked nikoho cez svoje najvacsie usilie nenajdem, potom sa po dlhom case mozem zamyslat, ze je to mozno bozia vola, a mam ine poslanie na tomto svete

eustacia·20.03.2017 09:19

lllll, moja spolufarníčka sa vydávala ako päťdesiatročná za vdovca s dospelými deťmi. Iste by bolo zaujímavé spýtať sa jej, aké boli jej pocity, keď mala tridsaťpäť alebo štyridsať a bola stále slobodná.
Z mnohých rád, ako sa máme my nezadaní viac snažiť o zoznámenie cítim povzbudenie k odklonu od Boha. Lebo veď my chceme, my si vysnívame, naplánujeme, dosiahneme. Ale kde do tohto obrazu zapadá Boh? Boh má vždy na pamäti naše úplné šťastie, na rozdiel od rôznych krátkozrakých ľudských radcov. Podľa mňa o tomto má byť samota človeka túžiaceho po vzťahu. Nežiť v izolácii, snažiť sa robiť čo najviac pre spásu svojej duše a na Božiu slávu a najmä sa každý deň zlepšovať v dôverovaní Bohu. Lebo On sa postará o všetky naše potreby.

susij·20.03.2017 15:10

Ďakujem eustacia,

ani nevieš, ako mi tvoje slová padnú dobre. Cítim to tak rovnako, len to neviem tak krásne napísať. "Ale kde do tohto obrazu zapadá Boh?" Výstižné. Snáď ako každý človek som snívala o rodine, mužovi, deťoch..neodmietam to. Len to tak nevyšlo..zatiaľ.

eustacia·21.03.2017 06:05

lllll, je na každom z nás ľudí, koho alebo čo urobíme centrom a oporou svojho života. Ja sa odmietam spoliehať iba na rozum, ktorý možno tak ľahko zatemniť či na klamné srdce, v ktorom sa človek nevyzná. Nehovoriac o nejakých nízkych inštinktoch, na ktoré tu tiež niektorí radia spoliehať sa.
Nevieš, čo všetko kto urobil pre to, aby si našiel životného partnera. Čo všetko skúsil, riskoval, obetoval.
A prosím ťa, zdrž sa aspoň v tejto diskusii použitia vulgarizmov.

alexandra_·21.03.2017 08:21

Eustacia, veľmi sa mi páčia myšlienky, ktoré si podala vo svojich komentároch

lllll, je rozdiel nedostatky a nedostatky
podstata uvedomelého vytvárania zväzku spočíva v uvedomovaní si podstaty a správnosti, okrem tých iných pekných a dobrých vecí, vyznaní, pozornosti, ktoré si dvaja ľudia dávajú..
myslím, že je dôležité sa spájať s človekom, s ktorým je spojitosť možná, s ktorým je mnoho spoločného (sám to opisuješ vo svojom blogu), vrátane viery, hodnôt, spôsobov života, postojov, prístupu jeden k druhému..to je najdôležitejšie. Spojenie dvoch ľudí sa nezakladá na tolerancii odlišnosti alebo zlého/ nesprávneho, ale v prvom rade na rovnakosti, dopĺňani, na možnosti spájať a vytvárať, na schopnosti kráčať v jednote a v súlade.
to, že je niekto inakší (možno niekoho vo význame nedostatky), ak tá inakosť nenarúša spoločnú jednotu a hodnoty..nie sú to nedostatky, ale inakosť..ktoré dokážem rešpektovať, tolerovať, ale podstatu, dobro, dôveru nenarúšajú
ak má niekto vážny "nedostatok", alebo takú inakosť, ktorej obsah nepovažujem za správny alebo ho nie je možné prijať do môjho života a akceptovať, tak potom s takým človekom nie je dobré sa spájať
sila, energia, námaha dvoch ľudí nemá byť sústredená prioritne do tolerancie, len aby to nejak držalo pokope, lebo sme tak odlišní, ale do konania spoločného, do vytvárania dobrého a pekného,.. a ak bude treba tak mnoho toho tolerovať, ťažko sa potom dokáže v láske tvoriť iné a správne kráčať životom
človek vie posúdiť, čo môže a čo nie
dosť často sa tu píše o tom, ako niekto hľadá princa alebo princeznú..človek, ktorého túžbou je aj manželstvo, si predsa nehľadá ani princa, ani daromníka, ale hľadá si človeka, s ktorým manželstvo dokáže tvoriť, podstatou toho všetkého je láska jeden k druhému a pre veriaceho určite aj láska k Bohu, vzájomná kompatibilita dvoch osobností
ak ho/ ju niekto ešte nestretol alebo nemohol také uskutočniť, tak nestretol
to je reálny fakt života, nie nejaká choroba alebo vada, ktorá oberá človeka o zmysluplné žitie alebo konanie, ani ho neoberá o hodnotu a dôstojnosť
nie je dobré niekoho tlačiť už sa ožeň, už sa vydaj
do manželstva majú vstupovať ľudia zodpovedne, slobodne, dobrovoľne a vážne, a tak ani k tomuto rozhodnutiu nepotrebuje človek ironický podnet ani tlačenie (osožné rady sú osožné), vie si uvážiť, či áno, či nie, či už alebo ešte nie
tým netvrdím, že má niekto niekoho dlhé roky zavádzať a oberať o čas, čo správne nie je, ale jednoducho, rozhodnutia vo svojom živote koná človek sám a sám si za ne aj nesie zodpovednosť
to, že to niekomu tretiemu ironicky vadí, že sa tak ešte nestalo, tak to už nie je záležitosť slobodného, ale dotyčného, aby nepchal nos tam, kam nemá, keď sa pozrie na seba a svoj stav, určite tam nájde dosť toho, čo má vylepšovať a čo mu dokáže zabrať spústu času, aby svoj život urobil osožný a dobrý, a povedzme aj príkladný

