Chcem, aby ten obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom Milosrdenstva" (Den. 49). Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci, čo poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia, a týmto sviatkom. Liturgia tohoto dňa sa sústreďuje predovšetkým na oslavu Boha v tajomstve jeho milosrdenstva. „Túžim, aby Sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát" (Den. 699). Sviatok Milosrdenstva má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov. Lebo Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia. Najväčšie z nich spojil so svätým prijímaním, prijatým v tento deň - je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov”, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu. Veľkosť tohto sviatku je aj v tom, že všetci, dokonca tí, ktorí sa iba v tento deň obrátili, si môžu vyprosiť každú milosť, ak je zhodná s Božou vôľou. „Sviatok môjho milosrdenstva vytryskol z [môjho] vnútra pre potešenie celého sveta” (Den. 1517) „a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania" (Den. 420).