Sv. Augustín premýšľal o tom, či sa Vtelenie skutočne podarilo;
tj. aby bol človek v styku so svojou dušou a v nej otvorený
pre Boha. Keď človek stratí vzťah k svojej duši, potom sa odcudzi
svojej pravej podstate. Ježiš pripomína svojim poslucháčom nutnosť
kontaktu s dušou:
"Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť,
ale nebudú vládať. Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku,
budete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám!
Ale on vám odpovie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste?"
/Lk 13; 24-25/
Kto dlho žije bez vzťahu k svojej duši, ten už nenájde žiadny prístup k sebe
a k svojmu vnútornému domu. Žije mimo seba a vedľa ľudí. Ježiš nás preto
napomína, aby sme prebývali sami v sebe. Ináč niekedy pocitíme vylúčenie z domu duše.
Len keď v našej duši žije Boh, prichádzame pravdivo sami k sebe.
Grécky mystici hovoria o Božom narodení v ľudskej duši. Každá ľudská duša
sa má stať zároveň matkou Krista. Tiež je to obrazom pre vydarenú autenticitu.
Keď sa v nás narodí Boh, potom sa dostávame do styku s našou pravou podstatou,
s tým najpravdivejším obrazom, ktorý si o nás Boh urobil. A s Božím narodením
v nás zakúšame sviežu a obnovujúcu silu prichádzajúcu k nám od Boha.
prevzaté
voľný preklad