Naposledy upravil alexandra_ dňa 2017-03-21 09:04 GMT

alexandra_·21.03.2017 11:39

Sali, každý máme nejaké nedostatky, a je dobré, ak si ich dokážeme uvedomiť a snažiť sa naprávať
skôr sú to tie rozdielnosti medzi nami, ktoré sú buď zanedbateľné a prijateľné alebo podstatné a neprijateľné pre spoločný život
vo vzťahu je nám potrebné aj rešpektovať aj prihliadať na toho druhého, viac ako toleranciou by som to nazvala rešpektom voči tomu druhému
niečo je nám potrebné rešpektovať, niečo vzájomne zosúlaďovať, aby bolo všetko, v rámci možností, dobré

susij·21.03.2017 15:43

causalnexus,

je mi ľúto, že ľudia ako ty tu na kresťanskom zoznamku niečo hľadajú (vlastne neviem, čo tu očakávaš podľa tej surovej reakcie). Práve aj preto som váhala tu prispievať.
Všetci máme svoje chyby a vo vzťahu ich treba rešpektovať (samozrejme do istej miery), veď i o tom je vzťah - o trpezlivosti, odpúšťaní..
Je ale logické, že si nezačnem vzťah s niekym, kto napr. vyznáva iné hodnoty..nie som z tých, čo niekoho mesiace, roky budú takto vodiť za nos a potom, že sorry, ale neklape nám to a dovidenia..
K tvojmu vyjadreniu, že do 50-ky času dosť a som spokojná..to tu nikto nepísal. Písala som, že sa cítim nenaplnená a vôbec si nenamýšľam, že času dosť..len ma povzbudili slová iných v podobnej situácii a som im za ne vďačná.

eustacia·21.03.2017 21:10

lllll, píšeš, že je pre teba ťažké vedieť, čo Boh chce. Že ti je oproti tomu pochopenie hnutí tvojho srdca bližšie, zrozumiteľnejšie. Ibaže tu sa nejedná sa o to, aby sme pochopili Boha, porozumeli každému detailu Jeho plánu s nami. Aj tak by sme sa o to snažili márne. Áno, vzťah s Bohom je aj o chápaní, o činnosti rozumu. Ale je aj o láske, viere, dôvere, pokore, odovzdanosti. O prijatí aj toho, čomu rozum nedokáže prísť na kĺb, čo srdce nedokáže rozchodiť. A to bez ohľadu na to, aký blízki si s tým rozumom či srdcom sme a akokoľvek spoľahlivé sa nám zdajú byť. To Boh je Dokonalý, absolútnu spoľahlivosť nevynímajúc. Už to len oceniť a s vďakou zužitkovať.

eustacia·21.03.2017 21:24

alexandra_ vďaka za tvoje komentáre aj za ocenenie mojich myšlienok. Vďaka Bohu, že sa tu môžeme podeliť o nadelené dary a byť si vzájomne nápomocní slovom aj príkladom.

