Je pravdou, že by bolo riskantné rozprávať ľuďom s nezrelým či dualistickým
vedomím o prítomnosti Ducha svätého vo vnútri človeka, skôr ako ho sami
zakúsili. Vždy totiž budú chcieť túto pravdu zneužiť či trivializovať,
aby dosiahli nadradenosť, získali určitú moc alebo potvrdili svoje
voľnomyšlienkárstvo. Toto pravdepodobne Ježiš myslel jednou zo svojich
najútočnejších metafor: "Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly
pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás! ". /Mt 7,6/
Zároveň sme to však nemuseli popierať alebo tak starostlivo tajiť!
Snáď k tomu došlo preto, že mnohí duchovní sami nikdy spojenie s Bohom
nezakúsili, a tak to nemohli učiť druhých. Katolíci a pravoslávní
sa snažia Ducha svätého donútiť, aby bol závislý na členstve človeka
v cirkvi a na prijímaní sviatosti; protestanti ho nútia k závislosti
na osobnom rozhodnutí človeka alebo na technike viery. V oboch prípadoch
sme to my, kto je za vec zodpovedný; my sme tými čo jednajú.
Neide tu o skúsenosť, ktorú skusujeme a ktorá nás premáha.
  Len o ľuďoch, ktorí na nejakej úrovni prešli obrátením, sa dá povedať,
že majú Ducha svätého a sú pripravení na to, o čom sa tu hovorí.
Život potom bude "roznecovať oheň Božieho daru" /2Tm 1,6/, raz navždy
však budú vedieť, že prišiel Odinakiaľ. Pre to, aby ste si zaslúžili
či získali Ducha svätého, nemôžete urobiť absolútne nič; nemôžete
urobiť naprosto nič pre to, aby ste sa domohli Božieho navštívenia.
/napr. Rim 8,10 ; Ga 3,1-5/.  
Nesnažte sa "veriť" v Ducha svätého, ako by to bola iba jedna z doktrín.
Radšej čerpajte z tejto hlbokej studne vo svojom vnútri, a potom budete
veriť celkom prirodzene. Najprv zapriahnite koňa, a on potiahne voz.
  Zároveň neexistuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby ste Ducha svätého
stratili; nanajvýš môžete, ako výrečne pripomína List Efezanom, "zarmútiť"
existujúcu Prítomnosť, ktorej "pečať" nesiete /Ef 4,30/
Môžete teda svoje dedičstvo ignorovať. Môžete tento dar zanedbať,
a netešiť sa teda z jeho úžasného ovocia. Tak sa zdá, že sa to odohráva
u mnohých ľudí, a tým hovoríme "hriešnici". Toto slovo neznamená
ani tak ľudí so zlými mravmi, ako skôr ľudí, ktorí nevedia, KTO sú
a ČÍ su, ľudí, ktorí ktorí neprežívajú spojenie so svojou vnútornou
dôstojnosťou a významom svojej osoby. Musia o ňu bojovať všetkými
možnými povrchnými a jalovými spôsobmi a do týchto svojich výkonov
zbytočne vkladajú mnoho energie. Nepovyšujte sa preto nad "hriešnikov"
a osloboďte sa od nenávisti k nim. Poľutujte ich, pretože o toľko
prichádzajú!
  Prečo si neuvedomujeme, že tento dar už máme? Možno nám Boh
nechce vnucovať nič, po čom netúžime a pre čo sme sa skutočne nerozhodli.
Boh a duše tak spolu tancujú ľúbezný tanec, ktorý zachováva slobodu
oboch strán. Dar je už objektívne tu, človek však po ňom musí túžiť
a prebudiť ho vo svojom vnútri. Avšak dokiaľ ho neprebudíte, neviete,
že ho máte! To je ďalší paradox. Viera je často očisteným a radostným
obzretím - po tom, čo sme už získali skúsenosť. Avšak cesta dopredu
stále vyžaduje, aby sme kráčali v dôvere, podstupovali riziko
a prechádzali rôznymi temnotami. Čo ste raz zakúsili vo svetle,
budete si odteraz pamätať i v tme. Avšak cesta dopredu bude vždy
nutne zmesou temnoty a svetla.
  V židovsko-kresťanskom príbehu o stvorení sveta sú ľudia stvorení
k samotnému "obrazu" a "podobe" Božej /Gen 1,26/. Naša DNA je Božia.
Božiu prítomnosť si žiadnym svojím správaním nemôžeme zaslúžiť,
nemôžeme ju získať žiadnym rituálom, môžeme ju iba rozpoznať,
uvedomiť si ju /Rim11,6; Ef 2,8-10/ a zamilovať si ju. Keď ste pripravení,
nekonečné tajomstvo vašej vlastnej ľudskosti vás premôže a uchváti,
bez toho aby vás rozdrvilo. Spoznáte, že stojíte pod tým istým
vodopádom milosrdenstva ako každý iný človek a dostávate nezaslúženú
radikálnu milosť, ktorá preniká až do špiku všetkých vecí.
Bez tejto zásadnej skúsenosti Boha či už ako priepasti alebo pevného
základu je temer nemožné žiť v nahej prítomnosti, v plnosti toho,
kto som - bez všetkých príkras, a je temer nemožné zakúšať Prítomnosť,
ktorá - paradoxne - vždy zaplní priepasť a otrasie pevnú zem.

voľný preklad

2Tm 1,6
Preto ti pripomínam, aby si roznecoval oheň Božieho daru,
ktorý si dostal kladením mojich rúk.

Rim 8,10
Ak však je Kristus vo vás, telo je mŕtve pre hriech,
ale Duch je život pre spravodlivosť.  

Ga 3,1-5
Kto vám počaril, nerozumní Galaťania? Veď vám bol pred očami vyobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný!  
Len to by som sa chcel od vás dozvedieť, či ste prijali Ducha zo skutkov podľa zákona,
alebo tým, že ste počúvali posolstvo viery?  
Takí ste nerozumní? Začali ste Duchom a teraz završujete telom?  
Toľko ste zakúsili nadarmo? Keby len nadarmo!  
Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami divy, robí to na základe skutkov podľa zákona,
alebo tým, že ste počúvali posolstvo viery?

Ef 4,30
Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.

Rim 11,6
Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už nebola milosťou.  

Ef 2,8-10
Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.
Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.  
Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky,
ktoré nám Boh už vopred pripravil.