porovnávania a rozlišovania. Funguje zo začiatku ako binárny systém,
niečo ako počítač. Polarizované myslenie je nanešťastie autodeštruktívny
systém, je to taká forma diskusie, ktorá obom stranám umožňuje iba to,
aby sa maximálne identifikovali so svojimi pozíciami. Slova sa dajú vždy
spracovať tak, aby hrali pre nás, a dokonca aj mi si uvedomujeme, že tu
neide o objektivitu alebo absolútnu pravdu. Spýtajte sa ktoréhokoľvek
právnika alebo sudcu alebo počestného manžela či manželky, či je to tak.
Keby bola pravda tak zrejmá, prečo by sme k riešeniu sporov potrebovali
Najvyšší súd. A predsa ani právnici sa medzi sebou nezhodnú, a často to
spôsobí veľký hluk!
Väčšina skupín sa preto delí na liberálov a konzervatívcov niejakého
druhu, ktorí si myslia, že keď tých druhých porazia, vyhrajú. Takéto
situácie provokujú našu súťaživosť. Pravda je však vždy niečo iné, než
čo jedna strana hovorí o druhej.
Tvorenie falošných alternatív, ktoré majú donútiť človeka k tomu,
aby si jednu z nich vybral, sa niekedy objaví aj medzi ľuďmi dobrej vôle.
Typické je to ale pre nepriateľských a neúprimných oponentov, ako to vidíme
na príklade Ježišových odporcov.
"Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"
spýtali sa ho /Lk 20,22/. Polarizované myslenie sa vyhýba všetkým nuanciám
a rozlišovaniu a vytvára falošné dichotomie. Pokiaľ s ľuďmi uvažujúcimi
dualisticky bojujete priamo, ste prinútený stať sa sami dualistickými.
Preto sa Ježiš týmto dvom alternatívam vyhne tak, že rozpovie príbeh,
mlčí alebo ponúkne tretiu alternatívu, ktorá dokonale prekoncipuje falošnú
dilému. Ježiš bol skutočným rétorickým géniom.
prevzaté
voľný preklad