eustacia·21.03.2017 21:49

sali4444sk, je nás tu toľko a sme takí rôzni, často dokonca ťažko zaraditeľní ľudia. Väčšinou slobodní a plní nádejí, no aj sklamaní či zneistení. A na druhej strane tiež ženatí a vydaté, ktorí ešte pred pár rokmi či mesiacmi stáli tam, kde my ostatní. Áno, všetci sme jedineční, zaujímaví, stvorení z lásky pre lásku. Aj tebe ďakujem, že tu k tej láske prispievaš.

eustacia·21.03.2017 22:00

...hoci ako sa zdá, to nie je presne ten druh či stupeň lásky, po ktorej túžiš. Hlavu hore braček sali, napriek všetkému.

lesanka333·26.03.2017 10:46

Ahoj Eustacia,
môj komentár bude reakciou na tvoj blog, v ktorom kladieš otázku, aké sú výhody a nevýhody samoty a vzťahu.
To, čo ma asi najviac zarazilo na tvojom blogu je samotná formulácia jeho názvu, ako aj obsah tvojho blogu. Pýtaš sa v ňom na výhody a nevýhody, ako keby v prípade partnerského vzťahu išlo o nejaký obchod.  Úprimná láska medzi mužom a ženou nie je nejaký obchod, kde má človek vziať do ruky kalkulačku a vypočítať si, aké to bude pre NEHO mať VÝHODY, koľko bude musieť do toho investovať času, emócii a financií a či sa mu to oplatí, resp. či z toho bude mať nejaký zisk. A zaráža ma, že tu na kresťanskom zoznamku vôbec niekto uvažuje takýmto spôsobom, že si "zratúva" výhody a nevýhody, ako ty v tvojom blogu.

Keď človek niekoho úprimne miluje, tak neráta s kalkulačkou v ruke, koľko času a lásky do toho vzťahu s milovaným človekom investoval, ale snaží sa nezištne darovatˇsvojmu partnerovi/partnerke lásku, pozornosť, pochopenie a byť preňho oporou, nielen vtedy, keď všetko super klape ako hodinky, ale aj v ťažkých chvíľach, keď toho druhého (partnera/partnerku) niečo trápi, keď je vyčerpaný alebo keď prechádza nejakou ťažkou životnou krízou a nie je mu akurát "do spevu".

lesanka333·26.03.2017 11:33

Eustacia: A ešte niečo by som chcela k tvojmu blogu dodať... Prečítala som si zbežne aj komentáre k tvojmu blogu a z niektorých tvojich vyjadrení mám dojem, ako keby si sa snažila samotu tak trocha glorifikovať, ako keby život v samote bola jediná cesta ako sa priblížiť k Bohu a duchovne rásť. Ale to je podľa mňa dosť veľký omyl a vysvetlím aj prečo.

To, či má človek s Bohom blízky vzťah alebo nie nezávisí od toho, či má partnera, resp. partnerku alebo nie, ale v prvom rade to závisí od toho samotného človeka, či úprimne vo svojom srdci hľadá Boha a či je ochotný Bohu odovzdať svoj život a zachovávať Jeho prikázania - bez ohľadu na to, či partnera/ku má alebo nemá. Ak je človek samotár a nemá parterku, resp. žena partnera, to ich samo o sebe nepritiahne bližšie k Bohu ani z nich nespraví duchovnejších ľudí. Zabúdaš na jedno z najdôležitejších prikázaní v Biblii, kde Pán Ježiš Kristus povedal, že máme milovať Boha a máme milovať blížneho ako seba samého. Ak sa človek nad tým trocha hlbšie zamyslí, tak pochopí, že lásku k Bohu nie je možné úplne oddeľovať od lásky k blížnemu človeku a tváriť sa, že to spolu nesúvisí. A práve v láskyplnom partnerskom vzťahu sa človek môže zveľadovať a rásť v nesebeckej a obetavej láske, ktorá môže pozitívne formovať jeho charakter a robiť z neho lepšieho, šľachetnejšieho a duchovnejšieho človeka. Nehovoriac o tom, že veriaci partneri sa môžu spolu modliť a byť si navzájom oporou, keď na jedného z nich doľahne nejaká duchovná kríza a môžu sa navzájom povzbudzovať vo viere v Boha a v nádeji v očakávaní na Božiu pomoc v ťažkých chvíľach.
Samozrejme, že môžu existovať egocentrickí ľudia, pre ktorých je samota bez vzťahu príťažlivejšia a lákavejšia ako láska a vernosť v partnerskom vzťahu, lebo keď žijú v samote, tak sa nemusia nikomu prispôsobovať, môžu si robiť čo chcú a nemusia sa na nikoho viazať a riešiť rozdielne názory patner/patnerky, venujú sa len sami sebe a nemusia brať na nikoho ohľad. Takýto život osamote pre nich však môže byť zaujímavý a lákavý, kým sú mladí a zdraví a pokiaľ žijú ich rodičia. Ale keď človeka v starobe dostihnú choroby, zomrú mu rodičia a zostane bezvládny, alebo sa mu stane nejaký úraz a nemá mu kto podať ani len pohár vody, nemá mu kto uvariť a podať jedlo, tak ver tomu, že potom človeka to nadšenie zo samoty zaručene prejde a uvedomí si, aká zúfalá a hrozná dokáže samota byť. A myslím, že jedna z najhorších vecí, ktorá môže človeka v živote postihnúť, je to, keď zostane starý, ťažko chorý, bezvládny, osamelý a opustený.

