hore
grace·12.09.2016 14:17
Poznám ženu, ktorá žije so svojím manželom vyše štyridsať rokov, a hoci mala tisíc dôvodov od neho odísť, neurobila to. Prikláňam sa k názoru, že vzájomná úcta je jedným z dôležitých pilierov manželstva. Hoci v danom prípade sa o vzájomnej úcte nedá hovoriť, pretože dotyčný muž svoju ženu často ponižuje, manželstvo stále trvá. Neviem, či je dobré, ale pre mňa je určite tajomstvom.![]()
hore
eustacia·12.09.2016 15:49
albert, tak dobre sa číta, čo si sem napísal.
Rodičovské príklady naozaj tiahnu, viac ako ktoré iné.
Aj moji rodičia majú príkladné manželstvo hodné nasledovania. A prečo? Viackrát mi zdôraznili, aké je dôležité, že sú obaja veriaci. A naozaj sú. Iba manželstvo postavené na pevných základoch má šancu prečkať búrky, ktoré sa cezeň preženú.
hore
eustacia·13.09.2016 07:02
kamilka33, veľmi sa mi páči tá myšlienka o srdci, ktoré poskočí pri pohľade na milovanú osobu. Poznám to. Už dlhé roky nebývam u rodičov, no často si telefonujeme. A minule mi ocino do telefónu opisoval, ako mamina čosi je. Bol to naozaj vtipný opis, obaja sme sa zasmiali, no mne bolo zároveň do plaču od dojatia. Pretože z každého ocinovho slova som cítila, ako maminu ľúbi. Tak ako to napísala kamilka33. Vybrali si jeden druhého, sú svoji.
hore
eustacia·13.09.2016 07:19
sali4444sk, ďakujem ti, že si s nami zdieľal skúsenosti so vzťahmi. S tým vlastným aj vzťahmi iných ľudí. Tiež občas premýšľam, prečo jeden manželský zväzok vydrží nadosmrti a druhý nie. Existuje jednotlivá ľudská chyba, ktorá dokáže rozložiť vzťah na atómy? Alebo ak je to rad chýb, cesta, z ktorej sa ešte chvíľu dá, no neskôr nedá vrátiť? Poznám dve mne blízke ženy, ktoré majú pred rozvodom. Jedna po dvadsiatich, druhá po takmer štyridsiatich rokoch manželstva. Je mi ich ľúto. Škoda tých rozpadnutých manželstiev.
hore
eustacia·13.09.2016 16:51
Ale no tak, pupalka
. Samozrejme janjan. Niektoré veci robí práve láska ťažšími.
hore
eustacia·13.09.2016 16:58
pupalka, vzdáš sa ľahšie niekoho, koho miluješ? Hoci, to nie je celkový obraz lásky, iba kusý jednotlivý príklad.
hore
janjan·13.09.2016 17:53
Aký futbal ? Sledujem, čo to tu stvárate, slušného občana na jazykoch roznášate
.
hore
eustacia·13.09.2016 18:14
Čože to, kam uzajačil kresťanský záväzok vysvetľovať si v priaznivom zmysle myšlienky, slová a skutky svojho blížneho?
janjan to s nami myslí dobre, stále tomu verím.
hore
janjan·13.09.2016 18:14
kamilka33,
myslím si, že to nie je možné. Aj keď ... ![]()
Naposledy upravil janjan dňa 2016-09-13 19:15 GMT
hore
eustacia·13.09.2016 18:16
kamilka33, čo najmilšie sa treba prihovoriť každému, nielen dievčencom. Veď vieš.![]()
hore
alexandra_·13.09.2016 18:42
je tu niekoľko prispievateľov, ktorých nie je možné, aby sme nemali radi :-)
nepochybujem ani o tom, že sú v realite tiež veľmi obľúbení a sympatickí
kamilka, akú peknú skratku si zvolila - jj ![]()
hore
katuska111·13.09.2016 20:42
martaamaria,
Kludne prispievaj aj castejsie.![]()
Ja by som este dodala,ze k stastnemu a pokojnemu manzelstvu popri casu,ktory si manzelia daruju navzajom je dolezite dopriat manzelovi,manzelke cas pre neho sameho.
hore
janjan·14.09.2016 06:17
A ešte pre pupalku, aby pochopila, že milovať je ťažké.
Matka, ktorá prebdie noc pri chorom dieťati je ráno rovnako unavená, či ho miluje alebo nemiluje.
Manželka, ktorá sa v noci nevyspí kvôli chrápajúcemu mužovi, ráno vstane rovnako zdochnutá či ho miluje, či nemiluje. Ba čo viac, ak ho miluje, nebude ho budiť, lebo vie, že muž sa musí vyspať do práce, lebo má ťažký deň, ale radšej bude ticho rátať baránky. Tá nemilujúca ho bude buntošiť a občas si možno aj zdriemne využijúc chvíle ticha.
Vnučku starajúcu sa o nevládneho dedka bolia kríže pri jeho prekladaní tak isto, či ho miluje alebo nemiluje. Ba čo viac, tá, ktorá ho miluje to bude robiť každé 2 hodiny, druhá raz za noc.
Láska "veci" nezľahčuje, ale priťažuje, lebo milujúci chce robiť viac, obetovať sa na doraz ... A telo sa nedá oklamať, bolí, je unavené, najradšej by sa vyvaľovalo niekde na pláži.
Robiť niečo, obetovať sa bez lásky je utrpením "bez zmyslu". Ale "veci" robené s láskou majú inú hodnotu, majú iný zmysel, spájajú nás s utrpením Krista, a ak je sme v milosti posväcujúcej spojení s Bohom, sú záslužné pre večný život.
