Wunibald Muller:
Áno, k tomu je potrebné v kontakte s osobou hľadajúcou radu,  istá
zdržanlivosť, aby tým bola dotknutá jej duša a mohla oznámiť i to,
čo by chcela povedať a nebude to prepočuté.
   Domnievaš sa, že tiež poznáš z duchovného doprevádzania tú situáciu,
že ľudia, ktorých doprevádzaš, sa ťa pýtajú na radu, ako napríklad pokračovať
vo svojom živote ďalej. Neviem, ako to praktizuješ ty, či sa dáš zviesť
k udeleniu rady alebo či napríklad pocítiš tú neistotu, ktorá sa skrýva
v pozadí takejto otázky. Mne sa každopádne v takejto situácií páči to,
čo praktizoval C.G.Jung: Keď ho jeho klienti tlačili, aby im dal jasné odpovede
na otázku typu" "Co radíte?", "Co mám robiť?", odpovedal často len pokrčením ramien:
"To ani ja neviem." Mal tiež zato, že existuje len jedná vec, ktorá je istá:
že sa títo ľudia musia učiť poslúchať svoju "nevedomú dušu",
keď skutočne chce výjsť z neznesiteľného stavu nečinnosti, v ktorom
sa nachádzaja.
Anselm Grun:
  Veľakrát zažívam očakávania dialogistických partnerov,
že ja mám riešiť ich problémy. Prv som v týchto prípadoch
veľmi tápal a cítil som sa polichotený, keď odo mňa niekto chcel radu.
Dnes už cítim, že reagujem skôr podráždene.
  Teraz sa pokúšam opýtať" "Ako by som vám mohol pomôcť?" Pokúšam sa druhého
priviesť do styku s riešeniami, ktoré ležia pripravená v jeho duši.
Niektorí sa zdráhajú nahliadnuť do svojho vnútra. Nedôverujú si.
Ale moja skúsenosť je, že málo pomôže, keď ja rozviniem nijakú stratégiu
namiesto nich. To riešenie musí vzísť z nich samých. Ja môžem len pomôcť,
aby dôverovali impulzom vlastnej duše. Mojou úlohou je posilniť
a niekedy konkretizovať a povzbudiť to, čo sa im vynoruje z vnútra,
uviesť ten impulz do konkretného programu.
  U veriacich ľudí často zažívam, že nariekajú, prečo im Boh nepomáha.
Prizvukujú, že sa veľa modlia. Ale nijako im to doposiaľ nepomohlo.
Potom si vypočujem otázku čo vyčíta:
"Prečo ma Boh necháva trpieť? Prečo mi nepomôže?"
Ja sa snažím odpovedať veľmi triezvo:

"Boh vám tento problém určite  zvonka jednoducho neodoberie.
Boh k vám hovorí vo vašej duši. Vy by ste mal/a načúvať,
čo vám vaša duša chce povedať. Takto vám Boh ukazuje cestu."

Predsa práve u ľudí, ktorí na svojej duchovnej ceste veľmi lipnú
vidím, že nie sú pripravení čeliť pravde svojej duše a poznať
základ svojho utrpenia. Keby sa stretli priamo s touto pravdou
tvárou v tvár, potom by sa mohla i ich duchovná cesta stať pomocou,
ako zaobchádzať s touto pravdou, aby už tak nemuseli trpieť.
Avšak často sú takí ľudia fixovaní na určité predstavy,
ako má ich život vyzerať a čo im Boh má dať. Je to pokušenie,
keď chcú využiť náboženstvo pre to, aby zišli z cesty k vlastnej
duši a tiež z cesty k Bohu.
Wunibald Muller:
Keď sa stretávam s podobnou situáciou, považujem ako psychterapeut
za svoju povinnosť, pomôcť ľuďom opäť sa stretnúť so svojou dušou.
Potom môžem prispieť k tomu, aby sa vôbec v človeku, ktorý hľadá
moju pomoc, nanovo prebudila jeho duchovná stránka, aby sme ju podporili
a rozvinuli; život tohoto človeka sa obohatí, prehĺbi, stáva sa zásadovejším;
potenciál skúsenosti bytia napojeného do niečoho Väčšieho, zakotveného v Niečom,
čo cez mňa poukazuje von, bude využitý, a tak prispeje k šťastiu toho človeka.
Podľa názoru teológa Matthewa Foxa sú mystici umelci duše:

"Sú básnikmi duše.
Preto sa cíti každý, kto to dnes berie s duševnou prácou vážne - medzi nami
terapeutmi - priťahovaný k mystikom."

Psychoterapeuti, duchovní "sprievodcovia", lekári, ktorí sa nestarajú o svoju
dušu, nikdy sa nepoznali a nevedia, čo jej robí dobre, čo potrebuje, sa len
podmienene hodia k tomu, aby sa starali o duše iných. Sú a pôsobia skôr ako
správcovia akejsi "duchovnej čerpacej stanice", no nie ako praví vodcovia
duše. Ešte nevykročili na cestu smerujúcu k prenechaniu vedenia
svojho vlastného života duši. Ak chcú psychterapeuti, duchovní
"sprievodcovia" či lekári ľuďom, ktorý k nim prichádzajú, pomôcť opäť
prísť do styku so svojou dušou a ju nájsť, môžeme to urobiť dobre len vtedy,
keď sme ju sami našli a stretávame sa s ňou.
prevzaté
Anselm Grun
Wunibald Muller