Skús ísť niekedy do domova dôchodcov pozrieť sa na starých opustených ľudí, na ktorých už nikomu nezáleží a ponorení vo vlastných výkaloch čakajú na smrť, alebo sa pozri na staručkých osamelých chorých ľudí, ktorí umierajú opustení v nemocniciach s preležaninami a nikto ich celý týždeň nepríde ani len navštíviť a keď uvidíš utrpenie, zúfalstvo a bolestnú osamelosť v ich očiach, potom ťa možno to nadšenie zo samoty a chuť glorifikovať samotu prejde.

civavka·26.03.2017 11:42

Ahoj eustacia,
ja to nejak neposudzujem, rozhodnutia cloveka ohladom samoty a vztahu...
K odmietaniu vztahu, lebo nie je dost dobry... v tom moze byt vselico.. ci je to o tom, ze ma clovek privelke ocakavania...a mozno potom akoby nevie prijat tu realitu, a akoby s tym pracovat dalej..  A mozno naozaj clovek bol vo vztahu, kde nieco dolezite chybalo... a tak sa toho zriekol...alebo mal malo prilezitosti stretnut niekoho ..
a inak mozno odpovedaju na taketo otazky mladi ludia , a o nieco starsi..

tie dovody na jedno alebo druhe su asi rozne...
ja poznam aj ludi, co akoby nevedia byt sami, so sebou ( a rychlo mozno od jedneho vztahu prejdu k druhemu), a mozno nikdy sa tak nemali moznost stretnut sami so sebou, a uvedomit si nejake veci, ktore su pre nich a mozno cosi dalsie, dolezite ..
mozno clovek uz nema doveru, energiu verit, ze nieco dalsie moze vyjst...
neviem, ci si clovek vie aj na samotu a svoj sposob zivota navyknut, ze je tazke to mozno nejak menit...
niekto ma mozno problem nejak nadvazovat a udrziavat vztahy, niekto mozno tazsie doveruje druhemu, niekto mozno ma obavu zo zodpovednosti, atd...
a neviem ci si vacsina ludia takto nieco „vyberie“ vopred, to sa mozno vyvinie asi v priebehu ich zivota, nemusi to byt uplne ich volba..
-neziaduci prechodny stav, ktoreho sa treba zbavit hm, podla mna asi kazde obdobie, moze v sebe obsahovat nieco zmysluplne...
Inak velmi pekna kniha, pre tych, ktori sa potykaju so svojou samotou,je Byt single- ale jak?

eustacia·26.03.2017 12:15

Ahoj lesanka333, ďakujem za tvoje komentáre. Mrzí ma, že si si veľa myšlienok z môjho blogu a komentárov vysvetlila tak, ako neboli myslené.

eustacia·26.03.2017 12:52

civavka, aj tebe ďakujem za komentár. Spomenula si viaceré veci, nad ktorými je dobré pouvažovať. Napríklad ľudí akoby neschopných byť mimo vzťahu, tiež možnú návykovosť samoty aj ďalšie užitočné postrehy. Tiež ti ďakujem za knižný tip, už som o tej knihe počula, zistím si o nej viac.  
Som rada, že tu môžeme takto spoločne popremýšľať, porovnať si názory a skúsenosti. Obohatiť sa navzájom.

susij·26.03.2017 20:09

Ahoj lesanka333,

názov tohto blogu možno mohol byť inak formulovaný, no podľa úvodného komentáru je myslím jasné, ako to eustacia myslela.