Milovať je ťažké. Ale je to tá najúžasnejšia "činnosť", ktorú človek (nie pes, ako sme to tu niekde čítali) môže a musí (ak chce naozaj žiť) konať.
hore
eustacia·14.09.2016 08:54
martaamaria, ďakujem za príspevok, je v ňom veľa užitočných postrehov. Naozaj by si mohla prispievať do diskusií častejšie, v záujme verejného dobra.![]()
hore
eustacia·14.09.2016 08:59
janjan, veru tak. Láska to je obeta, trpezlivosť, bolesť. Káže odoprieť si všeličo príjemné, prijať nepríjemné a dať aj to posledné, vrátane seba. Láska nie je ľahká, pribíja na kríž.
hore
janjan·14.09.2016 15:00
pupalka,
ale aspoň to eustaciine nádherné vyjadrenie "Láska nie je ľahká, pribíja na kríž" by si pochopiť mohla.
hore
janjan·14.09.2016 15:16
pupalka,
Ježiš sa z lásky k ľuďom stal človekom, z lásky sa obetoval, nechal pribiť na kríž (myslíš, žeby mu nepomohlo "12 plukov anjelov", keby to chcel ?)
hore
janjan·14.09.2016 15:30
A čo hovorí sv. Tomáš Akvinský:
A hoci Ježiš zomrel, nebolo to pre slabosť či z nevyhnutnosti, ale z moci, pretože zomrel dobrovoľne. To je zrejmé, lebo keď odovzdal ducha, zvolal veľkým hlasom, čo iní zomierajúci nedokážu, keďže umierajú pre slabosť. A ako z vlastnej moci dal svoj život, tak si ho aj z vlastnej moci vzal späť.
hore
janjan·14.09.2016 15:36
pupalka,
nie moja láska k Tebe Ťa pribíja na kríž, ale Tvoja láska ku mne Ťa naň sama pribíja, lebo sa chceš pre mňa obetovať, dávať mi to najlepšie zo seba, čo len dokážeš, až do "roztrhania tela".
Milovať je ťažké. Preto milujte ! Ako ste len schopní !
hore
motyl12·14.09.2016 17:48
...naši sú spolu už 45... nie je to ideálne manželstvo... boli, a občas ešte sú, i ťažké chvíle, ale zvládli ich, vydržali a nepodľahli žiadnej panike, ktorá sa sem-tam objavila pri zdolávaní prekážok... keď sme si v rodinnom kruhu štrngali k ich spoločnému jubileu, tak povedali, že ich láska bola to najťažšie a zároveň najkrajšie bremeno, ktoré dostali od Boha...
hore
lesanka333·14.09.2016 19:08
Martaamaria napísala:
Skrátka, zhrniem svoje odpozorované skúsenosti takto - ak to má v manželstve fungovať aj po 30 rokoch, muž nesmie zabúdať, že žena potrebuje pozornosť, akú jej prejavoval počas chodenia. Čiže - pochváliť, poďakovať, vypočuť (nie riešiť) a aspoň raz do týždňa pomôcť s nejakými domácimi prácami a starostlivosťou o deti.
hore
lesanka333·14.09.2016 20:08
Martaamaria: vo svojom poslednom komentari pouzivas pojem "raz do tyzdna" bez toho aby si specifikovala ku ktorej cinnosti to vztahujes. Mas na mysli, ze manzelia maju podla teba ist raz do tyzdna spolu na rande bez deti, alebo pod slovnym spojenim "raz do tyzdna" mas na mysli, ze staci ked sa otec o svoje deti postara iba raz do tyzdna ? Specifikuj to prosim.
(To su dve uplne rozdielne aktivity.)
Naposledy upravil lesanka333 dňa 2016-09-14 21:16 GMT
hore
lesanka333·14.09.2016 20:51
Martaamaria: myslím, že ak tu skutočne niekomu uniká podstata, tak tá podstata uniká tebe, nie mne. Lebo je omnoho dolezitejsie, aby sa otec kazdy den staral o svoje deti a kazdy den manzelke s detmi pomahal, ako to, ci ju raz za tyzden pozve niekam na rande. Lebo ak sa muz cely tyzden nevenuje detom ani manzelke a nestará sa o nich, ale miesto toho napriklad kazdy večer po praci až do noci vysedava v krčme, miesto toho aby sa staral o svoje deti a pomohol manželke, tak to potom nepomoze, ak muž manzelku pozve raz za tyzden na rande, aby to tym akoze "vyzehlil". Skus nad tym porozmyslat, mozno to postupom času pochopíš. A pointou mojich predoslych prispevkov bolo to, že manzelia by sa mali o deti starat spolocne a kazdy den a nie že muž len raz za tyzden - to je uplny nezmysel.
Naposledy upravil lesanka333 dňa 2016-09-14 21:56 GMT
albert·12.09.2016 13:21
Mám okolo seba ľudí, ktorých manželstvá pokladám za vynikajúce. Napríklad mojich rodičov.
Avšak vždy to nejak dajú dokopy.
).

Jasné, pohádajú sa s následnou tichou domácnosťou
Keď tak rozprávajú o svojom manželstve, tak mi vždy zarezonuje jedna vec, ktorú vravia: To, na čom to celé stojí nie je pocitová láska. Je to vzájomná úcta jedného voči druhému, ktorá keď sa vytratí, ide to celé zlým smerom.
A uvedomujem si to aj teraz. Keď sme boli s bratom malí ale aj starší, tak nám mamina vždy opakovala, že bude šťastná, keď budeme takí ako je náš ocino(v tom pozitívnom samozrejme
Tomu vravím úcta