Osoby, ktoré sú nezraniteľné, nie sú nikdy sympatické.
Prísť odzbrojený pred svet, svedčí o obrovskej sile a o obrovskej slobode.
Cestou zraniteľnosti šiel Kristus, jej vrcholom bola cesta na Golgotu a smrť na kríži.
Zraniteľnosť sa stáva silou, ktorá je mocnejšia ako to, čo sa zdá mocné pre svet.

Pohľad na kríž ma odzbrojuje...pociťujem svoju biedu a zraniteľnosť...
Sila kríža uvoľňuje kŕčovité svalstvo môjho srdca, povoľuje a dovoľuje, priechodnosť Božiemu Milosrdenstvu.
     Padajú zo mňa všetky masky, ktoré na sebe nosím už roky a všetky brnenia, ktorými sa chránim pred svetom,vzťahmi a sebou samým.
Pociťujem svoju  úplnú nahotu, chýbajú mi moje masky a  moje brnenia, pokušenie prichádza až príliš rýchlo na môj v kus...
...striasam sa po celom tele od chladu a zhnusenia ... vtom ma prikryje plášť Božieho milosrdenstva.
Túžim vyznať svoju hriešnosť a prijať posilu v Eucharistii...
Viem, že od  teraz nemôžem viacej tvrdiť, že Boh nie je živý, že Boh je zaneprázdnený.
Našiel si čas, otriasť mojím životom.
Pán vystiera svoje ruky z kríža...
Čo urobím ja so svojimi rukami?
Podám jednu a jednu si ponechám, pre svet , pre istotu istením pozemským...?
Alebo mu dokážem podať obe ruky?

Prorok hovorí: „Jeho rany nás uzdravili.“ Apoštol Peter, svedok Kristových utrpení, tieto slová vzťahuje na Krista a nadšene volá: „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.“
Ježiš aj po Vzkriesení ukazuje svojim učeníkom rany. Rany, ktoré sú oslávené.

Nie je možné nasledovať Krista bez toho, aby sme sa stali zraniteľnými.
Vo chvíli, keď dovolíme našu vlastnú zraniteľnosť, v tej chvíli sa všetko zmení... Apoštol Pavol to formuluje veľmi výrazne „Lebo keď som slabý, vtedy som silný.“ (2 Korinťanom 12,10)

Odovzdajme Ježišovi všetky naše rany spôsobené našimi hriechmi alebo hriechmi iných ľudí. Pripodobnime sa Ježišovi, svojim životom môžeme predsa preukázať spoluúčasť na Jeho utrpení...

Kto z nás nepotrebuje uzdravenie?
Jediné, čo nám môže byť dnes prekážkou uzdravenia je nedôvera alebo naopak presvedčenie, že takéto uzdravenie nepotrebujeme.