Nikto netvrdí, že treba doslovne prepočítavať výhody a nevýhody vzťahu, či samoty "na kalkulačke".. To sa predsa ani v jednom prípade nedá.

Tiež tu nikto samotu neglorifikuje a ani netvrdíme, že ľudia žijúci o samote sú k Bohu bližšie. Skôr ide o to, že nám Boh tú samotu vypĺňa a samozrejme nám pomáha s ňou žiť..

S tým o tom, ako človek žijúci o samote dopadne..že mu nebude mať ani kto "podať pohár vody".. Hm..akože ďakujem za také slová, hneď sa cítim "lepšie". Myslím, že to si uvedomujeme..

A možno takto toto celé vnímam iba ja. Jednoducho verejnosť má zaujaté a skreslené názory na single ľudí..nedá sa hádzať nás do jedného vreca..mne fakt pripadá, že všetci žijúci o samote vlastne robíme niečo zlé. Ale čo? Ja som po takomto živote nikdy netúžila..

Prepáčte, ak som sa nechala uniesť. Nikoho sa nechcem dotknúť.

lesanka333·27.03.2017 18:30

Ahoj Susij,

oba moje komentáre boli adresované Eustacii, autorke tohto blogu, je to uvedené na začiatku každého môjho komentáru, neboli vôbec adresované tebe. V svojom blogu sa Eustácia pýtala na výhody a nevýhody samoty a vzťahu... odpovedala som na otázky v jej blogu, pričom som poukázala na negatíva a pozitíva. Nebolo to vôbec namierené na teba a mrzí ma, ak si si to vztiahla na seba. Myslím, že z tvojich komentárov je zrejmé, že túžiš po láske a po rodine, čo sú dobré a ušľachtilé túžby a úprimne ti prajem, aby ti ich Pán Boh naplnil a poslal ti do cesty dobrého a milujúceho muža, s ktorým vytvoríte harmonický vzťah.
Ak si detailnejšie prečítaš môj komentár, tak v ňom píšem o ľuďoch samotároch, ktorí si samotu vybrali dobrovoľne a cielene, a dali prednosť samote pred láskyplným vzťahom, čo myslím, nie je tvoj prípad. Neviem, prečo niektorým ľuďom požehná Pán Boh dobrého a milujúceho partnera, resp. partnerku v dvadsiatke, iným po tridsiatke a iným až po štyridsiatke...ťažko povedať...Ako sa vraví...Božie cesty sú nevyspytateľné.

janjan·27.03.2017 18:36

Ani manželstvo nezaručuje, že v starobe mi bude mať kto podať pohár vody.

lesanka333·27.03.2017 18:41

Janjan...veď to áno...to záleží od toho, kto z manželskej dvojice zomrie skôr a kto bude dlhšie žiť. Ale ak majú manželia spolu deti, tak dospelé deti by sa mali postarať o svojich starnúcich rodičov, ak sa už nedokážu o seba postarať sami a nemali by ich nechať umierať opustených a osamelých niekde v starobinci.

Naposledy upravil lesanka333 dňa 2017-03-27 19:46 GMT

eustacia·27.03.2017 21:19

Žiaľ máš pravdu janjan. Nielen manželstvo, ale ani deti človeku nezaručia krásnu, radostnú starobu.
Sme povolaní žiť v spoločenstve, ku každodennému budovaniu dobrých vzťahov s ľuďmi okolo nás. Máme tak konať bez vypočítavosti, s dobrými úmyslami, využijúc dobré prostriedky. Jedného dňa nám bude položená otázka, čo všetko sme urobili jednému z Jeho najmenších bratov. Bez ľudského ohľadu na to, či sme konali ako slobodní, v manželstve alebo zasvätenom živote.

martin6·24.07.2017 17:31

Je aj homosexualny styl zivota Bozou cestou?? Dakujem

eustacia·24.07.2017 17:56

martin6, môžeš prosím upresniť, čo si predstavuješ pod homosexuálnym štýlom života?